Vráti Izrael úder Iránu? Svet sa obáva ďalšej vojny

Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha. Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho. Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru. „Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo. „Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave. „Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu. V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pacienti žobrú v zbierkach o záchranu svojich životov, kým ministerka pomáha oligarchom. V dnešnom podcaste to tvrdia viaceré oslovené inštitúcie v zdravotníctve. Opozícia sa dnes večer pokúsi odvolať ministerku zdravotníctva za Hlas-SD Zuzanu Dolinkovú. Ministerka ich dôvody považuje za politické. Naozaj by pomohla výmena vedenia a nejde len o prázdne politikárčenie zo strany opozície?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa oslovili asociáciu práv pacientov, lekárskych odborárov, analytika a aj opozičných poslancov. Budete počuť aj krátku reakciu ministerky.Podľa kritikov pacienti čakajú v čakárňach hoci aj od piatej rána, a často na nich ani nevyjde časenka. Lekárov aj sestier je málo, pacienti sa nemusia dožiť zákrokov, no ministerstvo rieši, kde bude možno o 15 rokov stáť nová nemocnica. Nenesie však časť zodpovednosti aj súčasná opozícia?Podcast nahrával Peter Hanák.

Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

„Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgán následnej cenzúry“, tvrdí Boris Koreň, dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky a diskusných formátov verejnoprávnej RTVS, ktorý je rovnako roky členom súčasnej etickej komisie.Politické a mocenské ovládnutie versus návrat verejnoprávnosti či správa nezaujatých odborníkov, ako to deklaruje vládna moc. Už týždne krajinu zamestnáva zápas o verejnoprávnu RTVS. Ak vládna zostava s označením Fico4 hovorí o potrebe verejnoprávnosti a nastolení poriadku v nej, verejnosť i veľká časť RTVS hovorí o snahe túto inštitúciu ovládnuť a dosadiť tam vlastné vedenie. A cestou je rovno zrušenie pôvodného telerozhlasu a inštalácia novej STVR. S dozornou radou, ktorá volí a kontroluje generálneho riaditeľa a vstupenkou do nej je priechodnosť aktuálnou vládnou väčšinou. A ak pôvodný návrh zákona počítal s kritizovanou programovou radou, pri ktorej hrozil dozor rovno nad obsahom vysielania, aktuálny prichádza s novinkou, ktorou je etická komisia. Môže byť ona novou pákou na tvorcov? Boris Koreň, dlhoročný dramaturg politických diskusných formátov verejnoprávneho média so skúsenosťou člena jej etickej komisie. „Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgánom následnej cenzúry“, tvrdí.Koreň stál v RTVS dlhé roky dramaturgicky aj za hlavnými diskusnými reláciami Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Pri navrhovanom zákone o STVR hovorí aj o „nebezpečenstve“ novej etickej komisie. „Je tam nebezpečenstvo, že orgán, ktorý je stanovený zvonka, nie sú to odborníci, bude rozhodovať vo vysoko odbornej oblasti o tej najcitlivejšej oblasti novinárskej profesie, že či sa novinár zachoval eticky alebo neeticky“. „Samozrejme, nie sme dokonalí, je čo zlepšovať v oblasti vysielania, obsahu, ale čo sa nás veľmi dotýka, čo nás uráža a niekedy aj ponižuje, je spôsob argumentácie tých, čo hovoria, že sa máme zmeniť“, hovorí Koreň. „Argumentujú bez argumentov, hovoria, že sme nevyvážení, že si neplníme svoje verejnoprávne povinnosti, no zatiaľ som nevidel žiadnu analýzu, kde by to podložili“, dopĺňa. Za „úplný nezmysel“ označuje tvrdenia koaličných predstaviteľov, že RTVS si neplní svoje verejnoprávne povinnosti. „Čo mňa osobne uráža je fakt, že oni vedia, že to tak nie je“, vyjadruje svoj pohľad dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky, ktorý svojho času mal dramaturgicky na starosti aj formáty ako Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Poukazuje na existenciu pravidelných výročných správ verejnoprávneho média, ktoré RTVS a jej predchodkyne museli zo zákona predkladať parlamentu. „(Tam) sú stovky argumentov, ktoré hovoria, že to tak nie je“. „Každá vláda, ktorá tu bola, chcela mať spravodajstvo a publicistiku takú, aby ich nevyrušovala, aby šírila ich posolstvá. O to im v prvom rade ide.“ Aktuálna vládna moc to však podľa Borisa Koreňa robí „bez miery“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život, hovorí novinár.Mikuláš Černák chce dožiť život na slobode. Po 26 rokoch vo väzení má súd rozhodnúť, či ho podmienečne prepustí. Na pojednávaní bývalý bos podsvetia hovoril, že urobil zlé rozhodnutie, keď vstúpil do štruktúr podsvetia. Pojednávania sa zúčastnil aj novinár a autor knihy Slovenská mafia - príbehy písané krvou.Petrovič v podcaste hovorím, že kým súd rozhodne môže trvať mesiace. Dnes sa nedá povedať, aký bude verdikt, no Černák je historicky prvý doživotne odsúdený človek na Slovensku, ktorý dostal k návrhu na podmienečné prepustenie pozitívne hodnotenie ústavu, v ktorom si odpykáva trest, teda leopoldovskej väznice.„Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život," približuje novinár Petrovič a dodáva, že veria, že prekonal prerod počas výkonu trestu.Približuje tiež, v čom je prípad Mikuláša Černáka výnimočný. „Černák je prvolezec. Na jeho prípade sa ukáže, ako súdy hľadia na takéto žiadosti. Čo všetko sa v nich musí posúdiť. A ako odôvodňujú svoje verdikty. Mňa bude zaujímať zdôvodnenie," dodáva.Témou podcastu je aj minulosť bosa bosov.Moderuje Denisa Hopková.

Rezort vnútra udelil útočisko prokremeľskému propagandistovi z českého sankčného zoznamu. Ide o krok, ktorý je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Česka i EÚ a tak sa natíska otázka, či naša vláda kryje kremeľských propagandistov až tak, že si kvôli tomu pohnevá aj našich najbližších spojencov. Je nám ozaj bližšia Moskva ako Brusel či Praha a prečo sa Ficova vláda bije za ľudí, ktorých nechcú ani v Česku? Slovensko poskytlo ochranu jednému z hýbateľov proruskej vplyvovej dezinfoscény Arťomovi Marčevskému. Rezort vnútra mu dal dočasnú ochranu a stalo sa tak pritom v priamom rozpore s bezpečnostnými záujmami nášho suseda – Českej republiky, ktorá Marčevského zaradila na vysoké miesto svojho sankčného zoznamu. Dôvodom boli najmä jeho aktivity v mediálnej platforme Voice of Europe, ktoré mali podľa českej tajnej služby BIS napomáhať rozkladu EÚ ako i promoskovským záujmom. „Slovensko – či už si vedomo alebo nevedomo, robí kroky, ktoré vedú krajinu k naprostej izolácií od svojich partnerov v EÚ a NATO. Myslím si, že Ficova vláda i on sám, úplne zle kalkuluje, že bude balansovať medzi Bruselom a Moskvou, ale medzinárodná situácia sa od jeho ostatnej vlády zásadne zmenila a takéto balansovanie už dnes prípustné nie je,“ tvrdí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné vzťahy. Kým však Ukrajina - a potom už i Česko, mali s proruským propagandistom problém, Slovensko sa naopak stalo jeho útočišťom. Natíska sa preto logická otázka: Kryje naša vláda kremeľských propagandistov a ak áno, prečo to robí a v mene koho potom vlastne koná? „Chodí to ako kačka, kváka to ako kačka a tak už i naši najbližší bezpečnostní a zahraničnopolitickí partneri začínajú chápať, že to skutočne kačka aj je a naša vláda naozaj dlhodobo a konzistentne tlačí ruský záujem nielen na Slovensku, ale aj v EÚ či NATO,“ hovorí bývalý šéf odboru strategickej komunikácie a hybridných hrozieb rezortu obrany Victor Breiner. Prokremeľská propaganda a jej zásadne odlišné vnímanie v EÚ - či Česku, a tu u nás, na Slovensku. Je nám ozaj bližšia Moskva než Brusel a sme ochotní kvôli Kremľu obetovať už aj Prahu? Téma dnešného podcastu s Pavlom Havlíčkom z českej Asociácie pre medzinárodné vzťahy a šéfom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom. „Tento krok ide priamo proti zahaničnopolitickým a bezpečnostným záujmom nielen Česka, ale i celej EÚ. Ak toto niekomu prospieva, tak je to jednoznačne Moskva,“ dodáva Pavel Havlíček. Informácie o prípade Arťoma Marčevského priniesol denník N. Ten ďalej informoval aj o neochote ministra vnútra sa k prípadu vyjadriť a stanovisku rezortu, v ktorom sa píše: „Vzhľadom na prebiehajúce úkony sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať. Informácie poskytneme po skončení vyšetrovania.“ A v čom je vlastne celý problém? Nechajme radšej prehovoriť kompetentnú tajnu službu –českú BIS. „Podľa českej kontrarozviedky Marčevskij využíval finančné zdroje Viktora Medvedčuka k financovaniu spolupráce s novinármi a k skrytej finančnej podpore vybraných jednotlivcov z radov kandidátov vo voľbách do Europského parlamentu, a to za účelom podpory zahraničnopolitických záujmov Ruskej federacie a politickej a propagandistickej činnosti zameranej proti územnej celistvosti, nezávislosti, zvrchovanosti, stabilite a bezpečnosti Ukrajiny.“Dodajme, že v spomínanom médiu účinkovali aj na Slovensku dobre známi Erik Kaliňák, Milan Uhrík alebo Ján Čarnogurský

Je možné, že koalícia má vlastné mená, ktoré chce na Ústavný súd. Nechcú, aby nového sudcu z dvoch kandidátov vyberala Zuzana Čaputová, ale Peter Pellegrini, zhoduju sa opozičné poslankyne. Opozícia tvrdí, že koalícia si chce na Ústavný súd zvoliť svojho človeka, a preto sa nepodarí tento týždeň vybrať ani jedného zo súčasných kandidátov na ústavných sudcov.„Nechcú, aby nového sudcu z dvoch kandidátov vyberala ešte Zuzana Čaputová. Je dokonca možné, že koalícia má vlastné mená, ktoré chce na Ústavný súd. Nie je to nitko z tejto pätice, pretože pri voľbe je potrebných 90 hlasov. No my sme nezachytili snahy vládnej koalície, že by hľadala podporu v radoch opozície," hovorí v podcaste poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová.Ak by sa voľba kandidátov na ústavných sudcov nepodarila, pri opätovnej voľbe by stačilo 76 poslaneckých hlasov. Podľa poslankyne SaS Vladimíry Marcinkovej sa čaká na rozhodnutie Roberta Fica „Či Robert Fico obnoví alebo neobnoví túžbu oddýchnuť si na Ústavnom súde,“ hovorí.„Vieme o ambíciách Roberta Fica na túto pozíciu. Ja by som to nevylučovala, keďže sú tu úvahy o Štefanovi Harabinovi na člena Súdnej rady," doplňa poslankyňa Mária Kolíková.Toto meno by nezavrhovala aj poslankyňa Zuzana Števulová. „Vieme, že už mal záujem. On povolaním právnik takúto možnosť môže zvažovať. Určite by som nezavrhovala toto meno."O téme hovoríme aj s poslancami koalície Budete počuť Tibora Gašpara a Dušana Jarjabka zo Smeru. Tibor Gašpar odmieta, že by na kandidátov na sudcov Ústavného súdu mohli v budúcnosti kandidovať David Lindtner či Marek Para. Poslanec Jarjabek odmieta, že by o funkciu mal záujem Robert Fico.O téme budeme hovoriť aj s právnikom Via Iuris Petrom Čurošom. „Predlžovanie tohto konania je dosť neobvyklé, čiže v tomto je táto voľba iná," hovorí v kontexte toho, že Ústavný súd má už mesiace prázdno jedno kreslo.Moderuje Denisa Hopková.

Opozícia opäť zvoláva protesty, ktorých témou bude okrem snahy ovládnuť RTVS aj dôchodkový systém. Nie je to prehnaná reakcia, ak vláda nejde druhý dôchodkový pilier znárodniť?Odborník na dôchodky Michal Nalevanko hovorí, že by investovanie dôchodkových úspor do diaľnic nemusel byť zlý nápad, ak by to bolo dobrovoľné. Takúto investíciu by však nikomu neodporúčal.Text: Premiér Robert Fico minulý týždeň naznačil, že vláda plánuje využiť peniaze, ktoré si ľudia odkladajú v druhom dôchodkovom pilieri. Podľa neho by tieto peniaze mali pomôcť našej ekonomike, a naznačil napríklad využitie týchto peňazí na stavbu diaľnic. Vyvolalo to prudké reakcie opozície, ktorá tvrdí, že vláda ide ľuďom „ukradnúť“ alebo „zobrať“.Minister práce Erik Tomáš však tvrdí, že štát si tieto peniaze len požičia, investuje a vráti s výnosom. Kto má teda pravdu?V dnešnom podcaste budete počuť aj ekonomického experta PS Štefana Kišša, ktorý tvrdí, že ak má na stavbe diaľnic zarobiť investor, bude to na úkor sporiteľov. SaS už organizuje petíciu proti štátnym zásahom do druhého piliera.Čo si o tom myslí nezávislý expert? Oslovili sme Michala Nalevanka.Moderuje Peter Hanák.

Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej, hovorí v podcaste Barbara Zmušková z Euractivu.Slovensko navštívila eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Dočasne prebrala aj spravodlivosť po eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi. Včera sa stretla s premiérom Robertom Ficom a viacerými členmi vlády. Predseda vlády dnes označil stretnutie s eurokomisárkou za veľmi dobré a dodal že mali veľmi vážny rozhovor.Nedávno mal premiér na adresu eurokomisárky ostré vyjadrenia, hovoril že ich má „rada ako koza nôž."Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona, uviedla včera Věra Jourová. Skritizovala aj návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciach. Čo je záver stretnutia? V podcaste budete počuť analytičku z Euractivu Barbaru Zmuškovú.„Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Verejne ukazujú svoju tvár, aby chránili nezávislosť a verejnoprávnosť. Už teraz však vyjadrujú aj obavy o svoju profesnú i osobnú budúcnosť. Vládna väčšina rozpúšťa aktuálnu verejnoprávnu RTVS a chce z nej STVR. Z rozhlasu a televízie Slovenska chce Slovenskú televíziu a rozhlas. V spravodajstve napríklad vládnu obavy z návratu manierov z čias riaditeľovania Jaroslava Rezníka.„Pravidelne mi strhávali z výplaty. Pravidelne som dostávala pokarhania, ak sa niečo nepáčilo šéfovi, pričom som sa snažila o objektívne informovanie v súlade so štatútom RTVS. Bojím sa, že k čomusi podobnému dôjde aj v najbližších mesiacoch“, hovorí spravodajkyňa Kristína Chrenková, ktorá stojí za protestným listom s vyše 1200 podpismi zamestnancov. Ďalšia z jeho iniciátoriek Soňa Weissová dodáva, že „nechcú určite pochovať verejnoprávnosť. Urobíme všetko pre to, aby sme vyjadrili svoj nesúhlas“. „Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS“ – avizovala Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá vznikla na pôde verejnoprávneho média. Len pred bratislavské sídlo rozhlasovej časti RTVS ju prišlo podporiť v čiernom oblečení približne 150 zamestnancov a spolupracovníkov, či podporovateľov výzvy. „Je to ťažká dilema, čo robiť a čo nie. Každá lúza, ktorá vládne, nebude pri moci večne. Bude teda potrebné postaviť inštitúciu na nohy“, hovorí ďalší z účastníkov stretnutia Michal Vojsovič, ktorý je v rozhlase zvukovým technikom. „Momentálne je vízia taká, že pracujme ako pracovať máme. Poctivo, normálne a keď im to bude vadiť, pôjdeme preč“, dopĺňa. Podporu zamestnancom RTVS vyjadril aj kazateľ Daniel Pastirčák. „Dejú sa tu veci, ktoré sa nediali od Mečiara, bojím sa, že to pôjde ešte ďalej“, povedal.V dnešnom podcaste si môžete vypočuť reportáž z verejného prejavu „smútku i nesúhlasu“ so zákonnými zmenami, ktoré RTVS naordinovala aktuálne vládna moc. Budete počuť aj názory exministerky Silvie Hroncovej, Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc či Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.