Vedec Samuel Kováčik: Dezinformácie často operujú vo vákuu, kde chýbajú poznatky o tom, ako to funguje

Marťanské robotické vozidlo Perseverance našlo vzorky, ktorých analýza dospela k záveru, že najpravdepodobnejším vysvetlením je prítomnosť dávneho života. Ide o doposiaľ najsilnejšiu indíciu života vo vesmíre mimo našej planéty. Čo presne vedci našli, prečo je tento objav taký významný a čo to znamená pre ďalší výskum?V novom vydaní podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk a astrofyzikom Marekom Jurčíkom o prelomovom objave na Marse, o porovnaní s predošlými náznakmi života a o tom, či a kedy sa nám podarí získať definitívny dôkaz.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Čo presne objavil rover Perseverance v marťanskom kráteri Jezero.Prečo sú nájdené minerály zatiaľ najsilnejšou indíciou minulého života na Marse.Aký je rozdiel medzi týmto objavom a predošlými (sonda Viking, meteorit ALH84001).Prečo je dôležité dostať vzorky na Zem a aké sú problémy misie Mars Sample Return.Ako vyzeral Mars v minulosti, keď na ňom mohli existovať mikróby.Odkazy na témy, o ktorých sme v podcaste hovorili:Našli dôkazy života na Marse, dosiaľ najpresvedčivejšie. Nové zistenie otriaslo vedouAko môžu vyzerať mimozemšťania? Úplne inak, ako by ste čakaliAko by vyzerali mimozemšťania? Vedci majú prekvapivo divoké predstavy Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Žijeme dobu, keď sú fakty a zistenia vedy spochybňované. Jedným z posledných príkladov na Slovensku bolo odmietnutie výsledkov analýzy mRNA vakcín Slovenskej akadémie vied (SAV) Petrom Kotlárom. O tom, aké nepravdy a zavádzania sa v tejto súvislosti šíria, diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom.Veronika Frankovská v úvode podcastu uviedla, že dezinformačná scéna od začiatku spochybňovala zadanie SAV vypracovať analýzu mRNA vakcín. „Hneď hovorili, že oni sú vedci z druhej strany a že SAV bude len opakovať mainstreamovú pravdu. Čiže už vopred bolo naznačené, že takéto výsledky nebudú rešpektovať – a tak sa aj stalo po ich zverejnení,“ vysvetlila. Podľa nej Peter Kotlár napríklad tvrdil, že SAV nie je certifikované laboratórium, čo nie je celkom pravda. Frankovská upozornila aj na útoky na vedcov a SAV zo strany Ľuboša Blahu či portálu Bádateľ.Portál eReport zvolil iný prístup a tvrdil, že analýza SAV potvrdila Kotlárove tvrdenia, keďže vakcíny obsahujú určitý podiel mRNA. „Ale to je predsa fakt, ktorý sme poznali od začiatku,“ doplnila Frankovská.V druhej časti diskusie Samuel Kováčik uviedol, že si nepamätá dobu, kedy by veda a fakty neboli spochybňované. „Mám pocit, že je to večný súboj, no od pandémie sa to výrazne zhoršilo. Dúfal som, že ľudia budú nadšení z toho, čo veda priniesla, ale namiesto toho sa téma spolitizovala – a vedci boli vtiahnutí do politického boja,“ povedal.Podľa neho mnohí ľudia zneužívajú vedecké štúdie: „Mám názor, zadám ho do Googlu, dopíšem slovo ‘study’ a zoberiem prvý odkaz, ktorý mi potvrdí moje presvedčenie. Správny postup je však iný – ak sa chcem zorientovať, musím si prečítať viacero štúdií alebo zistiť, aký je vedecký konsenzus. To je síce časovo náročné, ale práve preto majú veľký význam odborníci, ktorí sa problematike dlhodobo venujú a dokážu ju verejnosti zrozumiteľne priblížiť.“Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ešte pred cestou do Číny vyslovila Denisa Baránková odvážnu vetu - chcela by priniesť zlato. Dnes už ho má doma. V rozhovore opisuje svoje začiatky, keď ako 7-ročná bola na prvej súťaži, zákulisie prípravy, tréningové rituály aj to, ako dokáže odolať tlaku na medzinárodných podujatiach. Zaujímavý je aj jej pohľad na mentálnu stránku lukostreľby - každý výstrel je malým testom trpezlivosti a pokoja.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo sa začala venovať ľukostreľbečo je na nej výnimočnéaké sú disciplíny v lukostreľbev čom je to extrémne náročnéako prebieha prípravači skúsila trafiť jablko ako vo filme Robin Hoodprečo sa jej páči medaila práve z Čínyčo plánuje v najbližších rokoch

V najnovšej epizóde hokejového podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk privítali moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop uznávaného hokejového experta televízie JOJ Šport a mládežníckeho trénera Martina Kalináča. Spoločne detailne rozobrali všetky tímy pred štartom 33. ročníka najvyššej slovenskej hokejovej súťaže - Tipsport ligy.Po štyroch mesiacoch čakania sa hokejová sezóna vracia a Martin Kalináč prináša jedinečný pohľad na každý z 12 tímov. Nitra s hviezdnym kádrom podľa experta televízie JOJ Šport nemá v lige konkurenciu, no ako sám priznáva: „Bude to veľmi náročná úloha pre Andreja Kmeča ukočírovať taký nabitý káder.” Problémom môže byť minutáž kľúčových hráčov a spokojnosť všetkých hviezd v tíme.Majstrovské Košice budú čeliť sezóne bez zahraničných hráčov, čo Martin Kalináč vidí skepticky: „Legionári im tam jednoducho určite budú chýbať.” Na priamu otázku, či budú v hornej šestke, odpovedal rezolútne: „Myslím si, že nie.”Martin Kalináč veľmi oceňuje minuloročného bronzového nováčika Žilinu, ale upozorňuje na náročnú úlohu potvrdiť úspech: „Nahradiť Miguela Tourignyho bude extrémne náročné, minulý rok to bol jeden z najlepších hráčov v extralige.”Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu ponúka aj pohľad na zvyšné tímy - od ambiciózneho Popradu s najvyššími hráčmi v lige, cez Zvolen s najstarším trénerom Petrom Mikulom, až po nováčika z Prešova, ktorý podľa Martina Kalináča čaká zrejme boj o záchranu.Na záver expert predpovedá majstra, odporúča sledovať Jaka Virtanena a prekvapivo tipuje, že najvýraznejším hráčom ligy by mohol byť Ryan Dmowski zo Slovana. Tomáš Prokop zas očakáva výbornú sezónu od dvojice Michal Krištof a Matej Paulovič.

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Premiéra knihy Petra Bárdyho v kine Lamač odhalila 22 príbehov a esejí o Slovensku v unikátnom formáte.V piatok 5. septembra o 20.00 zazneli v bratislavskom kine Lamač prvé ukážky z pripravovanej knihy Petra BárdyhoNa východ od zdravého rozumu.Publikácia, ktorá sa vymyká jeho doterajšej tvorbe, prináša 22 príbehov a esejí s podtitulom O Slovensku a Slovákoch vážne aj s úsmevom. Ide o najosobnejšiu knihu od šéfredaktora spravodajského webu Aktuality.sk, no zároveň aj dizajnovú lahôdku v netradičnom formáte, o ktorý sa postarala grafička a výtvarníčka Mikina Dimunová.Čitatelia si ju môžu už teraz predobjednať v e-shope: obchod.aktuality.sk/na-vychod-od-zdraveho-rozumu.

Čo všetko sa stalo cez leto sme zhrnuli v prvom dieli novej sezóny, takže si pripravte popcorn, prípadne aj tabletku pod jazyk a môžeme ísť na to.Keď ide človek na vojenský výcvik, základom je nová frizúra, manikúra, pedikúra a oholené nohy. Viac už v prvom poprázdninovom Ťažkom týždni.

Ján Tóth je predseda štátnej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Minister financií podľa neho predstavil nekompletnú konsolidáciu bez vyčíslenia toho, kde chce štát šetriť sám na sebe. Má teda Ladislav Kamenický v konsolidácii miliardovú dieru? Šetrenie najviac pocítia zamestnanci, ktorým sa zníži čistá mzda, a živnostníkov, ktorí zaplatia vyššie odvody. Je to škodlivý spôsob konsolidácie a takýmto spôsobom bude musieť šetriť ešte aj budúca vláda.V podcaste so šéfom rozpočtovej rady Jánom Tóthom sa dozviete:– od 1. minúty – že ministrovi v konsolidácii chýba miliarda;– po 1:50 – že najviac na to doplatia zamestnanci, ktorým sa zníži čistá mesačná výplata– od 3:00 – že spolu so zvýšením odvodov pre živnostníkov ide o škodlivú záťaž pre pracujúcich;– po 6:30 – že najbohatších ľudí sa konsolidácia prakticky nedotkne;– od 7:30 – prečo zrušenie dvoch sviatkov zrejme vláde prinesie menej peňazí ako očakáva;– po 12:30 – že miliardová diera v konsolidácii je len na strane šetrenia výdavkov;– od 13:30 – ako sa štátu nechce šetriť na sebe;– po 17:00 – že prípadné spojenie kontrolných úradov môže štát stáť viac peňazí ako sa tým ušetrí;– okolo 19:00 – či budú musieť starostovia šetriť na službách obcí občanom;– od 22:00 – ako dotovanie energopomoci z eurofondov pôjde na úkor takých vecí ako kanalizácia;– po 26:00 – že konsolidácie sa majú podľa medzinárodných odporúčaní podstatne viac robiť na výdavkovej strane;– od 30:30 – že štát bude vyberať doteraz najviac peňazí od ľudí a aj tak budeme mať nízky rast a vysoký deficit;– po 32:00 – prečo táto konsolidácia škodí rastu;– od 34:00 – že budeme musieť konsolidovať aj v budúcnosti;– po 37:00 – že šetriť bude musieť ešte aj budúca vláda, a to možno až trikrát.

„Putin testuje NATO, jeho režim ohrozuje celú Európu“ či „Poľsko je najbližšie k ozbrojenému konfliktu od druhej svetovej vojny“. Titulky, ktoré zachytávali stredajší incident s ruskými dronmi na poľskom území. A teda na území NATO a Európskej únie. Stále nie je jasné, či išlo o náhodný incident, za ktorým bolo zlyhanie techniky, alebo o vedomú provokáciu zo strany Ruska.Pre samotné Poľsko a Alianciu však bude zásadné, ako tento prípad vyhodnotia – a či vôbec dokážu nájsť jednotnú odpoveď.Incident však naplno obnažil fakt, že mier je krehký aj za hranicami napadnutej Ukrajiny a ostrý konflikt nemusí zostať len v ich zovretí. Šéf OSN António Guterres hovorí dokonca o „reálnej hrozbe expanzie tohto ničivého konfliktu“.Čo to znamená pre budúcnosť európskej bezpečnosti? Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Musíme ďaleko viac investovať do našej vlastnej obrany v kľúčovom a vypätom regióne východného krídla NATO a Európskej únie. Pretože tam sa budú diať veci. My sa na ne musíme čo najviac zamerať a venovať im ďaleko väčšiu pozornosť a zdroje. A týka sa to nielen Poľska, ale aj vášho Slovenska a susedov na juh: Maďarska, Rumunska a Bulharska,“ tvrdí analytik Havlíček.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.