“Nechce sa mi čakať na to srdce, chcem len nech už to skončí.” #92

9 príjmov. 0 voľných lôžok. Obraz posledných týždňov. Hasíme požiar lyžičkou vody. Ten pacient nám „šlapal“. V noci každé dve minúty vykríkol „Áno“. „Ešte nikdy som nevidel 70-ročného pacienta nad 200 kg.“ Na urgentnom príjme si spravil piknik. Postavila sa – a hneď začala kolabovať. Na CT nemohla ísť, pretože mala príliš vysokú hmotnosť. A k tomu hypertenzná emergencia v našej spoločnej službe.

Prebral sa z resuscitácie a povedal, že „videl tunel“. Tak plná nemocnica, ako sme tu už dlho nemali. Rodina chce hospitalizáciu. Pacient chce alkohol. A lekár chce prežiť službu. Ak pacient nespolupracuje, liečiť ho vieme len ťažko. Resuscitujem – a keď príde doktor, pacient v poriadku. Chronická choroba + žiadne lieky = recept na katastrofu. A keď už si myslíš, že máš pokoj… monitor začne kričať znova.

2 resuscitácie a obe neúspešné. Ak má niekto obrovské dekubity a je plienkovaný, nemôže byť “úplne zdravý”. Ak nečakane zomrie primár, je to náročné pre všetkých. KPR má jednoduché pravidlo – stláčajte hrudník a nezastavujte. Príliš časté meranie tlaku ho u mnohých ľudí ešte zvyšuje. Kedy môžeme pacienta so zápalom pľúc poslať domov?

Epizóda s hosťom – MUDr. Miloslavom Mišánikom, lekárom, ktorý pôsobil ako dobrovoľník v Afrike a prináša autentické skúsenosti zo zdravotníctva v extrémnych podmienkach. V epizóde zaznejú príbehy o neodkladných operáciách, informovanom súhlase, bezpečnosti zdravotníkov, liečbe infekcií, HIV, paliatívnej starostlivosti a kultúrnych rozdieloch, ktoré výrazne ovplyvňujú zdravotnú starostlivosť. Dozviete sa aj: ako tam (ne)fungujú sanitky, čo znamená informovaný súhlas v praxi, ako sa pristupuje k chorobe, smrti a smútku, prečo ani správne medicínske rozhodnutie nemusí znamenať bezpečný koniec. Rozhovor o medicíne, na ktorú sa z európskych učebníc pripraviť jednoducho nedá.

Astma, myasténia gravis, vrodená vývojová chyba srdca a opakované zápaly pľúc – všetko u jednej mladej pacientky. Jazyk mal taký opuchnutý, že hospitalizácia bola jediná možnosť. Protišoková poloha pri srdcovom zlyhávaní? – Veľký problém. A potom prišli výsledky: 300-tisíc bielych krviniek. „Kilo leukocytov“ ešte neznamená, že imunita funguje “ako delo”. Ale aj ťažká psoriáza na urgente a ako sa postupuje, keď na večeru zješ kilo pomarančov a ráno sa zobudíš s opuchnutou tvárou?

Jeden týždeň, tri embolizačné príhody a rozhodnutia, ktoré sa už nedali vrátiť. Opakovane podpisovala reverz, až sa na tú adresu išlo naposledy. Bolesti na hrudníku začali vysoko v žeriave – a skončili na urgente. Aj o tom, prečo sa zdravotníci čoraz častejšie boja chodiť do práce a prečo riešenie stále neprichádza.

Diagnostická ambulancia na urgentnom príjme a málo spomínané hiátové hernie. „Nie je cysta ako cysta“ – aký je rozdiel medzi abscesom a cystou? RTG hrudníka ako zlatý štandard diagnostiky. „Pán primár, a toto nie je pneumotorax?“ Syndróm miznúcich pľúc – alebo prečo fajčenie naozaj „nie je sranda“. Ale aj „škaredá chrípka A“ opäť v plnom prúde.

1. Služba 1. 1. a hneď mi bolo do plaču – štyri resuscitácie a štyri úmrtia. „Prišla ako pacientka s poruchou vedomia, akurát že poruchu vedomia nemala.“ Alebo „ekšn-babka“ na urgente. Zo zdravej osoby sedem diagnóz za tri týždne – iba kvôli alkoholu počas sviatkov. Výjazd k 100-ročnej pacientke a hneď nato výjazd k 99-ročnej. Ale aj Henochova-Schönleinova purpura na urgente.

Absolútne rekordy v počte pacientov v našej nemocnici. „Pobehlica Jožko“ na urgente. 1 promile a nebezpečná zlomenina ramena. Stolicu čakáš oranžovú, no bola olivovozelená. Kedy mám hnačku a kedy zasa zápchu? A keď ti spolu s pacientkou príde aj jedna „Biblia“.  

“Som bývalý fajčiar. – A ako dlho nefajčíte? – Tri dni.” Profesorka medicíny na adrese. Nevedeli sme prísť na to, čo jej môže byť. Povedala, že ona nemá žiadny stres. Týždeň ju bolelo na hrudníku a lekár jej dával magnézium. Mal infarkt, ale “nechcel otravovať” sanitku.