Zastavme korupciu: Ministra Suska a spol usvedčujú „vlámačky“

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie skúsený útočník HK Nitra a bývalý reprezentant Miloš Bubela.Ako si spomína na štúdium v USA, kde získal titul z biznis manažmentu? Čo mu dala skúsenosť z NCAA a ako sa po návrate na Slovensko dostal až na olympiádu? A ako vníma ambície Nitry v aktuálnej sezóne?Miloš Bubela v podcaste priblížil svoju cestu z Považskej Bystrice cez Trnavu až do zámoria. Spomínal, ako ho počas juniorského turnaja v Kanade oslovila americká univerzita, ktorá mu ponúkla plné štipendium. Počas štyroch rokov v NCAA popri hokeji dokončil štúdium a neskôr sa pozrel aj do AHL. Napokon sa rozhodol pre návrat do Európy.V rozhovore sa dotkli aj olympijskej skúsenosti z Pjongčangu, kam sa dostal po výbornej sezóne v Banskej Bystrici. „Celý rok bol úžasný. Po piatich rokoch som prišiel na Slovensko, bol som veľmi rád,” opísal svoje pocity. Olympiádu vníma ako výnimočnú skúsenosť, ktorá ho posunula herne aj ľudsky.V diskusii sa vrátil aj k titulom s Banskou Bystricou a Nitrou. Priznal, že finálové série, ktoré sa lámali v siedmom zápase, ho naučili vnímať prehry ako súčasť rastu. S odstupom času ich považuje za dôležité momenty, ktoré mu ukázali, že úspech vo veľkom finále tvoria detaily a súhra okolností.Na záver sa rozhovor preniesol aj k jeho súčasnému pôsobeniu v Nitre. Tretí rok v klube berie ako novú výzvu a motiváciu zlepšovať sa. „Cieľ je zlepšovať sa rok od roka. Už sa nechystám do NHL, ale chcem mať potešenie z hokeja,” priznal. Miloš Bubela zároveň dodal, že tlak médií a sociálnych sietí sa snaží nevnímať, sústredí sa len na hru a radosť z hokeja.

Chceme riešiť vzdelávanie deti so sociálne znevýhodneného prostredia? Tak im musíme dať dôvod aby nám uverili, nie ich nútiť, hovorí o vynútenej desegregácií Martin Kahanec z Materskej školy v Prešove. Podľa neho druckerova reforma ublíži všetkým rodičom a deťom z marginalizovaných komunít vôbec nepomôže.Je dokonané, i touto biblickou formulou by sa dal popísať stav, v ktorom minister školstva pretlačil súbor siedmych zákonov, ktorými chce zásadne zmeniť tvár nášho školstva. Medzi jeho najkontroverznejšie nápady patrí zmena spôsobu financovania súkromných a cirkevných škôl. Pod heslom snahy o inklúziu a desegregáciu bude po novom teraz bude štát na tieto inštitúcie (neraz zrodené v pote, obetiach a nekonečnej snahe doslova proti systému) finančne tlačiť, tak aby sa viac otvorili verejnosti a ak nie, príde pokuta. Faktom je, že silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu, až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, je naozaj našim veľkým problémom. Zásadnou otázkou však je, či si desegregáciu môže štát doslova vynútiť a či takáto násilne pretláčaná inklúzia bude vôbec fungovať.Škôlky pre detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nie je dnes dostupné, pripomína Kahanec Tie bariéry sú napríklad už len v cene lístkov na MHD, čo ako nízke školné alebo dokonca aj chýbajúce oblečenie pre deti v zime, dodáva. Dôvera, trpezlivosť, participácia a napokon, pocit, že su prijatí a milovaní. To je recept Martina Kahanca, ktorý dodáva, že štát v tejto téme ani len nedisponuje relevantnými dátami.Do sporu sa tu dostali dva kľúčové princípy, na jednej strane stojí verejný záujem poskytnúť kvalitné ako i dostupné vzdelanie naozaj všetkým deťom - bez ohľadu na ich pôvod či majetkové pomery ich rodičov no a na strane druhej je zasa právo rodičov na slobodnú voľbu čo najlepšej budúcnosti pre ich deti. Alebo to povedzme ešte inak. Vie o potrebách - ale aj o objektívnych obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo potreby či hendikepy svojich detí poznajú najlepšie ich vlastní rodičia? No a napokon, čo na tieto ministerské nápady hovoria skutoční odborníci, ktorí s deťmi z naozaj mimoriadne chudobného ako i segregovaného prostredia pracujú už celé dlhé roky a prečo si myslia, že takto násilne pretláčaná desegregácia fungovať nebude a práve naopak, tým, o ktorých tu ide to skôr ublíži?No a ako vlastne rozlúsknuť tento problém, ktorý si ako spoločnosť pestujeme už desaťročia a pritom, ide tu predsa o deti! Lebo, áno - aj tieto deti z mimoriadne chudobného či segregovaného prostredia sú predsa tiež naše deti, hoci sa k ním tak neraz ako spoločnosť vôbec nesprávame.Všetci tu už desaťročia vieme, že nám vadia vši, blchy, svrab a nečistota. Všetkým nám to vadí a čo s tým urobil štát? Všetci to vieme a štát s tým nič nerobí a namiesto toho aby riešil veci, ktoré všetci vieme pomenovať ako problém, tak príde s povinným predprimárnym vzdelávaním, pripomína Kahanec. Témy pre Martina Kahanca zo súkromnej materskej školy Tobiáš v Prešove, ktorú navštevujú prevažne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve marginalizovaných rómskych komunít. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo vnútra priznalo, že priestupky proti majetku vinou zmien v trestnom zákone narástli o 10 percent - a to už minulý rok, tesne po schválení zmien v trestnom práve. Ak takýto nárast spôsobil zákon platný až od augusta, aký bude nárast počtu krádeží za celý tento rok? Kradnúť sa naučili najmä tí, na ktorých pokuty nezaberajú, naznačujú primátori miest.Kým vládni politici problém popierajú, primátori sa generálnym prokurátorom aj opozíciou zhodujú, že krádeže treba riešiť zmenou trestného zákona. Kriminológ Květoň Holcr pre náš podcast hovorí, že opätovné zvýšenie trestov nepomôže. Podľa neho musí zabrať polícia a zvýšiť objasnenosť trestných činov. Vieme pritom, že policajtov je nedostatok a pri zvýšenom počte krádeží sa im kopia prípady. Květoň Holcr upozorňuje, že niektoré majetkové trestné činy majú alarmujúco nízku objasnenosť.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete okrem kriminológa počuť primátorov Trenčína, Nitry aj Bratislavy, hlasy z koalície aj opozície.Nahrával Peter Hanák.

Na sociálnych sieťach sa opäť šíria príspevky, ktoré vyzdvihujú zázračné vlastnosti ivermektínu a dokonca prinášajú aj údajné recepty na jeho domácu prípravu. Čo o ivermektíne naozaj vieme? A existuje jednoduchý recept? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s biochemikom Petrom Holubom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne opäť rezonovala téma údajných nákupov nehnuteľností prezidentom Volodymyrom Zelenským. Rovnako sa rozšírilo tvrdenie, že novelou zákona sa na Slovensku schválilo povinné očkovanie.„V skutočnosti povinné očkovanie platí už dlho a táto novela len zjednodušila spôsob, akým sa škola dostane k informácii o očkovaní,“ vysvetlila Frankovská.V druhej časti diskusie biochemik Holub hneď v úvode vysvetlil, že ivermektín je liek určený na liečbu parazitárnych infekcií.„Pôsobí tak, že u parazitických červov paralyzuje nervy a svaly, čím sa červ prestane hýbať, postupne uhynie a telo ho následne vypudí,“ priblížil. Dodal, že za objav spôsobu prípravy ivermektínu bola udelená aj Nobelova cena.Podľa Holuba si skutočný ivermektín doma nikto nevyrobí.„V zásade nie je dobrý nápad pokúšať sa vyrábať lieky doma – jednak je veľmi ťažké zachovať čistotu v neprofesionálnych podmienkach, a predovšetkým je pre bežného človeka nemožné určiť, akú dávku si vlastne podáva. Ľahko by tak mohlo dôjsť k predávkovaniu, ktoré má aj v prípade ivermektínu vážne nežiaduce účinky,“ upozornil biochemik.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

„Kyjevu je potrebné stále pomáhať, musí zvíťaziť. Ak Ukrajina nezvíťazí, tá vojna sa bude týkať každého jedného z nás,“ tvrdí Marián Kulich z iniciatívy Mier Ukrajine.Po miliónoch pre Ukrajinu napadnutú Putinovou ozbrojenou mašinériou a po protestných zhromaždeniach proti premiérovej návšteve Moskvy a jeho podávaniu si rúk s agresorom sa iniciatíva Mier Ukrajine ozýva opäť. Volá po preverení najnovších aktivít prokremeľskej skupiny Brat za brata, ktorá avizovala budovanie akejsi paralelnej informačnej služby. S cieľom: „zbierať informácie na všetkých, ktorí poškodzujú Slovensko“. Mier Ukrajine sa obrátila na štátne orgány.Naďalej však pokračuje v pomoci napadnutej Ukrajine – zvlášť teraz pred zimou, ktorá sa aj vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru ukazuje ako riziková. Naviac v čase, keď náš južný sused Viktor Orbán avizuje akúsi protiukrajinskú alianciu, v ktorej vidí aj Slovensko.Na Ukrajinu a jej potreby a tiež na možné stopy Kremľa u nás sa pozrieme s Mariánom Kulichom práve z iniciatívy Mier Ukrajine.„Tvária sa (Brat za brata), že presadzujú národné záujmy, no keď sa na ne pozrieme bližšie, vidíme, že nie sú v súlade so záujmami Slovenska, ale sú v súlade so záujmami ruskej vojny a Ruska na Slovensku,“ hovorí Kulich.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Oliver Oswald sa v hereckej brandži pohybuje už od detstva, dnes sa venuje aj moderovaniu a sociálnym sieťam. V podcaste Mimóza prezradil, ako si ďalej predstavuje svoju kariéru, či by sám seba zadefinoval ako influencera a čo stojí za jeho zdravým pohľadom na svet. Oliver otvorene rozprával aj o svojom vzťahu k peniazom a o tom, ako sa v mladom veku dopracoval k viacerým nehnuteľnostiam.V Mimóze s Oliverom Oswaldom sa (ne)dozviete:3:40 – v čom ho obohatila umelecká škola Ludus;8:00 – akým smerom sa vyvíja jeho kariéra a čo ho motivuje;11:10 – či sa venuje aj sociálnym sieťam;13:20 – ako to má teraz s herectvom;16:30 – čo si myslí o influenceroch;19:00 – či bude v blízkom období upadať reklama v televízii a rádiách;23:00 – čo najviac formuje jeho osobnosť;26:45 – aký má vzťah k prírode;27:50 – v ktorej krajine si dokáže najviac oddýchnuť a prečo;33:50 – či si myslí, že peniaze prinášajú šťastie;37:50 – aký má vzťah k zvieratám;39:30 – na čo sa v tomto roku ešte teší;42:20 – čo by odkázal poslucháčom.

Mobily sú už bežnou súčasťou našich životov viac než 20 rokov. Majú nesporné benefity, no prinášajú aj rôzne riziká. Hlavne, čo sa týka duševného zdravia našich detí. Pozrite si najnovší diel relácie Pre mamy s Babsy, ktorý sa venuje nielen tejto téme, ale aj tomu, prečo si treba nastaviť pravidlá a tiež, prečo recyklovať staré zariadenia.Dnešné deti sa učia pracovať s mobilmi už od naozaj útleho veku. A kým sú mobilné zariadenia nesporne výbornými pomocníkmi so skvelými benefitmi, čoraz viac si uvedomujeme, že majú aj odvrátenú stránku. Súvisí s ňou téma duševného zdravia, kyberšikany alebo závislostí. Ako si s deťmi nastaviť hranice používania smartfónov? A prečo môže byť nebezpečné, ak sa dieťa dostane k mobilu priveľmi skoro?Všetky tieto témy zaznejú v dnešnej relácii Pre mamy s Babsy, kde o nich rozpráva Andrea Ungvölgyi CSR Leader, Orange Slovensko, a.s.Zároveň hovorí, že pri rozhodnutí dať dieťaťu prvý mobil zohráva dôležitú úlohu nielen jeho vek, ale aj vyzretosť. Ďalšie užitočné informácie a rady odborníkov, ako chrániť deti na internete nájdete na špecializovanej webstránke www.beznastrah.online.V neposlednom rade je tu aj téma recyklácie starých, nepotrebných mobilov. Veľmi často totiž končia v zásuvkách našich domácností. "Dôležité je, aby si ľudia uvedomili, že ak tieto zariadenia doma skladujú a nepoužívajú, môžu byť rizikom, a ak sa dostanú do bežného odpadu, uvoľňujú sa z nich toxické látky, ktoré môžu kontaminovať pôdu,“ hovorí Andrea Ungvölgyi a pozýva zapojiť sa do správneho zberu starých mobilov a ich následnej ekologickej recyklácii.V relácii sa dozviete: Ako si Andrea Ungvölgyi spomína na svoj prvý mobil? Ako vychováva svojho syna, aby neprepadával ošiaľu videohier? Ako sa zmenil trh s mobilnými telefónmi? Kde dnes končia staré, nepotrebné mobily? Prečo v spoločnosti Orange Slovensko zbierajú staré mobily a posúvajú na recykláciu? Prečo nie je bezpečné tieto zariadenia držať doma v zásuvke? Prečo nevyhadzovať do smetných košov ale radšej priniesť do predajne? Čo je to repasovaný mobilný telefón? Aká je najlepšia motivácia na zber mobilov pre deti? Povieme viac o tzv. recyklohrách na školách? Ako Andrea hodnotí štatistiky a to, že deti trávia na smartfónoch a mobilných zariadeniach aj štyri hodiny denne? Aké sú najväčšie riziká v online priestore? Viac o online predátoroch aj o nebezpečných závislostiach Viac o filme Neboj sa, ktorý sa týka kyberšikany a samotnej tejto témy S čím sa boria deti, ktoré jej čelia? Čo si ako rodičia máme všímať v súvislosti s touto témou? Čo robiť, keď už dieťa má niečo do činenia s kybešikanou? Konkrétne tipy pre rodičov. Kedy je správny čas na kúpu prvého mobilného telefónu? Ako je to s obrazovkami a malými deťmi, ktoré ešte nemali tri roky? Akú úlohu v tomto celom hrá dopamín? Prečo je lepšie ako prvý mobil zvoliť zariadenie bez prístupu na internet? O situáciách, v ktorých by mal byť mobil tabu? Aké pravidlá používania by mali byť? Podľa čoho poznáme, že naše dieťa je závislé na mobile? Ako si Andrea sama nastavila pravidlá u seba doma? Ako sa pozerá na budúcnosť, hlavne čo sa týka umelej inteligencie?

Popri znižovaní trestov za korupciu koalícia zmiernila aj postihy za krádeže.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Jurajom Kemkom pripomenula popieračom zvýšenej kriminality štatistiku „vlámačiek“.

Nová značka áut Omoda čelí reputačnému peklu pre virálne poľské video. Neverte však všetkému, čo vidíte na internete. My sme jej SUV jazdili týždeň, sumarizujeme pozitívne aj negatívne poznatky z testu. Asi ste aj vy videli video s poľským novinárom, ktorý na čínskom SUV odtrhol volant aj so stĺpikom riadenia. „Ja som mal toto auto celý týždeň, prešiel som ním tisíc kilometrov a viem posúdiť, že táto internetová senzácia je buď zinscenovaný podvod, alebo urputná snaha uškodiť značke Omoda,“ hovorí v podcaste Erik Stríž z portálu Autobazar.EU.V tejto epizóde sa venujeme nielen osobnej skúsenosti s čínskym SUV Omoda 5, ako aj prekvapujúco zaujímavej konferencii Toyoty a BECEPu o zdanlivo nudnej téme - používaní bezpečnostných pásov. Napokon nás odborníci ohromili tým, čo ukázali a povedali. V podcaste budete vidieť a počuť aj známeho lietajúceho doktora Michala Pečíka a zástupcu organizácie BECEP Romana Töröka.Skúsenosti s Omoda 5Značka Omoda je u nás horúcou novinkou, vstúpila na slovenský trh spoločne s ďalšou čínskou značkou áut Jaecoo. Obe patria pod automobilku Chery. O dovoz a servis oboch sa stará dobre etablovaný importér a zaujímavosťou je, že nejde len o elektromobily, ale aj konvenčné benzínové automobily s moderným hybridným pohonom.Testovaný model 5 je stredne veľké SUV, veľkosťou zodpovedá Škode Karoq, Hyundaiu Kona či Citroënu C3 Aircross. Vzhľadom sa nápadne podobá na Nissan Qashqai, ale nemôžeme hovoriť o kopírovaní. Omoda je svojská, poukazujú na to najmä detaily. Naviac, Qashqai je dlhší o 5 centimetrov a rázvor má dlhší o 4 centimetre.Priestrannosť interiéru je však porovnateľná aj s Hyundai Tucson či Kia Sportage. Naše subjektívne dojmy z interiéru boli naozaj pozitívne. Nepostrehli sme vŕzganie, nepresnosti v dielenskom vypracovaní, ani sme nemali dojem, že by bol volant labilný. Samozrejme, nevieme, ako budú povrchové materiály vyzerať o niekoľko rokov. Keď budú Omody dostupné ako jazdenky so 100-tisíc km, pozrieme sa znova.Omoda sa prezentuje ako technologicky vyspelá značka a treba povedať, že na nás aj tak pôsobila najmä vďaka dobre spravenému infotainmentu a bezpečnostným funkciám. Infotainment pripomína systémy v Tesle, Xpengu či v nových Volkswagenoch. Občas sme registrovali menšie spomalenia systému a také udržiavanie v strede jazdného pruhu nebolo úplne spoľahlivé, ale celkový dojem je prevažne pozitívny. Oceňujeme slovenskú lokalizáciu a najmä stabilné bezdrôtové Android Auto. S ním majú teraz automobilky z nejakého dôvodu problémy.Toto je nie elektrické SUV. Omodu 5 poháňa benzínový 1.6 T-GDI, čo je štvorvalcový benzínový motor so solídnym výkonom 108 kW (147 koní). Má krútiaci moment až 275 Nm, automatická prevodovka má 7 stupňov a dve spojky. Vskutku dobrý základ pre dynamickú jazdu.Po týždni však musíme uznať, že nás tento motor mierne sklamal pre svoju veľmi priemernú pružnosť. Na diaľnici nám neraz pripravil nemilé prekvapenie, keď reagoval s oneskorenami a príliš rozvážne. Práca automatickej prevodovky bola chvíľami tiež príliš citeľná, tendencia podtáčať motor je tu zrejme kvôli spĺňaniu nárokov emisnej normy EURO 6e.Lenže pri mestských rýchlostiach sme vedeli oceniť kultivovaný chod, pokojný jazdný prejav a dosť dobrú schopnosť tlmičov filtrovať nerovnosti. Omoda 5 má vzadu vpredu nápravu typu MacPherson, čo je štandard, no vzadu viacprvkovú nápravu multi-link. To už štandard nie je, mnohé európske kompaktné SUV majú vzadu len tuhé nápravy, teda závislé zavesenie kolies. Azda aj to prospieva stabilite vozidla v meste aj pri ofenzívnom jazdnom štýle, no nevyhýba sa nakláňaniu karosérie. A vyslovene nás Omoda 5 vytrápila v miernom teréne, kde sa karoséria vyslovene zmietala. Skrátka, toto auto je určené na spevnenú vozovku, čo najkvalitnejšiu.Omoda 5 ICE na Slovensku ponúka...

Začala miznúť kozmetika, oblečenie, hračky či káva. Drobné krádeže sú fenoménom, s ktorým obchodníci v posledných mesiacoch zvádzajú ťažký boj. „Je to brutál,“ takto opisuje situácia jeden z ochrankárov predajni v hlavnom meste. Na poplach bijú už aj zástupcovia samospráv po celom Slovensku, občania sa im totiž sťažujú, že sa prestávajú cítiť bezpečné. Nárast malých krádeží je tak po zmene Trestného zákona realitou. Prečo presne sa na Slovensko zvyšuje počet takzvaných horalkových krádeží? Je to naozaj v obchodoch také zlé? A majú sa občania obávať o svoju bezpečnosť? V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý sa téme venoval. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.