Ján Suchal: Na štátne IT ide 500-700 miliónov ročne

V tretej, finálnej časti venovanej modelu uhlíkovej neutrality Slovenska 2050 sme sa rozprávali s riaditeľom Inštitútu environmentálnej politiky Marekom Engeľom. V podcaste rozoberáme makro témy, koľko bude dekarbonizácia stáť, kto to zaplatí. Diskutovali sme o nasledujúcich otázkach:1) 4 varianty vývoja HDP modelované v štúdii2) Ktorý variant znamená zvyšovanie prosperity a ktorý jej pokles? 3) Dokáže takýto model zohľadniť konkurencieschopnosť slovenskej, prípadne EU ekonomiky vo svetovej konkurencii?4) Úspory - Budú úspory vyššie ako samotné investície? 6) Kto to zaplatí? Kto bude nositeľom úspor a kto bude znášať náklady investícií? 7) Je podľa modelu možné zafinancovať z vlastných (slovenských) zdrojov tranzíciu alebo sú potrebné cudzie zdroje?8) Akým spôsobom bude vo financovaní investícií do dopravnej infraštruktúry kompenzovaný výpadok spotrebných daní z motorových olejov, výpadok ETS2 v prípade úspešnej elektrifikácie dopravy?9) Je možné uvažovať o alternatívnom model uhlíkovej neutrality, v ktorom nebude vodík hrať tak kľúčovú úlohu? 10) Aké je miesto pre kompenzácie nepriamych nákladov uhlíka v priemysle?11) Emisné povolenky dosiahli v elektroenergetike to, čo sme chceli - vypli uhlie vo výrobe elektrickej energie (reziduál z teplární je maličký) - ale bez riaditeľného výkonu plynových elektrárni si stabilnú sieť v tmavých zimných dňoch nevieme predstaviť - čo je potom súčasným cieľom povolenky v elektroenergetike? Séria podcastov NaVŕšku vznikla vďaka podpore ZSEPredchádzajúce diely:https://open.spotify.com/episode/4r1srjGGaK3VMRZzSxUYPd?si=1c475bce3f6543ea

Druhý dekarbonizačný diel je hotový.V sérii troch podcastov rozoberáme model uhlíkovej neutrality Slovenska, ktorí predstavili analytici IEP na ministerstve životného prostredia. Tentokrát sme spovedali Mareka Murína, ďalšieho zo spoluautorov tejto štúdie a pustili sme sa do zásadných oblastí:1) Je uhlíková stopa pasúcich sa kráv nižšia a ako zvyšovať dobu ich dožitia?2) Ako sa zachytáva uhlík, ako ho dokážeme využiť, a koľko to stojí3) Prečo neutralitu do roku 2050 nedosiahneme sadením stromov4) Ako dokáže veterná kalamita zredukovať záchyty lesov takmer na nulu5) Prečo nie je ťažba ako ťažba a objem biomasy môže rásť, aj keď ťažba dreva klesá6) Je spaľovanie biomasy uhlíkovo neutrálne?7) Koľko stojí zachytávanie uhlíka a prečo by ste mali poznať Golianovo8) Ako sa vyrábajú syntetické palivá a prečo sú drahé9) Pomôže biouhlík oceliarom?10) Ostane vysoká pec v Košiciach?11) Vodík, vodík, vodík – čo stále nevieme*12) Koľko ušetríme na vykurovaní vďaka otepľovaniu Zeme?13) Skvelé otázky našich fanúšikovV treťom diele dekarbonizačnej série sa budeme baviť o makroekonomických výsledkoch tohto modelovania a dostaneme sa aj k otázke – kto a koľko za to zaplatí. Stay tunedLink na prvý diel: https://www.youtube.com/watch?v=2mGlVnfxtXUPoznámka: Niekedy si človek nespomenie na úplne presné číslo, preto k výkonu vodíkových elektrolyzérov uvádzame upresnenie:Inštalovaný výkon elektrolyzérov pre výrobu vodíka a syntetických palív bude predstavovať 2,6 GW. So spotrebou elektriny približne 16 TWh rocne.Technicky potenciál bioplynu je odhadnutý v Cestovnej mape pripravovanej MPRV, MZP, NPPC, ÚKSÚP na 10TWh.Nppc.sk/repower/vystupy-a-vysledky-projektu/menu-katalogy/mapa-obehoveho-hospodarstva-obsah

Za necelé dve storočia ľudstvo nesmierne zbohatlo. Nie všade a nie úplne všetci, no drvivá väčšina ľudí žije v blahobyte, o akom sa našim predkom ani nesnívalo. Je za tým parný stroj? Priemyselná revolúcia? Pásová výroba? Protestantizmus? Objavenie Ameriky? Toto všetko sú povrchné odpovede. Neodpovedajú na to, čo podstatou ekonomického rastu. Ako je možné, že 8 miliárd ľudí na Zemi spolupracuje na výrobe ceruziek, topánok, družíc a jadrových reaktorov bez toho, aby im to nejaký vodca rozkázal? Ako je možné, že keď spoja 2 a 2 tak vo výsledku dostanú 5 a nie 3?Odpoveď odhaľuje Róbert Chovanculiak v novej knihe O pôvode prosperity. #navrsku sme sa rozprávali o tom, ako a prečo kniha vznikla, pre koho je určená a čo presne sa v nej môžete dočítať. https://iness.sk/produkt/o-povode-prosperity/

Ako dosiahnuť nulové čisté skleníkové emisie Slovenska do roku 2050? Katarína Nánásiová je jednou z autoriek dokumentu "Modelovanie klimatickej neutrality", ktorý vydal Inštitút environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia. Vychádza z modelovania energetického systému a ekonomického modelu Slovenska. Tento diel Na vŕšku je súčasťou minisérie s názvom Dekarbonizácia Slovenska, v ktorom hľadáme odpovede na otázky - čo sa musí zmeniť na Slovensku, aby klesli emisie, koľko to bude stáť, a je to vôbec možné? V tomto úvodnom dieli sa venujeme popisu modelu, rozdielnym scenárom, premene energetiky a cieľom, ku ktorým sa SR zaviazala.Vznik minisérie podporila grantom Energetika Slovensko, a.s. (ZSE).

Slovenskom sa na jeseň valí ďalšia z mnohých káuz obstarávania štátneho IT. Za desiatky miliónov sa nakupuje nejasné čudo. S Jánom Suchalom zo Slovensko.Digital sme sa #navrsku bavili nielen o aktuálnych absurdných nákupoch, ale aj o tom, prečo je má verejné IT chronické problémy – je drahé, ale aspoň nefunguje...

Novela školských zákonov bola v koncom októbra v parlamente schválená. Minister hovorí o najväčšej reforme v školstve za posledných 20 rokov. Aká je však realita? O tom diskutoval Róbert Chovanculiak na Ekonomických rečiach s prezidentkou Asociácie súkromných škôl a školských zariadení (ASŠŠZ) Evou Ohraďanovou.• Ako je možné za štyri mesiace úplne zmeniť pravidlá hry?• Ako budú reagovať neštátne školy na finančnú diskrimináciu ich žiakov?• Čo nové prinesie reforma okrem zmeny financovania?• Aké úlohy a opravy budú čakať na nového ministra školstva?Podujatie sa uskutočnilo 29. októbra 2025, Kafe Scherz.

Na Ekonomickom Basecampe sme sa rozprávali s ekonómom a filozofom Davidom Lipkom z Anglo American University. Davida sme titulovali ako „patológa marxizmu“ a rozpitvali sme evolučné postavenie marxizmu. V diskusii ho dopĺňal náš Robert Chovanculiak, ktorému čoskoro vychádza nová kniha o pôvode prosperity. Nahrávalo sa „v teréne“ a zvuk sa nám podaril mizerný. Je nám to ľúto, ale o to viac vynikne kvalita samotných myšlienok!

Rozpočet na rok 2026 je vonku – čo si s ním krajina budúci rok zažije? Aká konsolidácia ešte bude potrebná a ako dopadlo zvýšenie zdravotných odvodov? #navrsku sme sa okrem toho pozreli aj na české voľby, či prekáranie slovenských odborníkov o liekovej politike.

Jeseň je už v plnom prúde - listy padajú zo stromov a spolu s nimi padli aj naše nádeje, že vláda sa predsa len spamätá a neschváli navrhovaný konsolidačný balík. Žiaľ, stal sa presný opak - tretí balík opatrení je tu a tvrdú facku pre všetkých obyvateľov Slovenska, špeciálne pre živnostníkov a podikateľov.Ivan Mikloš na príkladoch ukázal, že konsolidácia sa nerobí škrtmi, ale poctivou reformnou prácou. Od tejto vlády ju však neočakáva. Skonštatoval, že tá nás vlastne dostala do súčasných problémov. Ak by sa mala zostavovať nová vláda, tak predmetom koaličnej zmluvy by mala byť poctivá dohoda na tom, ako bude reformná konsolidácia vyzerať. Pretože konsolidácia sa nedá riešiť v auguste, počas zostavovania rozpočtu. Je to proces na celé štyri roky, na ktorom musí mať vládnuca koalícia zhodu vopred, ak sa nechce utopiť v koaličných šarvátkach. Radovan Ďurana, analytik INESS, ktorý sa dlhodobo a detailne venuje aj verejným financiám (je zakladateľom projektu Cena štátu), upozornil, že politici dlžia občanom zásadnú informáciu. Žili sme si nad pomery, a teraz príde návrat na Zem. Dovolenka na spotrebák končí. Je nevyhnutné uťahovanie opaskov, ktoré sa dotkne každého. Žiadne rezervy nie sú. V druhom rade, to čo by malo vládu skutočne zaujímať, je vytvoriť priestor pre silnejší ekonomický rast. Len ekonomický rast nás spraví bohatšími, nie prerozdeľovanie vytvorenej hodnoty. Pod správnym vedením sa dá upiecť väčší koláč, netreba zostať uzavretí v dileme ako, v akom pomere a komu rozdeliť koláč existujúci.Záznam z Ekonomických rečí, ktoré sa konali 24.9.2025 v bratislavskom Kafe Scherz.

Tretí balík „konsolidácie“ (rozumej zvyšovania daní) má 22 bodov. #navrsku vysvetlíme, ktoré body a ako sa dotknú troch rôznych skupín: mamičiek na materskej, dobre zarábajúceho ITzamestnanca a stredne veľkej firmy.