Sú naše mzdy dôstojné a prečo nemáme platy ako v Nemecku? Odpovie ekonóm Martin Kahanec

Po vstupe do EÚ Slovensko stratilo príbeh. Vákuum, ktoré začali vypĺňať falošní proroci, tak to je zlyhanie našich elít. Chýba nám zjednocujúci sen, v ktorom by sme videli spoločnú budúcnosť. Nikto iný to za nás neurobí, hovorí ekonóm Martin Kahanec. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a prečo sa už nezaobídeme bez ekonomických migrantov?„Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych," to sú slová profesora ekonómie Martina Kahanca, ktorý sa venuje problematike pracovného trhu ako i dôstojných miezd. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a čo to vlastne tá dôstojná mzda znamená? Ako dnes vyzerá náš pracovný trh, kde sú jeho achilovky a kto z nás patrí medzi zraniteľné skupiny, ktoré majú problém si nájsť prácu? Prečo prakticky všetky ponovembrové vlády rezignovali na tému dostupného bývania a čo to robí s nízkou sociálnou mobilitou ako i značnými regionálnymi rozdielmi?Čo s naozaj veľkým problémom depopulácie Slovenska a prečo napokon budeme odkázaní na pracovných migrantov? Ako zastaviť únik mladých mozgov a prečo to nezvrátia finančné stimuly? No a napokon, ako ubližuje vládna konsolidácia prakticky celému Slovensku a prečo je tak dôležité - napriek tomu všetkému - nestrácať nádej a snažiť sa nájsť náš nový úspešný príbeh?Slovensko žije extrémne úspešný príbeh, ale toto čo teraz žijeme nie je cesta. Máme celkom dobré karty, ale hráme s nimi veľmi zle. No, nikto iný to za nás neurobí, hovorí Martin Kahanec a dodáva, že úlohou úlohou elít je dnes naštartovať pozitívnu špirálu dôvery, tvrdí Martin Kahanec.Ráno Nahlas s profesorom ekonómie, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martinom Kahancom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Snaha ministra Huliaka vyliečiť chorľavý štátny rozpočet príjmami zo štátneho hazardu sa stretol s veľkou kritikou samospráv i odborníkov. Slovensko totiž už dnes zápasí s epidémiou závislostí, medzi ktoré nepochybne patrí aj gambling. Je teda naozaj dobrý nápad vyrábať z Detvy akési slovenské Las Vegas a ako na tom vlastne Slovensko je v oblasti závislostí?Riziká hazardu, teda patologickej závislosti na hraní, sú obrovské a dnes už aj veľmi dobre známe. Ide o chorobnú závislosť, ktorá patrí medzi duševné poruchy, svoje obete dokáže finančne úplne zruinovať, dohnať ich k nesplatiteľným dlhom, kriminálnej činnosti, ťažkým psychickým problémom, ako i rozvratu ich sociálnych väzieb. Okrem gamblerov tak môžu trpieť aj ich rodiny či dokonca i vlastné deti.Stoja teda potenciálne zisky zo štátneho hazardu za všetky tieto ľudské obete i nemalé ekonomické straty? Ako na tom vlastne táto spoločnosť je v oblasti závislostí - od tabaku, cez alkohol, gambling až po nelátkové závislosti ako sú internet, sociálne siete či dokonca porno? Je poctivé na jednej strane horovať za tradičné kresťanské hodnoty a na strane druhej bohatnúť na hazarde a utrpení rodín patologických gamblerov?  Čomu aktuálne v tejto oblasti čelia deti a majú to dnes ťažšie, než sme to mali my - ich rodičia? No a napokon, nakoľko sme v tomto - ako spoločnosť - sami voči sebe úprimní a poctiví a naozaj chceme tieto problémy riešiť a nie pred nimi utekať alebo ich dokonca spoločensky normalizovať?To sú témy dnešného podcastu s adiktológom - teda odborníkom na závislosti - Rastislavom Žemličkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

V tretej epizóde basketbalového podcastu Pod košom zavítala do štúdia skutočná legenda slovenského basketbalu. Zuzana Žirková, trojnásobná víťazka Euroligy a osemnásobná slovenská basketbalistka roka, otvorene porozprávala o svojej bohatej kariére aj súčasnej trénerskej misii v Banskej Bystrici.Zuzana Žirková, ktorá sa prekvapivo najskôr venovala futbalu, v rozhovore spomínala na svoje začiatky, cestu k basketbalu a prelomové momenty kariéry. Exkluzívne odhalila zákulisie pôsobenia v prestížnych kluboch - od Ružomberka cez Brno, Šoproň až po ruský angažmán a americkú WNBA.„Bolo to neuveriteľné obdobie,” spomína Zuzana Žirková na euroligové tituly s Ružomberkom, kde ju pod svoje krídla zobrala Natália Hejková. Fanúšikov určite zaujme jej otvorený pohľad na život profesionálnej športovkyne v Rusku, kde ju vozili súkromnými lietadlami a mala vlastného šoféra aj prekladateľku.V podcaste nezostanú nepovšimnuté ani jej skúsenosti z olympiády v Sydney 2000, kde ako členka jediného slovenského basketbalového tímu v histórii olympijských hier zažila niečo „neskutočné”.Dnes Zuzana Žirková úspešne vedie Sláviu Banská Bystrica, s ktorou trikrát po sebe postúpila do finále slovenskej ligy. V rozhovore odkryla svoju trénerskú filozofiu, porozprávala o rozdieloch medzi súčasnými mladými hráčkami a svojou generáciou, aj o tom, ako jej dcéra Dorotka kráča v maminých šľapajach.Nechýbal ani pohľad na súčasný stav slovenského ženského basketbalu, blížiacu sa kvalifikáciu na ME 2027 a príchod naturalizovanej Američanky Kyry Lambertovej do reprezentácie.Zuzana Žirková, ktorá sa v minulosti objavila aj na lavičke mužského Lučenca ako asistentka, úprimne hodnotí stav slovenského basketbalu a prichádza s nápadmi, ako systém zlepšiť. „Každý vie najlepšie, ako sa robí, ale nakoniec nikto pre to nič neurobí,” hovorí otvorene.

Čoskoro je tu koniec roka a operátori predstavili svoje vianočné ponuky. Sú štedrejšie ako po minulé roky, alebo ide skôr o udržiavacie akcie? Čo presne ponúka Telekom, Orange, O2 a môžeme ešte čakať prekvapenie od 4ky? A skončila sa éra, kedy sa na Vianoce dali získať dáta zadarmo na celý rok?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o detailoch vianočných kampaní. Analyzujú ponuky jednotlivých operátorov, porovnávajú ich a hľadajú tie najzaujímavejšie benefity pre zákazníkov.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Orange: Disney+ na pol roka zadarmo, nový TV box so soundbarom a 100 GB dát za starý mobil.O2: Zľava 50 € za odporučenie, nové dvojičky zariadení a lepšie 5G pokrytie.Telekom: Vianočný kalendár s výhrami, filmy zadarmo a nový balíček „Easy Kids“ s 10 GB dát.4ka: Čo sa očakáva od štvrtého operátora, ktorý zatiaľ ponuku nepredstavil.Zhodnotenie: Oplatia sa tohtoročné ponuky, alebo boli minulé roky štedrejšie?Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:https://zive.aktuality.sk/clanok/Nc39Myv/vianocne-akcie-spusta-aj-telekom-mnozstvo-zariadeni-kinohity-a-sluzby-zadarmo/https://zive.aktuality.sk/clanok/TfxrxvJ/o2-na-vianoce-zlava-na-pausal-ak-ziskate-noveho-klienta-nechybaju-netradicne-zariadenia/https://zive.aktuality.sk/clanok/E0oflTs/orange-spusta-vianocne-akcie-disney-nadlho-zadarmo-k-tv-ci-netradicny-box/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Týždeň plný Niké ligy priniesol viacero zaujímavostí, ale poniektoré skutočnosti ostali po starom a nezmenené. Okrem víkendového 13. kola sa v strede týždňa dohral ešte odložený zápas 3., resp. 4. kola, po ktorom sa skvelo naladili najmä majstrovský ŠK Slovan a FC Spartak Trnava. O tom najpodstatnejšom sme sa porozprávali v 58. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.KFC Komárno si v stredu dohral odložené 4. kolo Niké ligy so Slovanom Bratislava a Spartak Trnava 3. kolo s FC Košice. Až potom prišiel na rad kompletný program 13. kola Niké ligy, ktorý priniesol viacero veľmi zaujímavých výsledkov.Napríklad výprask Tatrana Prešov na domácej pôde s lídrom súťaže MŠK Žilina (0:4) alebo rovnaký výsledok v podaní Trnavy proti AS Trenčín. Nováčik z metropoly Šariša ešte stále nepozná chuť víťazstva pred domácimi fanúšikmi a Košice naďalej ostávajú s jednociferným počtom bodov a sú prikované k dnu tabuľky.O tom najpodstatnejšom sa porozprávali futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš v 58. epizóde podcastu Kam si to kopol? s trénerom a odborníkom Norbertom Hrnčárom.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie skúsený útočník HK Nitra a bývalý reprezentant Miloš Bubela.Ako si spomína na štúdium v USA, kde získal titul z biznis manažmentu? Čo mu dala skúsenosť z NCAA a ako sa po návrate na Slovensko dostal až na olympiádu? A ako vníma ambície Nitry v aktuálnej sezóne?Miloš Bubela v podcaste priblížil svoju cestu z Považskej Bystrice cez Trnavu až do zámoria. Spomínal, ako ho počas juniorského turnaja v Kanade oslovila americká univerzita, ktorá mu ponúkla plné štipendium. Počas štyroch rokov v NCAA popri hokeji dokončil štúdium a neskôr sa pozrel aj do AHL. Napokon sa rozhodol pre návrat do Európy.V rozhovore sa dotkli aj olympijskej skúsenosti z Pjongčangu, kam sa dostal po výbornej sezóne v Banskej Bystrici. „Celý rok bol úžasný. Po piatich rokoch som prišiel na Slovensko, bol som veľmi rád,” opísal svoje pocity. Olympiádu vníma ako výnimočnú skúsenosť, ktorá ho posunula herne aj ľudsky.V diskusii sa vrátil aj k titulom s Banskou Bystricou a Nitrou. Priznal, že finálové série, ktoré sa lámali v siedmom zápase, ho naučili vnímať prehry ako súčasť rastu. S odstupom času ich považuje za dôležité momenty, ktoré mu ukázali, že úspech vo veľkom finále tvoria detaily a súhra okolností.Na záver sa rozhovor preniesol aj k jeho súčasnému pôsobeniu v Nitre. Tretí rok v klube berie ako novú výzvu a motiváciu zlepšovať sa. „Cieľ je zlepšovať sa rok od roka. Už sa nechystám do NHL, ale chcem mať potešenie z hokeja,” priznal. Miloš Bubela zároveň dodal, že tlak médií a sociálnych sietí sa snaží nevnímať, sústredí sa len na hru a radosť z hokeja.

Chceme riešiť vzdelávanie deti so sociálne znevýhodneného prostredia? Tak im musíme dať dôvod aby nám uverili, nie ich nútiť, hovorí o vynútenej desegregácií Martin Kahanec z Materskej školy v Prešove. Podľa neho druckerova reforma ublíži všetkým rodičom a deťom z marginalizovaných komunít vôbec nepomôže.Je dokonané, i touto biblickou formulou by sa dal popísať stav, v ktorom minister školstva pretlačil súbor siedmych zákonov, ktorými chce zásadne zmeniť tvár nášho školstva. Medzi jeho najkontroverznejšie nápady patrí zmena spôsobu financovania súkromných a cirkevných škôl. Pod heslom snahy o inklúziu a desegregáciu bude po novom teraz bude štát na tieto inštitúcie (neraz zrodené v pote, obetiach a nekonečnej snahe doslova proti systému) finančne tlačiť, tak aby sa viac otvorili verejnosti a ak nie, príde pokuta. Faktom je, že silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu, až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, je naozaj našim veľkým problémom. Zásadnou otázkou však je, či si desegregáciu môže štát doslova vynútiť a či takáto násilne pretláčaná inklúzia bude vôbec fungovať.Škôlky pre detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nie je dnes dostupné, pripomína Kahanec Tie bariéry sú napríklad už len v cene lístkov na MHD, čo ako nízke školné alebo dokonca aj chýbajúce oblečenie pre deti v zime, dodáva. Dôvera, trpezlivosť, participácia a napokon, pocit, že su prijatí a milovaní. To je recept Martina Kahanca, ktorý dodáva, že štát v tejto téme ani len nedisponuje relevantnými dátami.Do sporu sa tu dostali dva kľúčové princípy, na jednej strane stojí verejný záujem poskytnúť kvalitné ako i dostupné vzdelanie naozaj všetkým deťom - bez ohľadu na ich pôvod či majetkové pomery ich rodičov no a na strane druhej je zasa právo rodičov na slobodnú voľbu čo najlepšej budúcnosti pre ich deti. Alebo to povedzme ešte inak. Vie o potrebách - ale aj o objektívnych obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo potreby či hendikepy svojich detí poznajú najlepšie ich vlastní rodičia? No a napokon, čo na tieto ministerské nápady hovoria skutoční odborníci, ktorí s deťmi z naozaj mimoriadne chudobného ako i segregovaného prostredia pracujú už celé dlhé roky a prečo si myslia, že takto násilne pretláčaná desegregácia fungovať nebude a práve naopak, tým, o ktorých tu ide to skôr ublíži?No a ako vlastne rozlúsknuť tento problém, ktorý si ako spoločnosť pestujeme už desaťročia a pritom, ide tu predsa o deti! Lebo, áno - aj tieto deti z mimoriadne chudobného či segregovaného prostredia sú predsa tiež naše deti, hoci sa k ním tak neraz ako spoločnosť vôbec nesprávame.Všetci tu už desaťročia vieme, že nám vadia vši, blchy, svrab a nečistota. Všetkým nám to vadí a čo s tým urobil štát? Všetci to vieme a štát s tým nič nerobí a namiesto toho aby riešil veci, ktoré všetci vieme pomenovať ako problém, tak príde s povinným predprimárnym vzdelávaním, pripomína Kahanec. Témy pre Martina Kahanca zo súkromnej materskej školy Tobiáš v Prešove, ktorú navštevujú prevažne deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve marginalizovaných rómskych komunít. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo vnútra priznalo, že priestupky proti majetku vinou zmien v trestnom zákone narástli o 10 percent - a to už minulý rok, tesne po schválení zmien v trestnom práve. Ak takýto nárast spôsobil zákon platný až od augusta, aký bude nárast počtu krádeží za celý tento rok? Kradnúť sa naučili najmä tí, na ktorých pokuty nezaberajú, naznačujú primátori miest.Kým vládni politici problém popierajú, primátori sa generálnym prokurátorom aj opozíciou zhodujú, že krádeže treba riešiť zmenou trestného zákona. Kriminológ Květoň Holcr pre náš podcast hovorí, že opätovné zvýšenie trestov nepomôže. Podľa neho musí zabrať polícia a zvýšiť objasnenosť trestných činov. Vieme pritom, že policajtov je nedostatok a pri zvýšenom počte krádeží sa im kopia prípady. Květoň Holcr upozorňuje, že niektoré majetkové trestné činy majú alarmujúco nízku objasnenosť.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete okrem kriminológa počuť primátorov Trenčína, Nitry aj Bratislavy, hlasy z koalície aj opozície.Nahrával Peter Hanák.