Podcasty Aktuality.sk

Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej, hovorí v podcaste Barbara Zmušková z Euractivu.Slovensko navštívila eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Dočasne prebrala aj spravodlivosť po eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi. Včera sa stretla s premiérom Robertom Ficom a viacerými členmi vlády. Predseda vlády dnes označil stretnutie s eurokomisárkou za veľmi dobré a dodal že mali veľmi vážny rozhovor.Nedávno mal premiér na adresu eurokomisárky ostré vyjadrenia, hovoril že ich má „rada ako koza nôž."Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona, uviedla včera Věra Jourová. Skritizovala aj návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciach. Čo je záver stretnutia? V podcaste budete počuť analytičku z Euractivu Barbaru Zmuškovú.„Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Ako sa postarať o záhradu na jar a kedy je vhodné začať vysádzať rastliny? Na čo si dať pozor pri zakladaní zeleninového či kvetinového záhonu? Všetky podstatné informácie sa dozviete z podcastu portálu Nehnuteľnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou.Ochrana pred mrazmi závisí od regiónu, v ktorom pestujeme rastlinyApríl je veľmi premenlivý mesiac. Jeden týždeň je pomaly leto a na druhý týždeň udrie opäť zima. Pre našu záhradu a najmä samotné rastliny ide o kritické obdobie, ktoré nemusia prežiť. Zvlášť, ak ich pestujete v regióne, kde udrú silné prízemné mrazy. „Čo sa týka úrody, tak tá ochrana je taká diskutabilná. Ak sa bavíme napríklad o našej záhrade na Devíne, tak tam možno stačí prekryť rastliny textíliou, prípadne na nejaké sadenice dať prevrátené sklenené poháre alebo plastové vedro. A je to v poriadku. No mnohí ľudia mi písali, že sadenice poprekrývajú, no aj napriek tomu namrznú. Veľmi to závisí od toho, kde sme a aká mínusová teplota udrie. Pretože, ak budeme mať -5 °C, tak niekde tá textília nepomôže. Môže to trochu stlmiť celý ten dopad toho počasia, ale bohužiaľ niekedy to neustrážime. Je to najmä o tom – neponáhľať sa,“ odporúča v podcaste odborníčka na záhradu Janka Bieliková.Ako si dobre nakombinovať zeleninový záhonRastliny, ktoré majú podobné nároky na obsah živín, sa môžu vysádzať spolu. „Napríklad plodová zelenina, ako sú papriky, paradajky, uhorky a tekvice, obľubujú naozaj humusom obohatenú pôdu na živiny. Na druhej strane tu máme napríklad hrach či mrkvu, ktoré zase až tak veľmi nemajú radi silné hnojenie,“ vysvetľuje Bieliková. „Potom dajme tomu v nasledujúcich sezónach môžeme kolovať dané záhony. Prvý rok si jeden záhon vyhnojíme, napríklad aj maštaľným hnojom, granulovaným hnojom, kompostom alebo čímkoľvek, čo má vysoký obsah živín a tam vysadíme plodovú zeleninu. A o rok neskôr, keď sa už tie živiny z toho záhonu odčerpajú, tak tam môžeme vysadiť napríklad koreňovú zeleninu,“ hovorí Bieliková o možnom kombinovaní zeleniny v záhonoch podľa ich náročnosti na živiny.Viac o tom:-         akými rôznymi spôsobmi môžeme ochrániť rastliny pred mrazmi-         aký by mal mať podklad zeleninový záhon-         či sa inak pripravujú vyvýšené a nízke záhony-         ako vypestovať chutné jahody-         čo potrebujú letničky, aby sa im darilo-         aké kombinácie letničiek a v akom pomere môžeme vysádzaťsi vypočujte v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou a redaktorkou Zuzanou Majerčíkovou.

Ďalšia kapitola papalášizmu, rodinkárstva a nekompetentnosti.Ďalšou kapitolou papalášizmu, rodinkárstva a nekompetentnosti v podaní súčasnej vládnej koalície vás prevedie najnovší Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

 „Krátka pamäť, tak rýchlo zabúdame. Mnohí z nás majú zmraštené čelá a zatvrdnuté srdcia. Prešlo 6 rokov cítim tú úzkosť ako včera. To zlo je späť silnejšie jak vtedy a oni už netušia prečo zomrel Kuciak," hovorí v najnovšej sklabe The rap i ja raper Tono S., vlastným menom Anton Suchota. V rozhovore odpovedá, prečo si myslí, že zlo je späť a ešte silnejšie ako v minulosti.„Nastúpili ľudia, ktorých si pred tým spoločnosť nepriala. Mám pocit, že idú ako dobre namazaný stroj. Vyzerá to, že makajú veľmi svedomito. Mám taký nepríjemný pocit, že veľa ľuďom to vyhovuje alebo to tolerujú a pozerajú iným smerom," konštatuje hudobník a dodáva, že má strach, že sme nepoučiteľný národ a točíme sa v začarovanom kruhu už desaťročia.Skladbou The rap i ja chcel vypustiť frustráciu z diania v spoločnosti a na politickej scéne. „Chcel som to urobiť ako moju osobnú spoveď. Nie nadarmo sa to volá The rap i ja. Je to slovná hračka, therapia - taká moja osobná terapia. Frustruje ma absencia slušného dialógu a vzájomného rešpektu, aj keď spolu nesúhlasíme. Často vidíme vyhrotené reakcie," približe známy slovenský raper.Skladbu Vráť sa domov spred piatich rokov, ktorú zložil spolu s raperom Vecom, považuje za stále aktuálnu. Hovoria v nej o ľuďoch, ktorí odišli zo Slovenska. „Sám som mal myšlienky odísť zo Slovenska aj po parlamentých aj po prezidentských voľbách. No je za čo bojovať a je možno škoda zobrať nohy na plecia. Boli tu aj horšie časy, mnohí za slobodu položili život. Treba si vážiť a nebyť ľahostajní. Začať od seba, budovať si komunitu, vo sovjim ísť príkladom ako pristupovať k susedom, kolegom, ľudom na ulici s rešpektom a úctou. A skúšať tým nakaziť aj iných ľudí. Možno to je recept a možno som len romantik," hovorí.Témou rozhovoru je aj súčasná slovenská rapová scéna a debata, či by sa mali raperi vo svojej hudbe vyjadrovať v politicke alebo sa vyhraniť voči veciam v spoločnosti. Raper Suchota sa vo svojich viacerých songoch venuje aj politickým témam. V minulosti vydal napríklad skladbu Neublížil som, v ktorej reagoval na Mečiarove amnestie. S raperom Vecom a speváčkou Zuzanou Mikulcovou je aj autorom skladby Tváre slobody, ktora je poctou ľudom Novembra 1989.Suchota hovorí, že polarizáciu vidieť aj na rapovej scéne. Posledné voľby podľa neho ukázali, že časť hip-hopových umelcov je názorovo a hodnotovo inde, ako druhá časť.„Tu sa bavíme o tom, že sa viacej ľudí postavilo na stranu, ktorá svojim konaním popiera hodnoty demokracie a rešpektu. Videli sme, že sa tu ľudia bavia s človekom, na ktorého je vydaný zatykač za rasistické výroky. Vidíme, ako tí ľudia komunikujú, je to nebezpečné. Ak vyjadrím podporu niekomu, kto toto toleruje alebo sa pohybuje v kruhoch, kde sa to toleruje, alebo s nimi spolupracuje, tak je to priklonenie na temnú stranu."Moderuje Denisa Hopková.

Verejne ukazujú svoju tvár, aby chránili nezávislosť a verejnoprávnosť. Už teraz však vyjadrujú aj obavy o svoju profesnú i osobnú budúcnosť. Vládna väčšina rozpúšťa aktuálnu verejnoprávnu RTVS a chce z nej STVR. Z rozhlasu a televízie Slovenska chce Slovenskú televíziu a rozhlas. V spravodajstve napríklad vládnu obavy z návratu manierov z čias riaditeľovania Jaroslava Rezníka.„Pravidelne mi strhávali z výplaty. Pravidelne som dostávala pokarhania, ak sa niečo nepáčilo šéfovi, pričom som sa snažila o objektívne informovanie v súlade so štatútom RTVS. Bojím sa, že k čomusi podobnému dôjde aj v najbližších mesiacoch“, hovorí spravodajkyňa Kristína Chrenková, ktorá stojí za protestným listom s vyše 1200 podpismi zamestnancov. Ďalšia z jeho iniciátoriek Soňa Weissová dodáva, že „nechcú určite pochovať verejnoprávnosť. Urobíme všetko pre to, aby sme vyjadrili svoj nesúhlas“. „Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS“ – avizovala Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá vznikla na pôde verejnoprávneho média. Len pred bratislavské sídlo rozhlasovej časti RTVS ju prišlo podporiť v čiernom oblečení približne 150 zamestnancov a spolupracovníkov, či podporovateľov výzvy. „Je to ťažká dilema, čo robiť a čo nie. Každá lúza, ktorá vládne, nebude pri moci večne. Bude teda potrebné postaviť inštitúciu na nohy“, hovorí ďalší z účastníkov stretnutia Michal Vojsovič, ktorý je v rozhlase zvukovým technikom. „Momentálne je vízia taká, že pracujme ako pracovať máme. Poctivo, normálne a keď im to bude vadiť, pôjdeme preč“, dopĺňa. Podporu zamestnancom RTVS vyjadril aj kazateľ Daniel Pastirčák. „Dejú sa tu veci, ktoré sa nediali od Mečiara, bojím sa, že to pôjde ešte ďalej“, povedal.V dnešnom podcaste si môžete vypočuť reportáž z verejného prejavu „smútku i nesúhlasu“ so zákonnými zmenami, ktoré RTVS naordinovala aktuálne vládna moc. Budete počuť aj názory exministerky Silvie Hroncovej, Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc či Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Expert na politiku, predseda Kolégia Paměti národa Jan Dobrovský a renomovaný český novinár Jindřich Šídlo, obaja známi aj z populárneho podcastu Dobrovský & Šídlo “nastavujú zrkadlo” Slovensku a našej politike. Čo si o nás myslia? Sme naozaj podobní Čechom? Alebo sme iní?Sledujte nás aj na Youtube: www.youtube.com/@BardyAndKacer

Minuloročný prieskum agentúry Focus ukázal, že mladí ľudia vo vekovom rozložení od 18 do 25 rokov podporujú naše členstvo v Európskej únii, pričom na popredných priečkach oceňovaných výhod sa nachádza možnosť cestovať bez víz.Svoje skúsenosti s bezpečným pohybom po svete má aj známy dobrodruh, Martin Navrátil.V našom podcaste s názvom Európske Slovensko nám o tom, ako sa so slovenským pasom cestuje po Európe či po svete, povedal viac.Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete? Ktoré krajiny v Európe navštevuje najčastejšie? Čo sa mu páči na sprevádzaní? Aký je rozdiel v tom vybavovať a sprevádzať zájazd v krajinách Európskej únie a v tretích krajinách? Ako si spomína na obdobie, keď boli v Európe hranice?

Možno sa bude obnovovať aj to, čo sa nedávno rušilo.Z rozhovoru šéfky nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej s Jurajom Kemkom vyplýva, že Brusel pri znižovaní trestov za korucpiu napokon možno „dobehne“ koalíciu Roberta Fica.

Ivan Korčok už má ponuku od SaS. Budú pokračovať protesty? A prečo chce podpredsedníčka strany odísť do Bruselu? Podľa Jany Bittó Cigánikovej ministerka zdravotníctva nič nerobí, no najhoršia vec na súčasnej vláde je strata nádeje ľudí, že na Slovensku niekedy bude spravodlivosť.V podcaste s Janou Bittó Cigánikovou sa dozviete:– od 1:30 min. – či vládny splnomocnenec Kotlár vtipkuje, alebo myslí svoje konšpirácie vážne;– po 4:00 – aká veľká hanba je, že pandémiu vyšetruje konšpirátor tohto typu;– od 6:00 – prečo by sme mali seriózne vyšetriť manažment pandémie;– po 8:00 – čo sa deje v zdravotníctve pod ministerkou Dolinkovou;– od 10:00 – prečo stále nemáme interrupčnú tabletku;– po 11:00 – prečo ambulancie začali vyberať poplatky;– od 13:00 – ako vláda nerieši ceny benzínu, keď sú vyššie, ako Smer kritizoval z opozície;– po 15:00 – čo hovorí na plán vlády použiť peniaze z dôchodkov na diaľnice;– od 19:00 – že ľudia si jedného dňa opäť zvolia pravicu;– po 19:30 – že najhoršie, čo vláda robí, je, že berie ľuďom nádej na spravodlivosť;– od 21:00 – ako nerozumie komunikácii KDH so Smerom a že zákon o medveďoch je scestný;– po 25:00 – či budú ďalšie protesty, napríklad na obranu RTVS;– od 30:00 – že do europarlamentu kandiduje aj pre sklamanie z toho, že Slováci si volia len bláznov a zlodejov;– po 32:00 – že v europarlamente chce presadzovať, aby sme ženy neposielali zbytočne pod nôž iba pre názor biskupov a náboženských fanatikov;– po 33:40 – že Ivan Korčok už má ponuku od SaS;– od 36:00 – že Richard Sulík bude mať vždy vplyv na dianie v SaS;– okolo 40:00 – v čom bude do budúcna rozdiel medzi SaS a PS.

Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? „Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. „V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. „Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.