Dezinformácie nemôžeme eliminovať. Vieme však znížiť mieru, v akej škodia spoločnosti

V návrhu je ustanovenie, ktoré sa dá široko zneužiť.Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková Jurajovi Kemkovi vysvetlila, prečo sa doživotný plat ujde z premiérov zrejme len Robertovi Ficovi.

Poslanec za SaS Alojz Hlina upozornil na prípad podľa neho dvojnásobne predraženej ťažby dreva v štátnych Lesoch SR. Tomáš Taraba (SNS) je pre neho ministrom ťažobného priemyslu. Zákonom o ochrane prírody, ktorý ako posledný vetovala prezidentka Čaputová, podľa Hlinu obce a mestá prídu o zeleň aj milióny eur. Získajú ich developeri.V podcaste s Alojzom Hlinom sa dozviete:– od 1. minúty – že posledný zákon, ktorý vetovala prezidentka Z. Čaputová, bol o ochrane prírody;– po 2:00 – že dôvodová správa tohto zákona hovorila, ako treba rúbať, aby bolo vidno medvede;– od 3:30 – ako poslanec Huliak klamal o podpore ZMOSu, pričom mestá a obce sú proti;– po 4:00 – že mestá a obce prídu o milióny, získajú ich developeri;– od 6:00 – či chceme z Bratislavy Mexico City alebo Bangkok;– po 8:00 – že ak prejde zákon ministra Tarabu, zomrú tisícky vtákov;– od 9:45 – či je účelom niektorých politík drancovať lesy;– po 11:40 – ako ministerstvo pôdohospodárstva podozrivo vysúťažilo predraženú ťažbu dreva;– od 14:00 – či túto kauzu vníma aj ministerstvo pôdohospodárstva;– po 17:00 – že za kalamitu na Horehroní je podľa neho zodpovedný aj exminister Vlčan;– od 20:00 – či EÚ mala zrušiť poľnohospodárske dotácie;– po 22:00 – že minister Taraba hrá len na lajky od svojich fanúšikov a na ochrane životného prostredia mu nezáleží;– okolo 25:00 – či máme ministra ťažobného priemyslu;– od 26:00 – že v SaS je len na návšteve;– po 27:00 – že pravica na Slovensku zomiera;– od 28:00 – že ľudia majú podľa neho šmýkať do roboty, pokojne aj do dvoch;– po 33:00 – či SaS prispela k politizácii verejnoprávnych médií;– od 35:00 – že ak koalícia na čelo STVR nominuje propagandistu, ďalšia vláda ho vymení.

Takúto netransparentnú kampaň sme na Slovensku ešte asi nemali, keď doteraz vôbec nevieme, kto ju vlastne zafinancoval, hovorí o prezidentskej kampani Petra Pellegriniho šéf Transparency international Slovensko Michal Piško.„Oproti tomu, čo sa v roku 2014 deklarovalo, tak do istej miery je to tu potemkin. Áno, naozaj sa tie pravidlá rozvoľňujú a do veľkej miery sa aj obchádzajú, ale oproti situácií spred roka 2014 sme na tom o čosi lepšie," hovorí o problémoch s transparentnosťou financovania volebných kampaní šéf Transparency international Slovensko Michal Piško.Slovensko má za sebou doslova maratón volebných kampaní, od parlamentných cez prezidentské až po kampaň do Europarlamentu. Trend v ich financovaní, presnejšie v transparentnosti toho, ako veľmi nás politici nechajú nazrieť do ich predvolebnej kuchyne, ale najmä do svojej straníckej kasy, nie je vôbec dobrý. „Trend transparentnosti volebných kampaní sa definitívne obracia. Po pozitívnom skoku po prijatí nových volebných kódexov v roku 2014 sa politici v posledných rokoch naučili pravidlá ignorovať či priam obchádzať,“ tvrdí TIS.Vyvrcholením netransparentnosti ako i obchádzania pravidiel by podľa odborníkov z Transparency international mala byť práve prezidentská kampaň súčasnej hlavy štátu Petra Pellegriniho.„Do prezidentského paláca zasadne politik, ktorého kampaň bola nielen značne netransparentná, ale sčasti aj nelegálna. Ak si na neférovosť a oslabenú verejnú kontrolu nechceme zvykať, je najvyšší čas volebnú legislatívu konečne upraviť. Slovensko potrebuje pravidlá volebnej súťaže, ktoré zabezpečujú rovnosť príležitostí a vytvárajú predpoklady pre zdravú konkurenciu medzi politikmi.“Táto kampaň je však len vyvrcholením a potvrdením negatívnych trendov vo financovaní nielen kampaní, ale i samotných politických strán, ktorý v aktuálnom nastavení vedie k betónovaniu kartelu veľkých úspešných strán za peniaze daňových poplatníkov.„Povedal by som, že hlavný problém je v neférovosti nastavených pravidiel, ktorý veľmi zvýhodňuje veľké a dlhoročne úspešné strany, voči ktorým tie novšie a menšie majú veľmi malú šancu konkurovať. Spoliehať sa výhradne na štátne peniaze a navyše takto neférovo nastavené v prospech veľkých strán, to je systém, ktorý kriví celú politickú súťaž, vysvetľuje Michal Piško.O volebných kampaniach z pohľadu ich transparentnosti a financovania, ale aj o tom, ako súčasný model financovania politických strán prispieva k betónovaniu čoraz silnejšieho politického kartelu existujúcich úspešných strán, no i tom prečo nám to, ako voličom, stále menej a menej prekáža. Počúvate Ráno Nahlas, so šéfom TIS Michalom Piškom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tretina Slovákov nie je zorientovaná v základných faktoch o dôchodkoch. Podľa prieskumu agentúry Focus vyše tridsať percent opýtaných nevie, že sú účastníkmi prvého dôchodkového piliera. Ide pritom o zákonom daný pilier a je v ňom každý obyvateľ Slovenska. Z prieskumu naviac vyplynulo, že Slováci sa obávajú, ako v budúcnosti vyžijú na dôchodku. Čo ďalšie priniesol prieskum a aké dôsledky môžu z neho vyplynúť pre správcov súkromných dôchodkových úspor? Téma pre Martina Slosiarika z agentúry Focus a Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Spoločnosť Microsoft predstavila balík AI funkcií pre svoj operačný systém Windows. Zároveň sa na trh dostávajú prvé zariadenia s hardvérom špeciálne určeným pre umelú inteligenciu od Microsoftu.O tom, ako sa s týmito zariadeniami pracuje, aké funkcie založené na AI Windows prinesie a ako obstoja v porovnaní s tými, ktoré do svojich systémov čoskoro zavedie spoločnosť Apple sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aký hardvér bude podporovať najnovšie AI funkcie Microsoftu.Prečo sa zatiaľ spoločnosť zameriava iba na ARM platformu.Aké je to dnes pracovať vo Windows na ARM.Aké funkcie umelej inteligencie Microsoft prisľúbil.Čo z toho dnes reálne Windows obsahuje a na čo sa ešte len čaká.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Veľký problém pre Microsoft: Sťahuje dôležitú novinku z Windows, aký bude jej ďalší osudNotebook s viac ako 15-hodinovou výdržou? To je nový Asus Vivobook S 15Microsoft uvoľnil veľkú aktualizáciu pre Windows 11, avšak nie pre všetkých. Kto ju získa a kedyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

12. júna 2024 boli koaličné strany SNS a Hlas vo finálnej fáze dohody na zákone, ktorým zrušia RTVS. Má sa rozdeliť na Slovenskú televíziu a rozhlas. V tejto epizóde podcastu sme sa zamerali na mediálne prostredie na Slovensku. O tom, ako rôzne pohyby v médiách ovplyvnili politické diskusie a o najnovšom výskume o dôveryhodnosti médií v strednej Európe sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s výskumníkom Ústavu verejnej politiky UK Matúšom Slobodom.O tom, ako rôzne pohyby v médiách ovplyvnili politické diskusie a o najnovšom výskume o dôveryhodnosti médií v strednej Európe, sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s výskumníkom Ústavu verejnej politiky UK Matúšom Slobodom.Frankovská poukázala na zlú interpretáciu koaličných politikov, keď porovnávajú súčasnú situáciu so zmenami z roku 2010. Podľa koalície mal byť vtedy cieľom spojenia rozhlasu a televízie odstránenie riaditeľa Nižňanského. „Zhodnotili sme, že takéto porovnávanie je zavádzajúce, keďže dobová diskusia neukazovala, že by sa vtedy politici zásadne vyjadrovali, že ide o Nižňanského alebo že by opoziční politici tento krok kritizovali. Naopak opozičná SNS s týmto zlúčením súhlasila,“ uviedla. Frankovská taktiež zvýraznila, že jedným z hlavných argumentov pre zlúčenie bol zlý hospodársky stav televízie a zlúčenie malo priniesť šetrenie. Teraz podľa nej samotní predkladatelia zdôrazňujú, že im ide o zmeny v obsahu vysielania.Matúš Sloboda v druhej časti podcastu priblížil výsledky medzinárodného výskumu o udržateľnosti médií v strednej Európe, vrátane otázky ich dôveryhodnosti. „Ak čitatelia dôverujú obsahu, je pravdepodobné, že médiu prinesú aj nejaké peniaze. Cez predplatenie alebo nejaké dary,“ uvádza Sloboda.V expertnom prieskume sa takmer všetci zhodli, že ak je fact-checking súčasťou bežného spravodajstva, je to veľmi zaujímavé pre čitateľa. Sloboda ďalej uvádza, že v rámci ďalšieho experimentu zistili, že ak do pomerne nezaujímavej správy o veterných turbínach pridali informáciu, že článok prešiel fact-checkom, výrazne to zvýšilo mieru dôvery čitateľov k tej správe. Čitatelia mali väčší sklon prispieť médiám, ak overenie faktov v článku uskutočnila tretia strana - externá expertná organizácia.Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Vládna koalícia chce už tento týždeň v parlamente zrušiť RTVS a politicky ovládnuť jej nástupcu STVR. Protestujúci zamestnanci pripravujú ďalší štrajk. Ak nové vedenie prekročí červené čiary, štrajk môže za istých okolností aj ochromiť vysielanie, varuje dlhoročný investigatívny novinár relácie Reportéri Ivan Brada, aktuálne aj predseda slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov. V podcaste s Ivanom Bradom sa dozviete:– od 1. minúty – že naratív o aktivistických novinároch je klamstvo;– po 2:00 – ako investigatívni Reportéri zachraňujú štátu veľké peniaze;– od 3:20 – či by sa v rámci snahy o viac plurality malo diskutovať o nespochybniteľných faktoch ako tvar zeme;– po 8:40 – že redaktori RTVS neodídu a nezložia pero;– od 10:50 – či hrozí ďalší štrajk a či ochromí vysielanie;– od 13:00 – čo sú červené čiary, pri ktorých by mohlo dôjsť k väčšiemu štrajku;– po 15:30 – že je neakceptovateľné mať politicky volenú etickú komisiu, kde by politici posudzovali osobný život novinárov;– od 17:20 – ako poslanci Michelko a Huliak pri varení guláša sľubovali odstavenie novinárov od práce;– po 20:00 – že zákon o STVR svojvoľne zavádza vplyv Matice, ktorý sa dá napadnúť na Ústavnom súde SR;– od 22:00 – že ministerka Šimkovičová nie je hlavnou postavou svojho rezortu a aj zákon o STVR písal Lukáš Machala;– po 26:00 – ako s tvorbou zákona o STVR súvisí syn bývalého riaditeľa STV Nižňanského a ako minister Taraba uráža nemajetných občanov;– od 29:00 – ako vyzeralo ovládnutie STV v minulosti: cenzúra a sťahovanie reportáží;– po 31:00 – ako sa za Nižňanského éry v STV robila nadpráca v prospech Smeru;– od 33:00 – že ľudia sú po covide oklamaní a aktuálne hrozí, že STVR bude kopať za politikov a nie za bežných ľudí;– po 33:30 - ako za J. Rezníka scenzurovali reportáž o možnom plagiátorstve ministerky Kaľavskej.

Zmena predpokladá tvrdú prácu, aj trpezlivé čakanie, tvrdí výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Baková. Zvolila si spravodlivosť za cestu a aktuálne dianie ju privádza až k hnevu. Hovorí o „obludnosti“ rozmerov toho, čo sa tu od nástupu novej vlády deje. A o systematickom a cielenom oslabovaní a ohrozovaní politických práv a slobôd aktuálnou vládnou zostavou. Rada prednáša študentom práva, potravu pre mozog nachádza čítaní správ, článkov, zaujímavých rozhovorov a kníh o práve a sociálnych vedách. Pečie fantastické chleby a najlepšie vypne pri metalovej hudbe. Katarína Batková z Via Iuris. Práve s ňou sa pozrieme na to, čo ju aktuálne privádza k hnevu a čo by ju naopak priviedlo do rovnováhy. Svoj charakter odhaľuje už pri rozprávaní o pečení chleba. Napriek spokojnosti s produkciou domácich pekární rada pečie svoj vlastný chlieb. Lebo si dopraje „kvalitu, ktorú mám rada“, ako hovorí. A rozrozpráva sa o procese prípravy. „Baví ma ten proces prípravy kváskového chleba. Vyžaduje si trpezlivosť, čakanie na výsledok a dlhodobejšiu snahu. Nemusí byť pritom vždy úspešný.“Vidí v tom zrkadlenie svoje práce vo Via Iuris. „Častokrát upozorňujeme na nedostatky v spoločnosti. Upozorňujeme dlho, vytrvalo. Snažíme sa presadiť systémové zmeny. A niekedy sa to podarí a niekedy menej“, konštatuje. Na niektoré zmeny si podľa nej treba počkať a k čakaniu je potrebná trpezlivosť, ako dodáva. Aktuálna legislatívna smršť vládnej zostavy premiéra Fica ju privádza až k hnevu. V podcaste hovorí o ohrození viacerých politických práv a slobôd, ktoré nám garantuje samotná ústava.Popri vážnych témach zažiari jej záujem o metalovú hudbu, ktoré jej paradoxne prináša pokoj.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Parlament začal rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o balíku opatrení lex atentát. Návrh opatrení obsahuje napríklad návrh aby predseda vlády, či parlamentu mali nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu - v prípade, že vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. A zmeny čakajú aj verejné protesty - už by nebolo možné protestovať nielen pred obydliami politikov, ale ani v rezidenčných zónach či pred Prezidentským palácom.Amnesty International Slovensko označuje lex atentát za drakonický zákon a hovori o tom, že je to pokusom využiť bezpečnosť a verejný poriadok ako zámienku na potlačenie práva na pokojné zhromažďovanie. Riaditeľ Rado Sloboda v podcaste spomína aj tlak, ktorý sa môže vytvoriť na obce, aby preventívne zakazovali zhromaždenia. Totiž znenie lex atentútu udeľuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov. V prípade, ak sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nebolo pokojné, obec môže dostať pokutu až do výšky 16 500 eur. „Môže to vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čelit pokute. Ten návrh dáva obciam istú mieru svojvôle, aké zhromaždenie povoliť a aké nie. Môže to predstavovať zásah do ľudského práva, že ľudia sa nebudú môcť zhromažďovať, lebo obec to tak vyhodnotí a zakáže to, " približuje Sloboda v podcaste.Výhrady má aj verejný ochranca prav Róbert Dobrovodský. „Je tam ustanovenie, ktoré počíta s hypotetickou situáciou, že zhromaždenie zasiahne do súkromia človeka. Súkromný život je široký a to umožní samospráve vyložiť si to tak, že môže vytlačiť zhromaždenie na okraj mesta, obce. A ak by to nespravila, tak jej hrozia vysoké pokuty. Samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie," konštatuje v podcaste.Vicepremiér Robert Kaliňák v reakcii na výhrady avizuje, že môže dôjsť k zmenam - respektíve, že niektoré veci sa presunú na jeseň. No a na lex atentát sme sa pytali aj poslancov koalície - a to Jána Ferenčáka a Samuela Migaľa z Hlasu a opozičnej poslankyne z SaS Márie Kolíkovej.Moderuje Denisa Hopková.

V siedmej epizóde nášho Olympijského videocastu sme privítali atlétku Gabrielu Gajanovú. Prišla k nám do štúdia len pár hodín po tom, čo vyhrala striebro na majstrovstvách Európy v Ríme v behu na 800 metrov. Teraz ju už čaká príprava na blížiacu sa olympiádu v Paríži. Okrem skvelého úspechu sme s ňou prebrali aj jej cestu k nemu. Ešte vo februári predčasne ukončila halovú sezónu, prezradila teda aj to, čo jej vtedy pomohlo k tomu, aby bola momentálne v životnej forme.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako okomentovala svoj strieborný behaká chyba súperky jej pomohlaže má nové karty, s ktorými vie hraťako funguje taktika pri 800 mvo februári mala ako keby zatiahnutú ručnú brzdu, čo jej pomohlo?ako vyzerá jej tréningprečo sa na to nepozerá ako na odriekanieako sa dostala k švajčiarskemu tréneroviaké nástrahy a výhody sú pri trénovaní v skupines čím pôjde na olympiádu do Parížana aký iný šport by sa chcela ísť pozrieťčo počúva pred pretekmičo by poradilo niekomu, kto chce začať behávať