Od pokru k pomoci Ukrajine: Na hraniciach mi došlo, že môj blahobyt je irelevantný, tvrdí David Selyem

„Keby sme celá spoločnosť poznali nielen mená obetí holokaustu, ale aj ich konkrétne osudy, som hlboko presvedčená, že by sa antisemitizmus znovu nevracal. Chcem týmto ľuďom, ktorí neskutočne hrozne zahynuli v plynových komorách, vrátiť ich meno, osud a ľudskú dôstojnosť.“— Ľuba Lesná, novinárka a spoluorganizátorka podujatia Čítanie mien obetí holokaustu📌 V tomto rozhovore sa dozviete:Prečo je dôležité pripomínať si obete Židovského kódexu a vracať anonymným číslam ich skutočné mená.Ako osobná tragédia v rodine priviedla novinárku Ľubu Lesnú k iniciatíve Čítanie mien obetí holokaustu.Prečo je odmietanie či zrušenie premietania dokumentárnych filmov o holokauste nebezpečným varovným signálom.Aký je zásadný rozdiel medzi legitimnou kritikou politiky a nebezpečným skrytým antisemitizmom.Nie číslo, ale meno. A s menom dôstojnosť. Program, ktorý v sebe nesie pietny akt čítania mien obetí holokaustu.Iniciatíva, ktorá ide presne opačným smerom, ako to urobila vláda Slovenského štátu, keď práve 9. septembra 1941 prijala tzv. Židovský kódex. Ním Židov označkovala, obrala ich o občianske a profesné práva, rovnako o majetok, naordinovala nútené práce, na ktoré ich deportovala, za čo Nemeckej ríši ešte aj platila.Aj tento rok aspoň symbolicky pri príležitosti pamätného Dňa obetí holokaustu vrátime číslam mená a s nimi dôstojnosť, keď im už nemôžeme vrátiť to najcennejšie – život.Paradoxne – deje sa to v kontexte, keď voľby vyhráva krajná pravica, či z dokumentárnych filmov či kníh o holokauste sa stanú zajatci politiky – zajatci odporu k súčasnej izraelskej vláde.Poučili sme sa z toho, čo sa dialo v našich končinách pred 85-mi rokmi?

Slovenskí pätnásťroční žiaci vedia vyriešiť zložitú rovnicu a bez problémov sa orientujú v digitálnom svete. Keď si však majú prečítať jednoduchý text s porozumením, nastáva problém. Najnovšie výsledky medzinárodného testovania PISA 2025 ukázali, že v čítaní slovenskí žiaci výrazne zaostávajú, v matematike však prekročili priemer krajín OECD a v prírodných vedách sme si polepšili o 13 bodov. Aj keď hovorí minister školstva Tomáš Drucker o „malom povzbudení”, analytik Róbert Chovanculiak upozorňuje, že výsledky je nutné vnímať v kontexte.„Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, tak stagnujeme a nejde o žiadny veľký úspech, no keďže výsledky ostatných krajín sa naďalej zhoršujú a prepadávajú, je to taká radosť cez slzy,“ hodnotí výsledky Chovanculiak. Odborník vysvetľuje výsledky na princípe žiaka, ktorý ak dostane po päťke trojku, neznamená to, že sa začal viac učiť.Jedným z najviac skloňovaných „úspechov“ bolo historické vyrovnanie sa Fínsku v matematickej gramotnosti. Analytik však varuje pred ilúziou, že by slovenské deti teraz náhle dobehli svetovú špičku. Fínsko sa totiž dlhodobo prepadávalo v rebríčkoch: „Fínsko bolo pre nás vždy vzorom, ktorý sme chceli dobehnúť. V tomto meraní sme dosiahli zhodný výsledok, no je to spôsobené najmä tým, že fínske školstvo a výsledky fínskych žiakov už dvadsať rokov klesajú a prepadli sa až na našu úroveň.“ V dnešnom podcaste sa o výsledkoch PISA testoch budeme rozprávať s analytikom z inštitútu INESS Róbertom Chovanculiakom.

Už zajtra sa začína najväčší slovenský filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Otváracím filmom bude Generál Golian - o takmer zabudnutom hrdinovi našich dejín. O film je obrovský záujem, nestačí ani najväčšia kinosála na Slovensku a tak bude mať premiéru v dvoch kinách naraz. Je to slovenský film roka a zmení pohľad na naše dejiny? V ťažkých časoch pre slovenskú kultúru vznikli viaceré nové slovenské filmy. Na Cinematiku bude mať premiéru aj film Láska od známeho filmára Marka Škopa, v hlavnej úlohe s Janou Kovalčíkovou, ktorá si za túto postavu odnesie špeciálne ocenenie. Festival zároveň predstaví niekoľko noviniek od debutujúcich slovenských režisérov, ktoré bodovali napríklad na Karlových Varoch. Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas hovorí, že ide o pestrý mix žánrov, tém a spôsobov spracovania. V Piešťanoch bude možné vidieť aj to najlepšie z najväčších svetových festivalov - filmy ocenené v Cannes, Berlíne alebo Sundance.Festival Cinematik každým rokom rastie a jeho organizátori majú veľké ambície stať sa veľkým festivalom, podobným tomu karlovarskému. Majú na to zabezpečené financovanie? A bude to vyzerať tak, ako na veľkých festivaloch, že bude ťažké dostať sa do kinosály? Nahrával Peter Hanák.

„Pribúdajú politické útoky, ktoré hrozby motivujú. Mnohí politici s autoritárskymi tendenciami prijímajú opatrenia, ktoré umlčujú médiá a ich slobodu. Dnes by som povedal, že skôr sa snažia títo nepriatelia novinárov zabiť médiá ako novinárov. Napriek tomu fyzické hrozby existujú a nie je, žiaľ, vylúčené, že by v Európe zabili opäť novinára alebo novinárku“ – Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.Studená sprcha pre slobodu slova a blízkych zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej. Deväť rokov po bombovom útoku, pri ktorom prišla o život, odišiel muž obvinený z objednávky vraždy zo súdu ako slobodný človek. Magnát Yorgen Fenech. Daphne pritom odkrývala vzťahy medzi mafiou a maltskou politikou. Krátko pred atentátom sa chystala publikovať text o príbuznom tohto miliardára.Tento verdikt otvára aj starú ranu u nás na Slovensku, kde spravodlivosť v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rovnako naráža na stenu pri otázke hlavného objednávateľa. Keď si k tomu prirátame čerstvý prípad europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý v reakcii na investigatívny článok zverejnil súkromné adresy novinárov a spravil z nich terče, vynára sa mrazivá otázka: Stávajú sa z Európy opäť lovné revíry na novinárov?Pozrime sa na to s Pavolom Szalaiom z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.

„Ľudovít Makó svojou spoluprácou s políciou iba naplnil vlastnú vyhrážku, že ak sa mu niečo stane, stiahne so sebou všetkých ostatných. Hoci v minulosti ako štátny funkcionár o svojich toxických väzbách preukázateľne klamal, dnes detailne rozkrýva pozadie systému, v ktorom si oligarchia kupovala jeho lojalitu desaťtisícovým mesačným doplatkom k platu.“ Martin Turček, autor knihy o Makóovi Kajúcnik.Kauza Očistec – kauza o prepojení oligarchie, politiky a polície. Či inak – prípad zneužívania polície v prospech mocných. Dostala sa až na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Tento týždeň pred jeho senát predstúpil jeden z kľúčových svedkov, ktorý kolotoč vyšetrovania a stíhania svojou výpoveďou pred šiestimi rokmi rozbehol.Ľudovít Makó.Zoči-voči obžalovaným opísal, ako sa zo 6. poschodia Transpetrolu riadilo nezákonné sledovanie Matoviča, Kisku či Kollára za desať eur na hodinu. Kým prokurátor neskrýval spokojnosť, advokáti Bödöra a Gašpara museli narýchlo prepisovať svoje otázky.S Ivou Zigovou rozoberieme najdôležitejšie momenty z pojednávania a s Martinom Turčekom, ktorý o kajúcnikovi Makóovi napísal knihu, sa pozrieme na profil človeka, bez ktorého sa v štáte nepohla žiadna väčšia vec.

„Naša politická reprezentácia nám doslova ‚zbombicnieva‘ a namiesto vecnej argumentácie preberá agresívne správanie internetových extrémistov. Keď vládni činitelia namiesto vysvetľovania svojich miliónových majetkov útočia na novinárov a robia z nich terče prenasledovania, prekračujú akékoľvek hranice politickej kultúry“ – politológ Jozef Lenč o aktuálnej kauze Ľuboša Blahu.Kondícia vládnej koalície pred rozhodujúcim rokom, ktorý je „volebno-predvolebný“.Čím žije?Stámiliónovými projektmi jadra, vody a hliníka, na pozadí ktorých vychádzajú najavo personálne trenice až na pôdoryse koaličných lídrov.Štátnymi oslavami, na ktorých sa adorujú kontroverzné postavy minulosti ako Gustáv Husák či Vladimír Mečiar. Či vyzdvihuje Rusko agresora Vladimíra Putina.Medzi tým vychádzajú na povrch informácie o ďalšej miliónovej vile ďalšieho z rodiny sociálnych demokratov. Keď deklarovaný marxista a „hlas chudoby“ žije v luxuse, no sociálnych sieťach sa za zverejnenie tohto paradoxu vyhráža „vlastnou medicínou“, ak sa z textu nestratia adresa a fotky jeho luxusu.A na špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa rozpletajú uzly kauzy Očistec, ktorá je o údajnej zločineckej skupine v polícii v rokoch Ficových vlád.Aká politická jeseň nás čaká? A črtá sa tejto vládnej zostave alternatíva? Téma pre politológa Jozefa Lenča.Pripravil Jaroslav Barborák.

„Nenazval by som to novou fázou vojny, ale adaptáciou na statickú situáciu na bojisku a prípravou na masívny úder na ukrajinskú infraštruktúru pred zimou. Rusi sa teraz snažia použiť maximum svojich kapacít, aby vytvorili zdanie beznádejnosti a vyvolali tlak na ústupky“ – generál Pavel Macko o aktuálnom vývoji Putinovej vojny na Ukrajine.Kyjev zažíva už šiesty deň po sebe vlny ruských útokov a Moskva pritom mení aj spôsob, akým vedie svoju vzdušnú vojnu. Do útokov nasadzuje čoraz viac nových prúdových dronov, ktoré sú výrazne rýchlejšie a pre ukrajinskú protivzdušnú obranu ťažšie zasiahnuteľné. Za posledné štyri dni ich podľa Volodymyra Zelenského Rusko vyslalo približne osemsto, spolu s ďalšími stovkami dronov a rakiet.Ukrajina už testuje nové stíhacie drony, ktoré majú na túto zmenu odpovedať, no zároveň sa hovorí o novej ruskej kampani proti ukrajinskej energetike.Je to teda nová fáza Putinovej vojny – a čo nám dnešné útoky hovoria o tom, kam sa môže konflikt posunúť?

„V slušných štátoch je úplne normálne, že novinári preverujú majetkové pozadie politikov a pýtajú sa ich na vnútornú integritu. Ak si človek, ktorý iných osočuje zo snobizmu, sám kúpi miliónovú vilu, stráca právo nadávať komukoľvek do snobov.“ — Tomáš Kysel, reportér Aktuality.skRoky z poslaneckých lavíc vyhlasoval, že neznáša bohatých ľudí, a na oponentov útočil ako na „zbohatlíckych snobov“, no dnes sám kúpil luxusnú trojposchodovú vilu na bratislavských Kramároch za takmer milión eur.Europoslanec a marxista-teoretik Ľuboš Blaha. A jeho paradox.Kým voličom ponúka imidž skromného človeka z ľudu jazdiaceho na ojazdenom aute, hodnota jeho dvoch bratislavských nehnuteľností už presahuje poldruha milióna eur.So zistením prišiel reportér portálu Aktuality.sk Tomáš Kyseľ. Len v horizonte týždňov odhalil iné realitné portfólio za takmer tri milióny eur, ktoré chcel nechať pred svetom utajené Marián Kotleba.Mení politika majetkové štandardy? Alebo sa politik Blaha len prispôsobil tomu, čo vidí u najvyšších v Smere? Pozrieme sa na to práve s Tomášom Kyseľom.

Podľa najnovšieho modelu agentúry IPSOS pre Denník N drží Progresívne Slovensko tesný náskok so ziskom 18,1 % pred druhým Smerom, ktorý má 17,9 %. Agentúra NMS zasa namerala PS 19,2 % a Smeru 16,5 %. Štátny Infostat však poradie otočil a víťazom by sa podľa neho stal Smer s 20,3 % pred PS s 18,7 %.Nejde pritom len o štatistický šum. Vážený Volebný barometer Aktuality.sk ukazuje, že PS postupne stratilo svoje maximá a ich skalné jadro sa zmenšilo z 13 na 9 percent. Naopak, Igor Matovič chytá druhý dych s 26-percentnou dôverou u najmladších voličov a Hlas v meraniach NMS padá na dno k 5,9 percenta.V najnovšom vydaní podcastu Aktuality.sk sa s analytikom a sociológom agentúry IPSOS Romanom Pudmarčíkom pozrieme na to, kam sa strácajú voliči lídrov, čo robí s náladami spájanie strán a či nás po ďalších voľbách čaká pat.

Ako vyzerá každodenný život v ukrajinských mestách pod neustálou hrozbou útokov a ako sa nálada v krajine zmenila od začiatku ruskej agresie? V novej epizóde podcastu Aktuality nahlas sa moderátor Jaroslav Barborák rozpráva s aktivistom z iniciatívy Mier Ukrajine Davidom Selyemom, ktorý na Ukrajine osobne pomáha priamo v ohrozených oblastiach. Dozviete sa, ako konkrétne pomáha slovenská občianska spoločnosť prostredníctvom zbierok na život zachraňujúce turnikety či iniciatívy Miska solidarity v ostreľovanom Charkove. Vypočujte si otvorený rozhovor o únave z vojny, limitoch diplomacie, ale aj o neobyčajnej osobnej ceste úspešného hráča pokru k nezištnej pomoci na fronte.