Nenávisť nezostáva len v online priestore. Odráža sa aj v útokoch na novinárov a novinárky

V rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a v televíznej časti to bude slovenská televízia. Je to pre nás taká neistota, nemáme logo a keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, hovorí o prvom dni novej STVR, novinárka Rádiožurnálu RSoňa Weissová. Prezident Peter Pellegrini v nedeľu vecer podpísal zákon o Slovenskej televízii a rozhlase - pred polnocou sa objavil aj v Zbierke zákonov. Hlava štátu podľa svojich slov dospela k presvedčeniu, že zákon nezakladá dôvodné podozrenia z nesúladu s ústavou a nie je ani zásahom do slobody slova. RTVS sa tak od dnes mení na STVR. Pri tom ešte v pondelok doobeda nebolo známe kto dočasne STVR povedie a divák pri zapnutí televízie na obrazovke stále uvidí pôvodne logo, či označenie RTVS. O tom ako je inštitúcia prirpavená na zmenu v podcaste hovoríme s novinárom Aktualít Matejom Dedinským.No a ako to dnes vyzeralo v slovenskom rozhlase v podcaste opisuje šéfka zahraničnej radakcie Rádiožurnálu Soňa Weissová. „Atmosféra je tu normálna, pracovná. Kolegovia pracujú ďalej, pretože sú profesionáli. Ak si niekto predstavoval, že je tu paralýza alebo chaos, tak to nie je. No napríklad v rannom vysielaní sme sa odhlasovali so skratkou RTVS a nie STVR. Ale prišiel pokyn, že v rádiožurnále a spravodajstve v rozhlase budeme používať slovenský rozhlas a meno a v televíznej časti to bude slovenská televízia. To je najviac viditeľné a počuteľné pre divákov," opisuje novinárka v podcaste.Dodáva, že medzi zamestnancami je prítomná aj neistota. „Je to pre nás taká neistota, nemáme logo, dnes sme sa dozvedeli štatúra, ktorý bude STVR viesť. Všetko zostáva, ako bolo: mikrofóny, jingle, znelky. To všetko je RTVS. Je to tým, ako vstúpil zákon do platnosti - nebolo prechodné obdobie. Verejne nevieme o tom, že by sa pripravovalo logo. Keď ideme do detailov, tak nevieme, ako sa podpisovať do emailu, čo s našimi mailmi, či ako bude vyzerať doména," hovorí Soňa Weissová v podcaste.Novinárka v rozhovore tiež opisuje obavy, že by sa redaktori mohli stať megafónmi vládnych informácií, tak ako to bolo pred niekoľkými rokmi v poľskom rozhlase. „RTVS už uniesli politici. Už viac neexistuje. Až nasledujúce týždne, mesiac sa ukáže, aký to bude mať vplyv vo vysielaní. Toto je začiatok."Moderuje Denisa Hopková.

Ako je to možné? Na akom aute si robil autoškolu a prečo chce aby mu niekto iný vymenil koleso? Okrem rozhovoru sa v dnešnej časti zoznámime aj s drzým zlodejom a povieme si ako zdraželi diaľničné známky v okolitých krajinách. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Koalícia sa riadi heslom, že nejaký papalášizmus by sa mal objaviť každý týždeň.Po akom „kádri“ siahol prezident Peter Pellegrini a akým papalášizmom sa „vyvolení“ prezentovali v posledných dňoch, zhrnul Ťažký týždeň.*Priatelia, v 10:13 hovorí Michal Štofka, za chybu za ospravedlňujeme.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Čo ak to vo vzťahu škrípe a sú v ňom deti? Zostať spolu kvôli nim, hľadať cestu, alebo sa nebáť a povedať si zbohom? A ako to urobiť, čo najlepšie, ak sa to vôbec dá? O tom, ako to naši zvládli známi rodičia, ale aj o pohľade odborníčky na dnešné rozpady rodín, sa dnes budeme rozprávať v novej relácii Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami. Hovorí sa, že dnešná doba nepraje partnerským vzťahom. Podľa indexu rozvodovosti sa na Slovensku rozpadne takmer každé tretie manželstvo. Hoci sa partneri dokážu s rozvodom vyrovnať, spoločné deti rozpadom rodiny zvyčajne veľmi trpia. O tom, ako zvládnuť rozchod a striedavú starostlivosť o deti sa dnes budeme rozprávať s modelkou a influencerkou terezou Bizíkovou a koučkou Zorou Inkou Grohoľovou, dozviete sa:- prečo to vyzerá, že je dnes viac rozchodov a aké dôvody sú za nimi najčastejšie- ako sa podarilo známym rodičom Terezke Bizíkovej a jej expartnerovi Marekovi Fašiangovi prekonať prvé chvíle po rozchode a nastaviť si pravidlá kvôli ich dcére, ktorá je pre nich prioritou- čo na ich postup hovorí odborníčka a aké sú jej rady aj na iné varianty rozchodu- do akej miery sa oplatí spolu kvôli deťom a dokedy a ako sa dá ešte o vzťah bojovať- v neposlednom rade budeme otvorene rozprávať o mnohých príbehoch z praxe, ktoré sa nám môžu ukázať najčastejšie chyby nielen partnerov, ale aj rodiny a blízkych okolo nich, počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy. Moderátorkou je Babsy Jagušák.

Niekedy som klbko emócií, ale v práci musíme byť vecní, tvrdí šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy. Prečo frustrácia spája Slovensko, kedy sa môžu ľudia angažovať a ktorá herečka ho najviac prekvapila priznáva Bárdy v 60. diely Mimózy.V Mimóze sa (ne)dozviete:00:20 – prečo je v Mimóze už druhýkrát;02:20 – či si otázky na instagrame píše sám;05:10 – čo spája Slovákov;07:05 – či je frustrovaný;10:00 – majú sa ľudia angažovať;12:20 – kto je jeho najmenej obľúbená postava;19:00 – čo je to trypofóbia a iné.

Rýchlosť sa ukázala ako jeden z kľúčových faktorov pri odstraňovaní nenávistných prejavov, pri ich šírení aj pri množstve, ktoré na sociálnych sieťach pribúda. Takže ak sociálne siete zlyhávajú v tom, že na nenávistné prejavy nereagujú dostatočne rýchlo, tak povzbudujú aj ďalších používateľov, aby sa pripájali k takýmto vyjadreniam.Aký je rozdiel medzi nenávistným a ubližujúcim prejavom? Ako je nenávistný prejav zakotvený v slovenských zákonoch? Voči akým skupinám ľudí môžu byť takéto prejavy namierené? Postihujú definície aj nenávistné prejavy v online priestore? Prečo môžu reakcie na nenávistné komentáre či príspevky na sociálnych sieťach situáciu zhoršovať?Môže pomôcť nahlasovanie týchto obsahov samotným platformám? Nakoľko sociálne siete na nahlasovanie užívateľmi reagujú? Čo umožňuje organizáciám ako je DigiQ tzv. status prioritných nahlasovateľov? Aké nástroje môžu využiť obete nenávistných prejavov či kyberšikany? Kedy môžu byť kontaktované orgány činné v trestnom konaní a ako je potrebné postupovať?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s odborníčkou na nenávistné prejavy v online priestore Simonou Šintalovou.

The State Nature Protection Service shot 16 bears in 17 days. This was reported by the former head of the Brown Bear Strike Team, Marian Hletko, who obtained the information based on an info-document from the SOP.The new Slovak President Peter Pellegrini was on his first official foreign trip to the Czech Republic, where he met with President Peter Paul and Prime Minister Peter Fiala. The EURO 2024 preliminary groups are over and we already know the complete composition of the eight-final pairs. Slovakia finished third in Group E and advanced from the third teams table.

Poslancov opozície vo štvrtok podvečer rozhnevalo znovuotvorenie druhého čítania k poslaneckému návrhu zákona o audiovizuálnom fonde. Koalícia podľa nich porušuje nielen legislatívny proces, ale ohýba aj rokovací poriadok. Poslanci sa v parlamente dostali do ostrého konfliktu. Stalo sa tak po tom, čo poslanec za SNS Karol Farkašovský priniesol návrh zákona o audiovizuálnom fonde. Opozícia namieta, že koalícia pošliapava legislatínvy proces a ohýba rokovací poriadok. Cieľom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, je zvýšiť počet členov dozornej komisie z pôvodných troch na päť členov. Má sa tak posilniť kontrolná právomoc štátu vo fonde.Ministerstvo kultúry, ktoré riadi nominantka SNS Martina Šimkovičová pritom do rozpočtu fondu prispieva len 15 %, Zvyšok pochádza od súkromných televízií, filmových distrubútorov a ďalších súkromných subjektov, ktoré sa podieľajú na tvorbe a šírení audiovizuálneho obsahu.Opozícica sa obáva politického ovládnutia, čo poslanec za SNS Roman Michelko odmieta, zároveň však pre Aktuality pripustil, že legislatívnyy proces nebol štandardný.Moderovala Natália Jabůrková.

V reakcii na zistenie Aktualít, že štátny Tipos podporuje s Bödörovcami prepojených zápasníkov, predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci hovorí, že koalícia financuje svojich kamarátov z kampane. Okolo zrušenia RTVS je chaos a opozícia zvažuje, že sa pre lex atentát obráti na Ústavný súd SR. Ako ďaleko sú v rokovaniach s Ivanom Korčokom?V podcaste s Martinom Dubécim sa dozviete:– od 1. minúty – že Smer sa na českú políciu iba vyhovára;– po 4:00 – ako Peter Pellegrini uprednostnil stranícke záujmy Hlasu pred národnoštátnymi záujmami Slovenska;– od 5:00 – že aj generálny prokurátor a ďalšie významné inštitúcie kritizovali chyby v lex atentát;– od 7:00 – ako visí otáznik nad protestami proti developerom a protiprotestami;– po 8:00 – či opozícia napadne lex atentát na Ústavnom súde SR;– okolo 9:00 – že lex atentát je doživotný darček pre Roberta Fica;– po 10:00 – čo hovorí na to, že štátny Tipos sponzoruje Bödörovho blízkeho človeka a nepriamo aj Attilu Végha;– okolo 10:30 – že v koalícii si myslia, že čo si nekúpia, to nemajú a preto dávajú svojim;– po 12:00 – že PS je proti tomu, aby sa zastavovala podpora tradičnej kultúre a že štát si nemá kupovať podporu;– od 13:40 – že PS chce byť plnoformátová strana, nie stredová pravica;– po 14:50 – ako sa vyvíja rokovanie PS s Ivanom Korčokom;– od 16:00 – či sú etnické strany mŕtve a ako chce PS osloviť maďarského voliča;– po 17:40 – že už teraz sa hľadajú kandidáti do regionálnych volieb za PS;– od 19:30 – aký chaos panuje okolo zániku RTVS a či túto inštitúciu zachráni Ústavný súd SR;– po 25:00 – či neuvažovali, že by bola RTVS chránená ústavným zákonom;– od 26:00 – že mladí ľudia z Košíc žijú v Prahe, lebo neveria v Slovensko;– od 28:00 – že Slováci zo zahraničia sa nebudú vracať, kým budeme viktimizovať LGBTI+ komunitu;– po 31:00 – či budú do zahraničia odchádzať aj ľudia z kultúry a či má PS vôbec nejaký plán ako to zvrátiť.

Ja sa najviac desím ani nie tak tej tuposti, ktorú dnes vidíme všade okolo seba, ale ja sa oveľa viac bojím apatie a rezignácie ľudí, hovorí Wanda Adamík Hrycová, ktorá produkovala nový film Vlny o boji za slobodu slova v komunistickom Československu. Táto neonormalizácia tu podľa nej môže byť nadlho.„Začínam mať pocit, že veľa ľudí je už unavených a apatických. Nechce sa im počúvať negatívne správy, nechcú sa konfrontovať s touto realitou a tak sa radšej zavrú doma – či vo svojich záhradách, kde si budú vo svojich bublinách ľudí s rovnakými nározmi hovoriť svoje, ale na verejnosti budú radšej mlčať,“ hovorí filmová producentka Wanda Adamík Hrycová.Tá stojí aj za novým česko-slovenským filmom Vlny, ktorý príde do našich kín už toto leto. Vlny sú silným akčným príbehom o boji za slobodu slova v konfrontácií so štátnou mocou v Československom rozhlase počas obdobia komunistickej totality. No a práve týmto odkazom o dôležitosti slobodných médií pre slobodnú spoločnosť ako i o boji so snahou totalitnej moci slobodné, zodpovedné a kritické informácie cenzurovať a umlčiavať ich nositeľov, film Vlny presahuje historické obdobie, v ktorom sa odohráva a nastavuje aktuálnej moci nemilosrdné zrkadlo v jej ambíciách ovládnuť tak verejnoprávne média, ako i fondy na podporu umenia či filmovej tvorby – lebo práve o tom sa rozhoduje práve v týchto dňoch a hodinách. A opäť si štát – tak ako za husákovskej Normalizácie, robí monopol na pravdu i jej všemožné interpretácie. Reč však bude aj o tom, prečo - na rozdiel od Česka, produkujeme tak málo filmov o našej vlastnej minulosti plných nielen hrdinstva a cti, ale aj zrady, kolaborácie s mocou a šedivého alibizmu a čim si vysvetľuje, že sa ako spoločenstvo tak neradi pozeráme do zrkadla našej vlastnej minulosti a toho, akými sme boli a z čoho pramení to, kým dnes ako spoločnosť sme.„Mám pocit, že sme asi niečo zanedbali a že sme v minulosti rozprávali veľmi málo takýchto príbehov (z našej minulosti) a možno ľudia, ktorí rozhodovali o tom, ktoré filmy budú vyrobené a ktoré budú podporené, si málo uvedomovali, to akú dôležitú funkciu takéto filmy hrajú. No a myslím si, že momentálne nastala doba, kedy na niekoľko rokov možeme zabudnúť na to, že takéto filmy budú vznikať pretože celá iniciatíva, ktorá sa momentálne pečie na ministerstve kultúry smeruje k ovládnutiu Audiovizuálneho fondu. Ten ich cieľ je jednoznačný a tým je práve to, aby už nevznikali filmy ako Únos, Sviňa alebo aby nevznikol seriál o Jánovi Kuciakovi. Presne tam smerujeme,“ vysvetľuje producentka Adamík Hrycová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.