Konsolidácia z dielne Ladislava Kamenického neprekvapila. Zdaní sa práca aj niektoré potraviny (Aktuality Nahlas)

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kvôli konsolidácii utrpí šport a kultúra v mestách, no hrozí aj prepúšťanie. Samosprávy budú musieť hľadať úspory, hoci im vlády dlhodobo siahajú na príjmy. Ako sa to prejaví v bežnom živote sme sa rozprávali so zástupcami miest a krajov.Prísľuby o stabilizácii príjmov krajov, miest a obcí, ktoré dali politici pred voľbami, zostanú zrejme len na papieri. Zásahmi do daňového systému sa postupne okresal hlavný zdroj príjmov miest a vyšších územných celkov.Ako sa konsolidácia na úrovni samospráv dotkne bežného života obyvateľov Slovenska vysvetľujú v podcaste Aktuality Nahlas predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik a predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič.Nahrával Vladimír Amrich

Ruské drony v noci z utorka na stredu zaútočili na Poľsko. Náš severný sused hovorí o bezprecedentnom akte agresie a poľská vláda spolu s prezidentom Karlom Nawrockim rozhodla o podaní návrhu na spustenie konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.Ten umožňuje členským štátom Aliancie spoločné konzultácie, ak je ohrozená územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek z nich. Incident bol súčasťou masívneho ruského útoku 415-tich dronov a desiatok rakiet proti Ukrajine.Čo dopad dronov na poľské územie znamená a aká bude reakcia? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá reportér Peter Sabo a bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Peter Bátor.

Už je známe, aké uťahovanie opaskov sa očakáva na Slovensku budúci rok.Dlhé mesiace sa o tom len hovorilo, no po dnešnku konečne poznáme konkrétne kroky vlády, ktorými chce budúci rok ušetri 2,7 miliardy eur. Konsolidačný balík zahŕňa nielen úsporné opatrenia v štátnej správe. Minister prišiel aj so zmenami, ktoré pocíti každý z nás. Podľa opozície celú ťarchu konsolidácie ponesú bežní ľudia. O tom, aké konkrétne opatrenia dnes minister financií predstavil sme sa rozprávali s ekonomickým redaktorom portálu ⁦Aktuality.sk Vladimírom Amrichom.

Detaily ďalšej konsolidácie oznámi zrejme už zajtra minister financií. Od politikov prenikajú informácie, ako by asi mohla vyzerať. Zdanenie bánk by mohlo priniesť vyššie bankové poplatky. Najväčšie obavy však majú zamestnávatelia aj odborári zo zvyšovania sociálnych odvodov o 1 až 2 percentuálne body.Zamestnávatelia tvrdia, že ide o oklamanie zamestnancov. Tí si budú myslieť, že vyššie odvody zaplatí zamestnávateľ, no v skutočnosti to pôjde na úkor zvyšovania miezd. V praxi to môže priniesť dokonca nezamestnanosť. Odborári sú rovnako proti zvyšovaniu odvodov a súhlasia, že to prinesie nižšie platy pre všetkých.Vláda chce šetriť aj na spájaní úradov. Opozícia má obavu, že to budú kontrolné úrady ako Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad, kde by sa tak koalícia mohla zbaviť nepohodlných šéfov a politicky ovládnuť kontrolné inštitúcie.Nahrával Peter Hanák.

Ministerstvo kultúry a taliansky odborník na Donatella neveria pravosti levočskej busty. Podstatou sporu podľa Otvorenej kultúry však nie je pravosť či nepravosť busty, ale podozrenie, že Lukáš Machala prekročil pri odvoze busty z Levoče do Topolčianok svoje kompetencie.

„Premiérovu cestu do Číny vnímam ako vztýčený prostredník lídrom EÚ. Premiérove reči o mieri sa ukázali ako prázdne kecy. Prezentovať priamo pred Putinom výzvu na zastavenie paľby na to Robert Fico odvahu nenašiel,“ pripomína bývalý diplomat Peter Weiss. Čo premiér návštevou Číny sleduje a aký bude mať dopad na dôveryhodnosť Slovenska v EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o Ficovej suverénnej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Tej sa totiž v ostatnom čase akosi zasekol kompas na prísne východnom vektore. Po nedávnej návšteve Moskvy totiž premiér Fico zamieril ešte východnejšie, tentoraz do Číny. Tam - obklopený autokratmi sveta skritizoval jeho slovami „žabí horizont“ Európskej únie a po rokovaní s ruským prezidentom Putinom si pohovoril aj s čínskym lídrom Si Ting-pchingom, predstaviteľom Vietnamu, no a našiel si čas prehodiť pár slov aj s Alexandrom Lukašenkom. Proste Créme de la Créme svetovej demokracie a ľudských práv. „To, čo povedal o tej žabe z úzkym horizontom, tak to je výpoveď o ňom samom. Je nepochopiteľné ako Robert Fico špiní do vlastného životného priestoru, ktorým je pre Slovensko Európska únia. Je to sabotáž našej spoločnej únijnej politiky,“ hovorí Peter Weiss.Prečo to premiér robí, aké to bude mať dôsledky na obraz a postavenie Slovenska v EÚ a čo vlastne od ľudí ako Putin či Si Ting-pching Robert Fico očakáva? Premiérovu zahraničnú politiku už nemožno oddeliť od jeho snahy uniknúť domácim témam a od pokusu uloviť krajne pravicového extrémistického voliča, upozorňuje bývalý predseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Peter Weiss. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Si Ťin-pchin, Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučič – spoločnosť, v ktorej je v týchto hodinách Robert Fico. Oslavuje koniec druhej svetovej vojny v Číne.A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico pristál v Číne, stretol sa s Putinom a sľúbil ďalšiu spoluprácu s Ruskom. Stretne sa aj s čínskym prezidentom. Do Pekingu cestoval ako jediný z lídrov EÚ. Prečo Európa bojkotuje čínsku vojenskú prehliadku? A prečo je Čína na strane Ruska, bez šance, že by sme ju dokázali dostať na svoju stranu?Analytik Matej Šimalčík, ktorý sa zaoberá Čínou, v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, čo ide Fico v Číne robiť, či má Slovensko s Čínou spoločné záujmy, aké sú európske vzťahy s Čínou, aké z toho vyplývajú riziká, ale aj prečo je Čína na strane Ruska. Je za tým záujem Číňanov zmeniť usporiadanie sveta, a to v prospech veľkých hráčov a v neprospech malých štátov ako je Slovensko, upozorňuje Matej Šimalčík.Nahrával Peter Hanák.

Koľko stálo nové auto sudcu, koľko má na účte hotovosti a v akej hodnote majú bývanie? Doteraz sme tieto dáta poznali, po novom už v majetkových priznaniach nebudú. Pre novinárov, mimovládky či aktívnych občanov tak bude ťažšie skontrolovať, či sudcovia nemajú podozrivé príjmy. Slovensko pritom pozná aj sudcov milionárov. Súdna rada tvrdí, že chce zabrániť neželaným návštevám sudcov. Myslí tým prípad, keď zlodeji cielene vykradli martinskú sudkyňu?V minulosti sa vďaka majetkových priznaniam sudcov podarilo odhaliť napríklad to, že Štefan Harabin ušetril takmer celý svoj ročný plat a ešte nakupoval pozemok v hodnote dvoch ročných platov. Jeho syn sudca pritom dostal obrovský finančný dar a odmietol vysvetliť od koho.V Aktualitách sa do majetkových priznaní sudcov roky pozeral investigatívny reportér Martin Turček. Dnes nám v podcaste vysvetlí, o aké informácie verejnosť príde, prečo a kto bude kontrolovať sudcovské majetky.Nahrával Peter Hanák.