Ako má doživotný plat pre Roberta Fica zvýšiť bezpečnosť? Opozícia hovorí o zneužití

Parlament v týchto chvíľach pochováva verejnoprávny Telerozhlas, RTVS má nahradiť vládna STVR a jej zamestnanci vyšli na verejný protest. Moci odkazujú, že rozhodne ticho nebudú, problémom však je, že ich prišlo podporiť iba veľmi malé percento pracovníkov RTVS. V hre je však i ostrý štrajk, ktorý môže obmedziť vysielanie. Verejnoprávnemu Telerozhlasu zvoní umieračik a RTVS bije doslova o 5 minút 12. Parlament dnes v druhom čítaní rokuje o faktickom a definitívnom zániku RTVS a vytvorení jej kópie, avšak tentoraz už presne šitej na mentálny i mocenský obraz vládnej koalície. Verejnoprávnosť však zánikom samotnej inštitúcie nezaniká, práve naopak - tie skutočné súboje o podobu nezávislej a slobodnej žurnalistiky sa rozhoria vo verejnoprávnom Telerozhlase práve tu a teraz. Na podporu myšlienky nezávislej a verejnoprávnej RTVS dnes protestovali pred parlamentom i samotní zamestnanci RTVS, počet protestujúcich bol však veľmi malý a tak sa nevyhnutne natíska i otázka, že ak za protestom za verejnoprávnosť RTVS nestoja vo väčšine ani samotní zamestnanci Telerozhlasu, prečo by sa v tomto súboji o jednu z kľúčových demokratických inštitúcií mali angažovať občania? A skutočne nás osud verejnoprávnej RTVS netrápi a čo jej tváre a hlasy odkazujú v týchto kľúčových chvíľach, nám - občanom? To je téma dnešného podcastu na ktorom spolupracovali Zorislav Poljak a Adam Obšitník. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tretina Slovákov nie je zorientovaná v základných faktoch o dôchodkoch. Podľa prieskumu agentúry Focus vyše tridsať percent opýtaných nevie, že sú účastníkmi prvého dôchodkového piliera. Ide pritom o zákonom daný pilier a je v ňom každý obyvateľ Slovenska. Z prieskumu naviac vyplynulo, že Slováci sa obávajú, ako v budúcnosti vyžijú na dôchodku. Čo ďalšie priniesol prieskum a aké dôsledky môžu z neho vyplynúť pre správcov súkromných dôchodkových úspor? Téma pre Martina Slosiarika z agentúry Focus a Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Parlament začal rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o balíku opatrení lex atentát. Návrh opatrení obsahuje napríklad návrh aby predseda vlády, či parlamentu mali nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu - v prípade, že vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. A zmeny čakajú aj verejné protesty - už by nebolo možné protestovať nielen pred obydliami politikov, ale ani v rezidenčných zónach či pred Prezidentským palácom.Amnesty International Slovensko označuje lex atentát za drakonický zákon a hovori o tom, že je to pokusom využiť bezpečnosť a verejný poriadok ako zámienku na potlačenie práva na pokojné zhromažďovanie. Riaditeľ Rado Sloboda v podcaste spomína aj tlak, ktorý sa môže vytvoriť na obce, aby preventívne zakazovali zhromaždenia. Totiž znenie lex atentútu udeľuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov. V prípade, ak sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nebolo pokojné, obec môže dostať pokutu až do výšky 16 500 eur. „Môže to vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čelit pokute. Ten návrh dáva obciam istú mieru svojvôle, aké zhromaždenie povoliť a aké nie. Môže to predstavovať zásah do ľudského práva, že ľudia sa nebudú môcť zhromažďovať, lebo obec to tak vyhodnotí a zakáže to, " približuje Sloboda v podcaste.Výhrady má aj verejný ochranca prav Róbert Dobrovodský. „Je tam ustanovenie, ktoré počíta s hypotetickou situáciou, že zhromaždenie zasiahne do súkromia človeka. Súkromný život je široký a to umožní samospráve vyložiť si to tak, že môže vytlačiť zhromaždenie na okraj mesta, obce. A ak by to nespravila, tak jej hrozia vysoké pokuty. Samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie," konštatuje v podcaste.Vicepremiér Robert Kaliňák v reakcii na výhrady avizuje, že môže dôjsť k zmenam - respektíve, že niektoré veci sa presunú na jeseň. No a na lex atentát sme sa pytali aj poslancov koalície - a to Jána Ferenčáka a Samuela Migaľa z Hlasu a opozičnej poslankyne z SaS Márie Kolíkovej.Moderuje Denisa Hopková.

Petra Pellegriniho čaká prvý týždeň vo funkcii prezidenta a známe sú aj prvé mena ľudí, ktori by mohli tvoriť jeho tím poradcov. Okrem diplomata Jána Kubiša sa začínaju objavovať aj dalsie možné mená. Spomína sa napríklad spisovateľ Jozef Banáš. Viac v podcaste priblíži novinár Aktualít Martin Sliz.Podľa politológa Erika Láštica práve zloženie ľudí okolo nového prezidenta môže ukázať, ako bude vyzerať obdobie Petra Pellegriniho vo funkcii hlavy štátu. V podcaste tiež rozoberame, čo čaká hlavu štátu najbližšie mesiace v úrade. Petrovi Pellegrinimu pristane na stole viacero zákonov, ktoré mu umožnia sa vyjadariť a prijať rozhodnutie, a to napríklad v podobe, či podpíše zákony, ktoré boli predmetom kritickej debaty," hovorí politológ. Dodáva, že by však na základe prvých rozhodnutí nerobil z toho charakteristiky, že aké bude obdobie prezidenta v paláci.Očakáva „návrat" Petra Pellegriniho spred volebnej kampe. „Myslím si, že je väčšia šanca, že verzia, ktorú sme mali možnosť spoznať počas prezidentskej volebnej kampane bude nahradená Petrom Pellegrinim, ktorý sa bude jasnejšie na úrovni komunikácie a symbolov odlišovať od toho, čo poznáme v súčasnosti od Smeru," dopĺňa Erik Láštic.Bývalý šéf Most-Híd Béla Bugár v podcaste hovorí, že Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave naznačil, že bude suverénny prezident. Dodáva však, že či sa mu to podarí ukáže čas. Predpokladá, že nový prezident bude zo začiatku pod mikroskopom a každý bude sledovať, či sú jeho rozhodnutia nadstranícke.

V sobotu v prezidentskom kresle strieda Zuzanu Čaputovú Peter Pellegrini.Tvrdí, že chce byť aktívnym a silným prezidentom, ktorý bude častejšie v parlamente a na zasadnutiach vlády. Chce aj žehliť imidž Slovenska v zahraničí.V dnešnom podcaste budete počuť úryvky z rozhovoru novozvoleného prezidenta pre TASR, a aj nové informácie o tom, koho si so sebou vezme do prezidentskej kancelárie.Aká bola odchádzajúca prezidentka Zuzana Čaputová a čo možno reálne očakávať od nového prezidenta? Zhodnotil komentátor Peter Bárdy.Moderuje Natália Jabůrková, autorom scenára je Peter Hanák.

Prezidentke Zuzane Čaputovej sa v sobotu končí päťročné funkčné obdobie. Rozlúčkové zahraničné cesty zavŕšila v Česku, v ktorom tak absolvovala prvú aj poslednú zahraničnp cestu. Od prezidenta Petra Pavla si dnes prevzala najvyššie české štátne vyznamenanie za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech Česka. V podcaste budete počuť českého prezidenta, ktorý slovenskej hlave štátu poďakoval za to, ako prístupila k svojej funkcie a spomínal ich spoločne zahraničné cesty. Podľa Petra Pavla bola Zuzana Čaputovú vzorom pre mnohých predstaviteľov štátu v Európe, ale aj vo svete.Český novinár Erik Tabery v podcaste hovorí o nadštandardných vzťahoch českého prezidenta a končiacej slovenskej hlavy štátu. Podľa neho neboli nidky tak blízke a dobré vzťahy medzi prezidentmi Česka a Slovenska. Záver návštevy sa podľa novinára niesol v osobnom duchu. V rozhovore hovorí o tom, že Petr Pavel dnešným udeleným vyznamenaním vyslal odkaz slovenským politikom.„Je to ocenenie blízkosti, ktorá tu bola. Povedal by som, je to ale moja osobná interpretácia, že je to symbolicky odkaz českej strany na Slovensko, že si ju slovenská reprezentácia neváži a hovorí o nej vulgárne a agresívne. No jej pozícia a ocenenie, nielen v Česku, ale aj vo svete je veľké," hovorí Erik Tabery v podcaste.Vzťahy Petra Pavla a Petra Pellegriniho budú podľa novinára chladné a profesionálne.Pavol Demeš: Prezidentka sa zhostila svojej role výnimočne dobreJednou z úloh prezidenta je reprezentovať krajinu smerom navonok - a teda v zahraničí. Ako sa darilo prezidentke aj v iných krajinách, ako je Česko? Aké renomé prezidentka získala? No a sa dopustila počas jej mandátu aj nejakých pochybení v oblasti zahraničnej politiky? V druhej časti podcastu o téme hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom. Podľa analytika sa Zuzna Čaputová zhostila svojej role reprezentovať Slovensko vo svete výnimočne dobre. „Vďaka svojej osobnostnej výbave, šarmu, komunikačným schopnostiach a vďaka niečomu prirodzenému, čo z nej vyžarovalo, si vybudovala osobné vzťahy s kľúčovými lídrami. Zuzana Čaputová ťažila z toho, že mala dobrú komunikáciu, bola čitateľná v tom, čo robí a to znej robilo osobnosť, ktorá si vyslúžila ocenenie, " hovorí v podcaste Pavol Demeš s tým, že išlo o mimoriadny výkon.Podľa exministra medzinárodných vzťahov bude nový prezident Peter Pellegrini stáť pred výzvou. „Uvidíme do akej miery si vytvorí svoj rukopis," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Nielen hlava štátu, ale najnovšie aj predseda vlády či predseda parlamentu zrejme budú mať nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu. Nárok na ňu majú, ak vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. Vypláva to z návrhu Lex atentát, ktorý dnes predložila vláda. Budete počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.V podcaste budete počuť aj reakcie opozície - a to Michala Šimečku a Márie Kolíkovej. Niektoré veci z lex atentátu nesúvisia nijakým spôsobom s bezpečnosťou ústavných činiteľov a ich ochray. Doživotný plat premiéra nezvýši bezpečnosť, zhodujú sa.Nárok na doživotný plať v praxi doposiaľ spĺňa len premiér Robert Fico. Viac v podcaste priblíži šéf politického oddelenia Aktualít Martin Sliz. Hovoríme aj o ďalších opatreniach z Lex atentátu, ale aj o nehnuteľnostiach, na ktoré majú nárok najvyšší ústavní činitelia.Moderuje Denisa Hopková.

Začala sa júnová schôdza parlamentu. Posledná pred letnými prázdninami. A ak vládna väčšina deklaruje, že urobí poriadok napríklad s kultúrnymi fondami či Rtvs, nedarí sa jej to na vlastnom pôdoryse. Hľadanie poriadku vo vlastných vzťahoch odkazuje na leto – a ide najmä o obsadenie postu predsedu parlamentu. Napriek tomu, že koaličná zmluva ho dáva strane Hlas, Robert Fico, Robert Kaliňák a s nimi Andrej Danko a jeho ľudia opakujú, že by mala pripadnúť SNS. A napriek tomu, že riešenie odsúvajú na leto, z Hlasu a od jej nového predsedu zaznieva stále to isté – rešpekt k platnej koaličnej zmluve a zároveň ku koaličným partnerom. „Rešpektujeme aktuálne platnú koaličnú zmluvu a z nej vyplývajúce nároky“, hovorí Matúš Šutaj Eštok.Dočká sa jej, či hrozí koaličná kríza? „Toto je len pokračovaním nerešpektu, resp. pohŕdaním strany Hlas, keď im chcú zobrať túto funkciu. Na druhej strane je to podmienené tým, že Andrej Danko je neriadenou strelou“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je možné, že ak by nedostal tento post, bude nestabilným prvkom koalície. Predstavitelia Smeru chcú mať radšej pokoj“, dodáva. Politológ tiež konštatuje, že po tejto parlamentnej schôdzi bude Slovensko „menej transparentné a viac centralizované“. Naráža najmä na zámer koalície zrušiť verejnoprávnu RTVS a nahradiť ju novou inštitúciou STVR, ktorá je už zo zákona zaťažená politickými nomináciami aktuálnej vládnej moci rovno v jej kontrolnom orgáne.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po čiernom dni výstražný štrajk. Zamestnanci a spolupracovníci pokračujú v protestných akciách proti pripravovanej zmene verejnoprávnej RTVS. Vládna väčšina pod taktovkou SNS chce z nej mať inštitúciu, na ktorú budú môcť mať dosah – zaznievajú obavy a kritika. Na protestnom pochode sme boli s reportážnym mikrofónom.„Mrzí ma, že politici vnímajú verejnoprávne médium len čisto ako politické vysielanie. Ich zaujíma len obsadenie politických diskusií, ako sú zabezpečené jednotlivé strany. Ale čo skutočne robí verejnoprávna inštitúcia, ako by bolo mimo ich rámca“, tvrdí dosluhujúci generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Jeho manažment vyjadril podporu výstražnému štrajku zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. V reportáži z protestného pochodu Bratislavou, ktorý prešiel aj okolo úradu vlády a skončil pred ministerstvom kultúry vám ponúkame širokú paletu pohľadov tvorivých pracovníkov verejnoprávnej inštitúcie i jej spolupracovníkov. Budete počuť napríklad Michal Hercega, ktorý je nevidiaci redaktor rozhlasu; tiež Tomáša Bartoníčka zo štrajkového výboru, humoristu Sama Trnku, investigatívneho reportéra Ivana Bradu, moderátora Mareka Gudiaka, politológa Jozefa Lenča, novinárku a publicistku Ľubu Lesnú, novinára Eugena Kordu, poetku Mirku Ábelovú a ďalších.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovensko sa ako jediná krajina sveta dištancovalo od nových zdravotníckych postupov Svetovej zdravotníckej organizácie. Na nových predpisoch sa v Ženeve dohodlo vyše 190 štátov sveta. Majú zabezpečiť, aby svet v prípade novej pandémie dokázal ľahšie koordinovať. Podľa lekára Petra Sabaku by to mohlo uľahčiť výmeny informácií, zdieľanie výsledkov výskumu, ale aj zjednodušuje nákup liekov, prípadne vakcín.Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste hovorí, že Slovensko nenarušilo globálny konsenzus ostatných krajín, preto neatakovali schválenie - len sa disociovali od ďalšieho procesu prijímania. „Ja pevne verím, že ak by došlo k pandémii, tak budeme hľadať a nájdeme riešenie, aby sme boli včas pripravení. Sme stále platným členom WHO a na tom sa nič nemení. Nenarušili sme konzenzus, to že sme proti niektorým pravidlám je právo každej krajiny."Zdravotnícky analytik Martin Smatana si myslí, že to, že sme sa dištancovali, nebude mať dopad na našich pacientov. Podľa neho hrozil aj horší scenár. „Som rád, že sme dopadli takto. Hrozila nám totiž oveľa vážnejšia situácia. Čisto teoreticky mohli sme na rokovaní v Ženeve mohli vyvolať hlasovanie o nariadeniach. My sme de facto zakceptovali naridenia, len sme povedali, že sa od nich dištancujeme. No keby sme vyvolali hlasovanie, tak by sme tým pravdepodobne narušili jednotnú pozíciu Európskej únie, lebo sme tam ako súčasť EÚ, a zároveň by sme spôsobili, že by saaktualizácia neprijala jednohlasne, ako býva zvykom pri takýchto materiáloch WHO. Vystúpili by sme z jednotnej pozície a narušili konsenzus ktorý tam bol," vysvetľuje v podcaste.Dodáva, že mu to preto príde ako PR určitej skupiny politikov. „Napriek tomu, že sme sa dištancovali od nariadení a chválime sa tým verejne, WHO a iné krajiny by nam pomohli a zľutovali by sa, ak by globálna kríza. Preto si myslím, že to, že sme sa dištancovali je skôr PR a komunikačný trik určitej skupiny."Podľa Smatanu to však oslabuje pozíciu Slovenska. „Je to iba diplomatická hanba a škoda. Oslabuje nás to ako krajinu a pozíciu našej krajiny v medzinárodnom merítku," dopĺňa.Moderuje Denisa Hopková.