Keď si kúpim pílku, stanem sa ortopédom? Pýta sa Petra Kotlára prednostka Mikrobiologického ústavu Adriana Liptáková

Po spochybnení vakcín prichádza Peter Kotlár so spochybnením transfúzií. Odborníci sú z jeho tvrdení zhrození. Označiť to za blud je ešte veľmi mierne, tu skôr ide o veľkú a nebezpečnú hlúposť, tvrdí hematológ Martin Mistrík. „Viete, ja keď si kúpim pílku, tak som ortopéd? Myslím si, že pán Kotlár sa vyjadruje ako politik, nie odborník,“ dopĺňa prednostka mikrobiologického ústavu LF UK Adriana Liptáková.Vládny splnomocnenec pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár, dostal od vlády funkciu, kúpil si mikroskop a vydal sa na svoju krížovú cestu. Po tom ako spochybnil pôvod Covidu a vláde odporučil zastaviť očkovanie mRNA vakcínami si tentoraz za terč vybral krvné transfuzie. Ortopéd Kotlár sa totiž obáva, že by transfúziami mohlo prichádzať k akémusi skrytému očkovaniu neočkovaných. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie,“ tvrdí splnomocnenec.Relevantným a rešpektovaným odborníkom však z týchto slov vstávajú vlasy dupkom a považujú ich za ako úplne nekompetentné, tak aj veľmi nebezpečné. „Takéto vyjadrenia považujeme za nezodpovedné a potenciálne ohrozujúce poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ priamo varuje Národná transfúzna služba. Téma nášho dnešného podcastu s hematológom Martinom Mistríkom a hlavnou odborníčkou rezortu zdravotníctva Adrianou Liptákovou.Je to úplne nezmyselné vyjadrenie pretože človek, ktorý sa dá zaočkovať nejde hneď darovať krv. Tu hovoríme o chemických látkach, ktoré sú súčasťou imunitného systému a ktoré majú určitý polčas rozpadu a ten polčas rozpadu je skutočne krátky takže takéto tvrdenia považujem za veľmi nešťastné, vysvetľuje nezmyselnosť kotlárových špekulácií Adriana Liptáková.Šarlatánstvo horšie než bludy, takto reaguje na kotlárove tvrdenia skúsený hematológ, docent Martin Mistrík. Podľa neho ide o nebezpečné a hlúpe tvrdenia pretože ohrozujú dôveru medzi pacientom a lekárom a môžu mať negatívne dosahy i na dostatok zásob tak prepotrebnej krvi u nás.Toto sú veľmi nebezpečné tendencie, ktoré tu v posledných rokoch máme. Púšťajú sa tu neoverené informácie a absolútne zbytočne sa tak strašia ľudia. Je nemysliteľné aby si tu v roku 2024 hovoril ktokoľvek, čokoľvek. Pán Kotlár, sorry, o čo vám ide? pýta sa na záver hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Adriana Liptáková.Dodajme, že voči vládnemu splmocnencovi sa už vymedzila aj jeho stavovská organizácia. „Pripomíname, že takéto vyjadrenia môžu vnášať do radov pacientov neistotu vo veci ochrany ich zdravia, zároveň môžu medzi širokú verejnosť vnášať pochybnosti o bezpečnosti transfúznej liečby,“ upozorňuje Slovenská lekárska komora.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Voľby v Moldavsku a Gruzínsku sa považovali aj za signál, či krajiny zostanú na ceste k vstupu do Európskej únie alebo či budú narastať proruské sily. Odborník na postovietsky priestor Ján Cingel v podcaste hovorí, že Rusi využívajú neistotu EÚ v jej rozširovaní.Európska komisia tento týžden predložila výročnú správu o pokroku v prístupových procesoch kandidátskych krajín. Uviedla, že nebude môcť odporučiť začatie prístupových rokovaní s Gruzínskom, pokiaľ krajina nezmení svoje smerovanie. V krajine počas víkendu prebehli voľby, kde vyhrala strana Gruzínsky sen. Voľby prebehli aj v Moldavsku, súčasťou ktorých bolo referendum o tom, či sa do moldavskej ústavy zakotví zmienka o EÚ -referendum dopadlo mimoriadne tesne. Narastá v kandidátskych krajinách euroskepticizmus a darí sa proruskym silám? V podcaste odpovedajú odborník na postovietsky priestor Ján Cingel, europoslankyňa Ľubica Karvašová (PS) a europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD).„Keď politika rozširovania EÚ išla do úzadia v týchto regiónoch vzniklo vákuum, ktoré vyplnili iní aktéri - Rusko. A na Balkáne aj Čína a Truecko. Využili vajatavosť a neistotu Únie," hovorí Ján Cingel.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk a Európskeho parlamentu.Moderuje Denisa Hopková.

Vakcíny zachránili milióny životov a pomohli eliminovať choroby, ako sú kiahne a detská obrna. Napriek týmto úspechom však naďalej čelíme konšpiračným teóriám o ich údajných rizikách. Tieto mýty nie sú ničím novým – ich korene siahajú až do 19. storočia, keď sa začali objavovať obavy, že vakcíny môžu obmedzovať osobnú slobodu. Aké hoaxy sa v poslednej dobe šírili a aké sú reálne fakty? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk, Veronikou Frankovskou.Frankovská vysvetlila, že dezinformácie sa šíria najefektívnejšie, keď dokážu zasiahnuť ľudské emócie, najmä strach. „Jedna z najsilnejších emócií je strach. Je úplne prirodzené, že ľudia sa boja predovšetkým o svoje zdravie,“ uviedla. Dodala tiež, že hoci vakcíny čelili obavám už v počiatkoch svojej existencie, dnes je šírenie dezinformácií podstatne jednoduchšie.Frankovská ďalej zdôraznila, že počas pandémie COVID-19 sa jasne ukázalo, aké vážne následky môže mať rozhodnutie nezaočkovať sa.V podcaste sa venovala aj starším nepravdivým tvrdeniam Mariana Kotlebu o údajnom obsahu ťažkých kovov a nanočipov vo vakcínach. Frankovská upozornila, že tieto dezinformácie sa znovu objavujú v aktuálnych hoaxoch, často v upravenej podobe, ktoré ich prezentujú ako „novinky.“Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Skupina troch poslancov za Hlas má často odlišné názory od zvyšku koalície a neraz aj inak hlasuje. Kritizovali aj ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú. Pri odvolávaní ju však podržali, lebo s ňou predtým osobitne rokovali o tom, čo sa má v riadení kultúry zmeniť. Požiadali ju napríklad o zmenu riaditeľa Slovenskej národnej galérie. Čo im sľúbila? Poslanec Roman Malatinec hovorí aj o dianí v Hlase - pozícia predsedu parlamentu sa má vyriešiť do konca roka. O Rudolfovi Huliakovi hovorí, že má krivdu. V podcaste s poslancom Romanom Malatincom sa dozviete:– od 1. minúty – či ich môžeme označiť za skupinku nespokojných poslancov Hlasu;– po 3:00 – s čím sú nespokojní a či sú už viacerí ako traja;– od 5:00 – či sú nespokojní aj s predsedom Matúšom Šutajom-Eštokom;– po 8:00 – že voličov Hlasu traumatizuje neobsadená funkcia predsedu NRSR a strana má viacero kandidátov;– od 10:00 – ako Hlas reaguje na útoky zo strany SNS;– po 13:00 – že Andrej Danko by mal preukázať viac veľkodušnosti;– od 15:00 – že poslanec Huliak má krivdu z nesplnenia politického cieľa;– po 18:00 – či si aj on myslí, že za atentát môže opozícia a médiá;– od 20:00 – prečo podržali ministerku kultúry vo funkcii;– po 22:00 – že ministerku Šimkovičovú požiadal o výmenu riaditeľa SNG;– od 25:30 – že Otvorená kultúra má byť pre ministerku partner a nie súper;– po 28:30 – že za meškajúce projekty na ministerstve kultúry zrejme môže aj vyhadzovanie odborníkov;– od 30:00 – či vôbec v kultúre sú odborníci, ktorí ideologicky súznejú s Lukášom Machalom;– okolo 40:00 – či majú byť v STVR politickí nominanti.

„Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality. Synoda je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda.Ako byť živým spoločenstvom, ktoré dáva chuť spoločnostiam aj v 21. storočí? Ako prinavrátiť dôveru, ktorú strhla pliaga sexuálneho zneužívania rovno kňazmi? Ako premeniť štruktúry, aby stáli nohami pevne na zemi a stali sa prístupné nielen laikom, ale i ženám? Ako zahodiť triumfalizmus a vymeniť ho za službu posledným? Ako byť znamením Neznámeho s veľkým N, ktorý má dať zmysel rovno dejinám? Vo Vatikáne sa po troch rokoch skončil Františkov synodálny proces, či inak hľadanie odpovede na otázku: Ako ďalej? Po tom, ako sa nad ňou od októbra 2021 zamýšľali jednotlivé spoločenstvá najprv na miestnej, neskôr národnej, potom na kontinentálnej úrovni. Ako neskôr poslali svoje vízie a pripomienky do vatikánskeho ústredia a rozdebatovali ich kardináli a biskupi celého sveta na jeseň 2023. Október 2024 vo Vatikáne bol časopriestorom, aby ich dotiahli do programu, ako na to. A pri tom už boli okrem duchovných aj laici i ženy. Z vôle pápeža Františka. Aké úlohy teda stoja pred vyše miliardovým spoločenstvom katolíkov, ktorých je v Európe stále menej? Čo môže priniesť dôraz na väčšiu decentralizáciu? Prečo sa odložila otázka diakonie žien? A čo so sebou nesie Františkovo odporúčanie – „nebojte sa zašpiniť si ruky v službe“?Téma pre cirkevného analytika Imricha Gazdu z portálu Postoj. „Synoda o synodalite je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek. Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality“, vysvetľuje Gazda.Pripomienky zo Slovenska pritom tú odtrhnutosť pomenovali ako „nedostupnosť biskupov“ či ich „jednosmernú komunikáciu“. Nemáme tu podľa nich rovnako dostatočne rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu; „je tu nechuť počúvať“, „neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku“, nedostatok „kritického myslenia“. Ale i fakt, že slovenskí katolíci nevedia „formulovať svoje túžby“. Prekvapivo aj zo slovenského prostredia smerovala do Vatikánu požiadavka, či by službu diakona (čo je prvý stupeň služobného kňazstva) nemali zastávať aj ženy. „Túto tému máme spojenú skôr so západom, ako požiadavku skôr liberálnejších miestnych cirkví vo Francúzsku či Nemecku“, reaguje Gazda, no poukazuje, že je obsahom i pripomienok zo Slovenska. Aktuálna synoda nechala tému „diakonátu žien“ bez záveru s odkazom na ďalšie štúdium problému. Záverečný dokument však konštatuje, že „neexistujú dôvody, ktoré by bránili ženám zastávať vedúce úlohy v cirkvi“. Imrich Gazda konštatuje, že „slovenská cirkev ja na ženách závislá“. Sú podľa neho neraz jej motorom. „V prvom rade ženy potrebujú byť v cirkvi docenené“, hovorí. Upozorňuje, že v horizonte dvoch až troch dekád môžeme byť aj na Slovensku svedkami toho, že katolíci budú vo farnostiach odkázaní nie na slovenských, či poľských kňazov, ale na duchovných z Afriky či Ázie. Napovedajú to trendy záujmu o kňazskú službu v jednotlivých krajinách i fakt, že Európa podľa štatistík na rozdiel od iných svetadielov „kresťansky“ stagnuje a početne sa zmenšuje. Františkovým dedičstvom bude podľa Imricha Gazdu aj ťah na decentralizáciu či deklerikalizáciu. „Klerikalizácia je podľa Františka najväčšia choroba cirkvi. Hovorí dokonca, že je väčším hriechom ako zhýralí renesanční pápeži“. Je táto synoda úspechom či nevyužitou šancou? „Je dôležité, že sa o problémoch začalo otvorene rozprávať, to vidím ako úspech. Za čiastočný neúspech považujem fakt, že samotný koncept synodality zostáva pre mnohých vzdialený, nezrozumiteľný, neznámy“, hodnotí Imrich Gazda. Dodáva pritom, že neúspechom by bolo, keby závery synody zostali len na...

Odborník na Čínu v rozhovore kritizuje poklonkovanie sa čínskej vláde zo strany premiéra, ktorý hovorí „o režime, ktorý garantuje stabilitu."„Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Robert Fico v stredu večer vycestuje na pracovnú návštevu do Číny. Podľa premiéra ide o cestu roku 2024. V agende bude podľa šéfa Smeru nielen veľký rozhovor o možnostiach mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, ale aj strategická spolupráca a hľadanie ďalších príležitostí. Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií v podcaste hovorí, že Čína okrem Viktora Orbána získa v Európskej únii nového spojenca - Slovensko.„Pre Čínu je zaujímavé to, že sme členský štát Európskej únie a členský štát NATO. Toto je pre ňu dôležité, v kontexte toho, že Európska komisia a mnohé členské štáty majú záujem implementovať čoraz kritickejšiu pozíciu voči Číne. Je pre ňu zaujímavé si hľadať iných spojencov v rámci Európskej únie, doteraz mala k dispozícii ako spojku prirozhodovaniach v EÚ Maďarsko, niekedy aj Grécko a ďalšie štáty. Teraz to bude pravdepodobne aj Slovensko," hovorí odborník na Čínu s tým, že sa snaží hľadať práve cesty, ako ovplyvňovať zahraničnú politiku a dostať aspoň niektoré štáty naspäť na svoju stranu.Premiér tiež nedávno pri téme Číny povedal, je to režim, ktorý garantuje stabilitu. Šimalčík to vníma ako poklonkovanie sa čínskej vláde. Podľa neho je možné ekonomické vzťahy rozvíjať aj bez takýchto servilných poznámok. „Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Moderuje Denisa Hopková.

Politikár je satirická diskusná relácia, kde stand-up komici rozoberajú aktuálne spoločenské dianie. V poslednej časti boli hosťami stand-up komici Matej Makovický a Marián Psár.Nahliadnete s nami do kuchyne v ktorej sa varila nová štátna hymna? Prečo filharmonické fuj malo byť zborové? Prečo neobstoja argumenty skladateľa a dirigenta Rózsu?Nielen týmto, ale aj mnohým ďalším témam sa venovali stand-up komici Silných rečí Matej Makovický (Mako) a Marián Psár.V relácii sa dozviete:– čo vieme o novej hymne;– prečo by lepšou hymnou bola minúta ticha;– čo ukazujú výpovede na ministerstve kultúry;– prečo budú čoskoro v kluboch razie na maslo a nie drogy;– o jednom kokonkrétnom splnomocnencovi a jeho alfa šéfovi;– o páde SNS a Andreja Danka.

Predvianočné obdobie je každoročne časom, kedy sa telekomunikační operátori obzvlášť usilujú zaujať zvýhodnenými paušálmi či rôznymi akciovými ponukami. Ohlasujú ich tradične vopred a v tejto chvíli poznáme už takmer všetky. Zhrnuli sme, čo všetko si operátori pripravili tento rok, ako najlepšie sa bude dať ušetriť a či sú tohtoročné akcie lepšie, alebo horšie, ako v predošlých rokoch. O vianočných akciách operátorov sa rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoria o týchto témach:Nová ponuka operátora Radosť.Vianočné akcie Orange a Slovak Telekomu.Vynovená ponuka 4ky.Porovnanie s minulými rokmi.Téme sa venujeme aj tu:Vianočná ponuka Orangeu: Dve zariadenia k paušálu, zmeny pri Love a pevné služby na polroka zadarmoOrange rozdá 100 až 200 GB dát zadarmo skoro všetkým. K Prime dá veľmi veľa dát za dobitieTelekom ponúkne v lojalitnom programe nové zľavy. A aj nedávne kinohity zadarmoVianoce v Telekome: 102 GB dát za dobitie k Predplatenke, špeciálne balíky a vylepšenia SwipuPaušály od Radosti budú lepšie, ale aj drahšie. Príde unikátna novinka (+zoznam zmien)4ka pridala do ponuky tucet nových zariadení. Aj najnovšie iPhony či skladacie Xiaomi4ka predáva dotované zariadenia k paušálom na jedinom mieste4ka zlacnila svoje neobmedzené paušály a pridala viac dát v EÚ. Vieme, ako ich získať so zľavouPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Viac ako 2700 lekárov dáva výpoveď. Ak by k januáru odišli, podľa šéfa odborov Petra Visolajského skolabujú nemocnice. Peniaze podľa neho v zdravotníctve sú, ale idú súkromníkom a to aj cez operácie a vyšetrenia, ktoré pacient nepotrebuje – potrebuje ich súkromník, lebo sú ziskové. Za akých podmienok stiahnu výpovede? Peter Kotlár podľa neho reálne nevyšetruje pandémiu a slúži len ako dymová clona na prekrytie skutočných problémov.V podcaste so šéfom LOZ Petrom Visolajským sa dozviete:– od 1. minúty – ktorí lekári podávajú výpovede;– po 3:00 – že sú dohnaní do kúta;– od 4:00 – či chcú reálne odísť, alebo len vytvárať tlak na vládu;– po 6:00 – že sestrám sa znižujú dohodnuté mzdy;– okolo 7:00 – čo presne lekári žiadajú;– po 8:00 – prečo im ide o to, aby sa nemocnice nemenili na akciové spoločnosti;– od 9:00 – že premiéra Roberta Fica zachránila štátna nemocnica, nie súkromná;– po 11:00 – prečo podľa neho nemocnice majú zostať štátne, ak ich štát zjavne nevie manažovať;– od 12:00 – že nemocnice riadia politickí nominanti;– po 14:30 – ako nám odtekajú peniaze zo zdravotníctva;– od 17:00 – že robíme množstvo vyšetrení a aj zákrokov zbytočne;– po 18:30 – že zdravotníctvo je stroj na peniaze pre vyvolených a neslúži pacientovi;– od 20:00 – za ktoré zbytočné zákroky alebo výkony poisťovne bežne platia;– po 25:00 – ako lekárski odborári už nechcú diskutovať, ale potrebujú od ministra konkrétne kroky;– od 27:00 – že treba najmä poriadok vo financovaní nemocníc;– od 29:00 – ako je podľa neho zdravotníctvo nekontrolovateľné;– od 30:00 – čo hovorí na vyšetrovanie pandémie;– po 31:30 – či je rozdiel v krvi očkovaného a neočkovaného;– od 32:00 – že to, čo robí Peter Kotlár, nie je vyšetrovanie pandémie;– od 36:00 – ako nikoho nezaujíma, čo našiel Peter Kotlár pod mikroskopom.

Smrť patrí k životu človeka rovnako ako narodenie, no s definitívnym koncom našej pozemskej púte majú niektorí nielen emocionálny problém. Čoraz viac ľudí sa zamýšľa nad tým, ako môžu po svojej smrti odľahčiť planétu. Jednou z foriem je aj čoraz medializovanejšie ekologické pochovávanie.Aj táto téma sa stala súčasťou nového seriálu portálu Aktuality.sk s názvom Tvárou v tvár smútku. Od 30. októbra si môžete prečítať a vypočuť o neľahkých osudoch ľudí, ktorí prišli o svojho blízkeho a poradia aj odborníci, napríklad v tom, ako sa vyrovnať so stratou. Nebudú chýbať ani reportáže z originálnych cintorínov na Slovensku a inšpiratívne rozhovory s tými, ktorí odprevádzajú ľudí na druhý svet.V októbrovom podcaste Ekocaste, ktorý je súčasťou seriálu Tvárou v tvár smútku, si vypočujte rozhovor s Monikou Kossuth zo Živice, ktorá vedie projekt Funebra. Spoločne sme rozoberali tému ekologického pochovávania na Slovensku.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Aké sú hlavné výhody ekologického pochovávania pre spoločnosť a životné prostredie? Existujú nejaké príbehy alebo príklady zo Slovenska či zahraničia, ktoré by ste mohli zdieľať a týkajú sa pozitív ekologického pochovávania? Aké sú plány a vízie Funebry do budúcnosti, pokiaľ ide o rozvoj ekologického pochovávania na Slovensku? Blížia sa Dušičky. Ak chce byť človek šetrnejší k prírode, aké kvety a sviečky odporúčate priniesť na cintorín? Ako môžeme byť pri uctení si pamiatky našich milovaných ekologickejší?