4. Čo bolo potom...

Vitajte v Scvrknutom svete, podcaste vydavateľstva Absynt. Veronika Cosculluela je autorkou našej novinky, knihy s rovnakým názvom. Je o zákulisí väzenstva. Ku knihe je doplnkom aj tento podcast. Vo štvrtej časti dostane po príslušníkoch Zboru väzenskej a justičnej stráže, po docentoch literatúry a po umelcoch, ktorí vo väzniciach pracovali a tvorili, konečne priestor človek, ktorý si v base reálne odpykával trest. Petr v base strávil viac ako 14 rokov. Prepustili ho v roku 2020 a odvtedy žije ako slobodný občan, ktorý si hľadá cestu späť do spoločnosti. Hovorí, že pred minulosťou sa utiecť nedá,  ale aj po 14tich rokoch v kriminále sa dá žiť  “s relatívne vztýčenou hlavou”. V podcaste Veronika s Petrom pomenúvajú najboľavejšie miesta väzenstva – českého aj slovenského. Hľadajú odpovede na otázky, ktoré si môžu klásť rodiny odsúdených a zamyslíme sa aj nad tým, čo väzeň musí zniesť a čo už nie je trest, určený súdom, ale zlyhanie väzenského systému.

Novinárka Veronika Cosculluela napísala reportážnu knihu o ľuďoch, ktorí tvoria väznice z oboch strán – o trestancoch a o tých, ktorí trestajú. Volá sa Scvrknutý svet, presne ako tento podcast, v ktorom spovedá hostí, ktorí nie sú postavami jej knihy, ale k väzenstvu majú čo povedať.Väzni majú možnosť pozerať aj filmy. V miestnosti, ktorú nazývajú kultúrkou. Amerických blockbusterov, ktoré najviac formujú mienku bežných ľudí o väzniciach, o väzňoch a o dozorcoch je množstvo. V tretej epizóde podcastu Scvrknutý svet však nepôjdeme do cudzieho sveta. Máme vlastný vzrušujúci a tajomný svet slovenských väzníc. Realita je často zaujímavejšia ako fikcia a tak vás určite neprekvapí, že mojimi hosťami sú dokumentaristi. Veronika Cosculluela vedie rozhovor o umení v base s režisérom Mirom Remom a fotografkou Lenou Jakubčákovou. 

Koľko knižných hrdinov, ktorí sa ocitli za mrežami poznáte? Kto vám napadne ako prvý? Gróf Montecristo? Jean Valjean? Motýľ Henriho Charriera? Alebo Jeden deň Ivana Denisoviča Raskoľnikov? Samo Chalupka a jeho Likavský väzeň? Literatúra je plná príbehov z väzníc a čítanie je pre trestancov sloboda. Vďaka knihám unikajú na slobodu. Preto sa v druhej časti podcastu Scvrknutý svet rozprávala autorka absynťáckej novinky s rovnakým názovom Veronika Cosculluela s docentmi literatúry.Ivan Šuša je odborník na taliansku literatúru a Alena Smiešková, odborníčka na anglo-americkú literatúru. Obaja učia na Univerzite Komenského Bratislave. Vypočujte si ich tipy na čítanie.

Autorka knihy Scvrknutý svet v prvej epizóde podcastu s rovnakým názov spovedá príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Obaja strávili vo väzenstve viac ako dve desaťročia. Zuzana Valentovičová je aktuálne odbornou garantkou programu Šanca na návrat, ktorého cieľom je pomôcť odsúdeným bezpečne pristáť na slobode. Druhým hosťom je Štefan Ronec. Už je síce dôchodcom, ale veľkú časť svojej kariéry zasvätil mladým trestancom. Vyše 7 rokov riadil Ústav na výkon trestu v Sučanoch pri Martine. Odsúdeným sa venoval aj po tom, ako vyzliekol uniformu, aktívne pôsobil v neziskovke Edukos. Príjemné počúvanie!

V tomto podcastovom seriáli nadviažeme na reportážnu knihu Scvrknutý svet, ktorá vám umožní nazrieť do tajomného a obávaného sveta slovenských väzníc. Nájdete v nej príbehy ľudí, ktorí sa ocitli za mrežami ako odsúdení, obvinení alebo ako zamestnanci Zboru väzenskej a justičnej stráže.Podcastom vás bude sprevádzať autorka knihy Veronika Cosculluela a so svojimi hosťami sa bude rozprávať o väzňoch, bacharoch, knihách, o tom, ako systém za mrežami funguje, a aj o nás - o tom, ako väznice vnímame my, slobodní šťastní ľudia, ktorí nikdy nič trestuhodné nespáchali. Alebo - aspoň nás spravodlivosť nikdy nedolapila.Vitajte v Scvrknutom svete!

Ako vyjadriť podporu LGBTI+ menšine, aká je dobrá stratégia coming-outu alebo prečo niektoré tradične katolícke krajiny uznali queer ľuďom práva už dávno a my nie? To sú len niektoré z otázok, ktorými sa zaoberá Kristína Chrenková s Marekom Hudecom v poslednej časti podcastu vydavateľstva Absynt Spúšť. Otázky tentokrát kládli poslucháči.

V piatej časti podcastu vydavateľstva Absynt sa Marek Hudec rozpráva s Kristínou Chrenkovou o tom, ako vnímal proces písania, hľadania zdrojov a informácií. Témou však bude aj jeho osobné prežívanie LGBTI+ témy na Slovensku či písanie predchádzajúcich kníh. V podcaste sa rozprávajú o tom, či je dôležité mať rozprávky a knihy s queer postavami, čo rád číta, aký animovaný seriál by Marek Hudec vedel pozerať stále dookola a či by si trúfol na kreslenie komiksu.

V dnešnej časti podcastu vydavateľstva Absynt Spúšť, sa bude Kristína Chrenková s Marekom Hudecom rozprávať o tom, ako sa s útokom na Tepláreň snažila vysporiadať slovenská queer komunita. Rozoberú aké gestá a slová prišli od politikov aj ľudí, ako sa organizoval pochod proti nenávisti voči LGBTI+ komunite aj aký dosah mal teroristický čin na Romana Samotného a jeho bar. Knihu Spúšť: Príbehy o láske a nenávisti si už môžete kúpiť vo vašom obľúbenom kníhkupectve a ak máte nejaké otázky, môžete ich klásť vydavateľstvu Absynt, Marekovi Hudecovi alebo Kristíne Chrenkovej na sociálnych sieťach. V poslednej šiestej časti sa budeme o vašich podnetoch rozprávať.

V tretej časti podcastu vydavateľstva Absynt, sa redaktorka Slovenského rozhlasu Kristína Chrenková, bude rozprávať s Marekom Hudecom o nedávnej histórii queer menšiny na Slovensku, o tom prečo nebolo jednoduché dostať LGBTI+ témy medzi politikov, aj o tom s akými nádejami aj obavami organizovali slovenskí aktivisti prvé Dúhové pochody. Hovoriť budeme o prvom Pride v Bratislave, ktorý sa líšil od podobných festivalov vo svete a účasť na ňom bola pre queer ľudí nepriateľská a nebezpečná. Na mieste totiž došlo k potýčkam s neonacistami a ich kamene dokonca takmer zasiahli aj rakúsku političku Ulrike Lunacek, ktorá si na to spomína dodnes, ako Marekovi Hudecovi v jednom z jeho rozhovorov. Marek Hudec v dnešnej epizóde hovorí aj o referende za rodinu a o tom, ako sa cítil, keď sa pripravovalo.

V druhej časti nášho podcastu Spúšť, sa Kristína Chrenková, bude rozprávať s Marekom Hudecom o histórii LGBTI+ menšiny a o tom kam až siaha boj za rovnaké práva pre kvír ľudí na Slovensku. V dnešnej epizóde bude reč o prvom slovenskom kvír aktivistovi Imrichovi Matyášovi, ktorý sa už počas 1. Československej republiky snažil vyvraciať nebezpečné mýty o tom, že homosexualita sa dá liečiť. Ako jediný Slovák prispieval do pražského časopisu Hlas sexuálnej menšiny, prvého československého kvír časopisu. Okrem písania a organizácií diskusných stretnutí o homosexualite, ponúkal tiež bezplatné poradenstvo obvineným z homosexuálneho styku, čo bolo v Československu trestné až do roku 1961. Témou dnešnej časti bude však aj uvoľnená atmosféra na Slovensku v 90. rokoch, kde sa po Nežnej revolúcii začali kvír osoby cítiť o trochu slobodnejšie a začali vznikať napríklad aj prvé kvír bary.