#27 Štartujú ZOH 2026. Kto načapuje Slafkovskému do bufetu? Aké sú šance Slovenska?

Trumpov paradox. Ak v Bielom dome hovorí o nádeji na dobré správy o vojne na Ukrajine, Vladimír Putin neprestáva útočiť. A to aj napriek prísľubu týždňovej pauzy pre arktické mrazy. Od nedele pokračujú jeho jednotky v ostreľovaní centrál elektriny či vody, v utorok zlikvidovali aj symbol odporu Ukrajincov v druhej svetovej vojne – pamätník Matky vlasti. Ukrajinské mestá hlásia masívne výpadky elektriny a tepla. Teplomery vykazujú aj dvadsať stupňov pod nulou. A v predvečer trojstranných rokovaní na pôdoryse Moskva-Kyjev-Washington Volodymyr Zelenskyj prichádza s kritikou: Moskva preferuje teror pred diplomaciou.Na situáciu sa pozrieme s našou vyslanou reportérkou na Ukrajine Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hokejový turnaj na zimnej olympiáde v Miláne sa nezdaržateľne blíži. Už 11. februára sa vhodí úvodné buly, slovenskí reprezentanti sa už stretli a v utorok odleteli do Milána. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík sa v novej časti Trefného strieľania pozreli na šance Slovákov na turnaji, na možné zloženie presiloviek či zmenu v nominácii.

Česko-slovenská MMA organizácia Oktagon oslavuje tento rok 10. narodeniny. Spolumajiteľ Pavol Neruda v podcaste Staredown na ŠPORT.sk prehovoril o veľkolepých plánoch, zhodnotil uplynulý rok a vyjadril sa aj k obvineniam Karlosa Vémolu zo závažnej drogovej trestnej činnosti.Čo sa dozviete v rozhovore?Na základe čoho verí v nevinu Karlosa Vémolu?Prečo Oktagon nechcel zaplatiť odvetu Pirát vs. Vémola?Za akých podmienok si vie predstaviť návrat Attilu Végha?Prečo negatívne zmenil názor na Gábora Borárosa?Kto je v Oktagone vychádzajúcou hviezdou svetového formátu?Akú hodnotu má dnes Oktagon a je na predaj?

Vieme vôbec, čo je to, čo si vo vzdelávaní našich detí objednávame? V našom školstve nám zásadne chýba definícia jeho zákazníka. Tvrdí riaditeľ jednej naozaj netradičnej školy Juraj Mazák. Podľa neho si školstvo príliš monopolizoval štát a zo škôl sa tak neraz stali akési babysittingy. A prečo ambiciózne plány ministra zrejme zlyhajú?Jednou z najzásadnejších priorít našej spoločnosti by malo byť kvalitné a aj skutočne dostupné vzdelávanie. Napokon, slogany o tom, že deti sú naša priorita, tu počúvame už celé dlhé roky a to prakticky naprieč celým politickým spektrom.Malo by to tak byť, ale realita podopretá štatistikami, faktmi ako i tvrdými dátami hovorí, že tomu tak v skutočnosti vôbec nie je.Školy to nie je len o vzdelávaní, je to aj významný pilier komunity. Je škoda, že o kvalitné a dostupné vzdelávanie náš štát nemá reálny záujem, v konečnom dôsledku na to doplatíme všetci, hovorí Mazák.Ako je možné, že vzdelávanie ale aj dosiahnuté vzdelanie našich vlastných detí pre nás nie je jednou z našich najvyšších a najdôležitejších priorít? Prečo u nás stále nie je vzdelanie výťahom k lepším socioekonomickým pomerom tých, čo sa naozaj snažia, ale práve naopak - až pričasto doslova väzní detské talenty v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov?Prečo naše školy ešte stále tak verne zrkadlia kritiku z čias Márie Terézie a vzdelávanie sa tu neraz podobá 18. storočiu a jediným rozdielom je azda iba elektrina v triedach a tablety v rukách učiteľov? Zabíja náš vzdelávací systém prirodzenú zvedavosť detí a k čomu vedie ten ustavičný cval za ďalšími písomkami, skúšaniami pre skúšanie samotné, ako i všakovakými - neraz úplne nevýpovednými, testami? Prečo ministrom školstva veľkolepo ohlásená “Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ zrejme zlyhá a v tej našej slovenskej praxi nebude fungovať a v čom sa štát zásadne mýli, ak chce - namiesto podpory pozitívnych príkladov, hrubou silou štátnej moci nadiktovať jednotné centralizované pravidlá pre všetkých, bez rozdielu ich jedinečnosti a osobitých špecifík? Dá sa vôbec inklúzia vynútiť a v čom tá naša, neraz iba formálna, inklúzia zlyháva? No a napokon, pre koho sú vlastne tie naše všeobecné školy, keď v nich čoraz viac detí zlyháva a ani sa necítia byť v procese vzdelávania šťastné či aspoň akceptované? A ako to, že narastá počet detí, ktoré sú zo štandardného vzdelávacieho procesu vyčleňované a vieme to zmeniť? Naozaj to tak má byť a ak nie, ako z toho bludného kruhu s čoraz horšími výsledkami vystúpiť?Staviame systém pre čoraz viac sa zmenšujúcu sa normu, tvrdí Mazák, riaditeľ školy, v ktorej sú si učitelia a žiaci partnermi. “Keď postavíte systém kde tretina sú výnimky, tak ten systém asi nie je v poriadku. To nie je systém. Ak by sme mali nastavovať vzdelávací systém, tak by sme ho nemali dizajnovať na ekonomiku prevádzky, ale stavať ho najmä na jedinečnosti detí a možností toho, aby mohli rásť tak, ako to potrebujú,” dodáva.Ráno Nahlas, tentoraz s riaditeľom experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Jurajom Mazákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Za PPAčkou s jej chronickými a opakujúcimi sa zlyhaniami stoja veľké a silné finančné skupiny a tie najvyššie politické špičky na tieto skupiny poprepájané, tvrdí bývalá šéfka protikorupčnej sekcie Pôdohospodárskej platobnej agentúry Zuzana Šubová. Dnes je PPA spájaná najmä s kauzami penziónov, ktoré ani penziónmi nie sú. Stanú sa penzióny náhrobným kameňom slovenských eurofondov?Takzvaná penziónová kauza spojená s pôdohospodárskou platobnou agentúrou ani po 10 rokoch vôbec neutícha. Aktuálne sa ňou - okrem polície a prokuratúry - už zaoberal aj Europarlament.„Slovensko nevie ochrániť finančné záujmy Únie,“ povedala európskemu Výboru pre kontrolu rozpočtu bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA Zuzana Šubová. Na výbore však dokonca zazneli aj úvahy o možnom pozastavení eurofondov pre Slovensko.Krátko pred rokovaním eurovýboru pritom u Šubovej zasahovala polícia. Dôvodom razie malo byť údajné nebezpečné prenasledovanie prezidenta Finančnej správy Jozefa Kissa. Policajtov pritom podľa Šubovej mali zaujímať predovšetkým dokumenty, ktoré súvisia s kauzou haciend postavených z dotácií PPA. No a vážne pochybnosti našiel pri opakovaných kontrolách tejto agentúry aj Najvyšší kontrolný úrad.„PPA nespĺňa podmienky základných kritérií akreditácie. Logickým krokom by bolo odobratie akreditácie pre PPA a jej nové, hĺbkové a naozaj dôkladné preskúmanie. Veď keď farmári nedostávajú oprávnené platby a dostávajú ich oligarchovia a finančná skupina, to je podľa vás normálne? Samozrejme že to nie je normálne,“ hovorí šéfka Pirátov Šubová.A ako si vysvetľuje policajnú raziu u nej doma krátko pred jej vystúpením v Europarlamente, no a kedy sa dočkáme súdnych pojednávani v prípade pochybení PPA a dočkáme sa ich vôbec?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes so šéfkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kristián Mesároš je tréner, ktorý dokazuje, že forma sa robí v kuchyni. V prvej časti nového podcastu na ŠPORT.sk o zdraví a dlhovekosti debatoval s moderátorom Mariánom Lontošom o strave pre bežných ľudí, mýtoch o chudnutí a pridal praktické tipy na dlhý život v kondícii. Žiadne zložité teórie, len prax, ktorú využijete už dnes. Vypočujte si podcast a dozviete sa viac.

„Aby sme boli naozaj odolnou krajinou schopnou brániť sa, musíme pracovať nielen s armádou a zvyšovať svoju „ozbrojenú“ obranyschopnosť, ale pracovať so spoločnosťou. Práve ten pojem spoločenská odolnosť je presne o tomto – že každý človek je v nejakom zmysle zodpovedný za mier“, hovorí vojnový reportér Tomáš Forró. „Nie nevyhnutne tak, že má ísť brániť krajinu so samopalom v ruke, ale každý z nás môže v prípade ohrozenia alebo krízy urobiť veľa pre to, aby sa krajina ubránila a aby sme si dokázali zachovať svoju každodennosť a spôsob života“, dopĺňa.Ako vojna u susedov mení našu krajinu? Čo sa stane, ak vojna vypukne aj u nás? Čo môžeme robiť, aby sme ochránili seba, svoje domovy a celú krajinu? Tri vety z nedávneho statusu vojnového reportéra, u ktorého som bol zvyknutý, že zachytáva a opisuje konflikty za hranicami Slovenska. Tomáš Forró však v súvislosti s vojnou začína hovoriť o svojej a rovnako našej rodnej krajine.Začína hovoriť o spoločenskej odolnosti a dokonca o príručke prežitia.Prečo?Vidí snáď niečo, čo my ešte nevidíme? Alebo len berie vážne varovania pred hrozbou širšieho konfliktu s Ruskom?Čomu ho naučili štyri roky Putinovej agresie voči Ukrajine?Otázky, ktoré mu dnes môžem položiť aj za vás – o vojne a jej presahoch za naše hranice.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenská cyklistika má nový klenot, ktorý nielenže láme rekordy na tratiach, ale svojou bezprostrednosťou si podmanila aj svet športových fanúšikov. Hosťom najnovšieho vydania podcastu suSPEAK s moderátorskou dvojicou Marek Marušiak a Rasťo Konečný bola aktuálne najlepšia slovenská MTB pretekárka v disciplíne enduro Simona Kuchyňková.Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.

Cez víkend zomrel Mikuláš Vareha, samozvaný kráľ Zemplína a jeden z najväčších daňových podvodníkov v dejinách Slovenska. Tento bývalý policajt si odsedel 9 rokov z 11-ročného trestu za to, že štátu spôsobil na daniach škodu 58 miliónov eur - ktoré sme zaplatili my všetci z našich daní. V roku 2020 sme boli u čerstvo prepusteného Varehu na bizarnej návšteve. Zábery aj rozhovor si môžete pustiť vo videopodcaste Aktuality Nahlas.Čo nám Varehov príbeh hovorí o zlatej ére DPHčkarov? Mikuláš Vareha mal rád pozornosť, vydal o sebe tri DVD záberov zo svojho života. Bol šéf asociácie amatérskeho boxu a vo svojom sídle vybudoval ring. Bol tiež charizmatický a presvedčivý klamár. Aj počas našej návštevy nám opakovane rozprával príbeh o lykožrútoch, ktorý mu pred súdom spoľahlivo vyvrátil prokurátor Ján Šanta.Vo videopodcaste nájdete aj zábery z Varehových DVD, ktoré poskytol nášmu ekonomickému reportérovi Martinovi Odkladalovi, ktorý písal o Varehových aktivitách.Nahrával Peter Hanák.

Európsky zákon o digitálnych službách má za cieľ urobiť z internetu bezpečnejšie a férovejšie miesto. Darí sa mu to? A ako funguje v praxi? Aj o týchto otázkach diskutovala Veronika Frankovská v podcaste s komunikačným stratégom Petrom Jančárikom zo Seznam.cz.Podľa Jančárika sa Zákon o digitálnych službách (DSA) riadi pomerne jednoduchým princípom: „To, čo je nelegálne v offline svete, má byť nelegálne aj online.“ DSA podľa neho ukladá veľkým platformám povinnosť odstraňovať nezákonný obsah a zároveň byť transparentné v tom, ako moderujú diskusie a rozhodujú o zmazaní príspevkov.„DSA je opakom cenzúry. Zavádza povinnosť platformám vysvetliť, prečo bol konkrétny obsah alebo status odstránený,“ zdôrazňuje Jančárik. Práve transparentnosť považuje za jeden z kľúčových prvkov regulácie, ktorá má posilniť dôveru používateľov.Európska únia je podľa neho v súčasnosti jedinou významnou globálnou silou, ktorá sa systematicky snaží regulovať veľké online platformy. Európska komisia už vedie viaceré konania, napríklad aj voči platforme X.„Európsky prístup je do istej miery inšpiráciou aj pre iné krajiny. Zároveň je dôvodom, prečo dnes vidíme najostrejší odpor zo strany časti americkej administratívy, ktorá je silne prepojená s veľkými technologickými platformami zo Silicon Valley,“ dodáva Jančárik.