Floride a jej dcéra v zábavnom parku. Nové zistenia spájajú pracovnú cestu s rodinnou návštevou

Realita verzus sen, alebo realita a snaha o jej prekrytie? Otázky, ktoré sa natískajú po víkendovom snemovaní vládneho Smeru. Robert Fico ponúkol svojej strane „Desatoro“, ktorého deklarovaným cieľom sú riadne, nie predčasné voľby a víťazstvo Smeru.Ako to vyznieva v čase, keď prieskumy verejnej mienky zachytávajú len ďalší prepad jeho strany; keď kladie nohu do dverí pri návrhu opätovnej voľby Petra Kažimíra do čela NBS, ktorého sa nechce vzdať koaličný Hlas; keď otvára tému predlžovania mandátu obecných zastupiteľstiev; keď čelí zdražovaniu, konsolidačnému tlaku a rastúcemu zadlžovaniu krajiny, čo kritizuje aj rozpočtová rada.Pozrieme sa na to politológom Radoslavom Štefančíkom.Budete počuť aj Vladimíra Amricha, s ktorým sa pozrieme na vládny návrh štátneho rozpočtu, ako i na jeho hodnotenie zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kauza okolo predražených leteniek ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej pokračuje a naberá na obrátkach. Redakcia Aktualit.sk najnovšie zistila, že ministerka spojila pracovný program v Spojených štátoch s rodinným výletom. Nové zistenia sa týkajú aj dôvodu, prečo ju prezident Peter Pellegrini odmietol zobrať do Ameriky vládnym špeciálom. Na palubu totiž chcela zobrať aj maloletú dcéru. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Kauza okolo predražených leteniek ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej pokračuje a naberá na obrátkach. Redakcia Aktualit.sk najnovšie zistila, že ministerka spojila pracovný program v Spojených štátoch s rodinným výletom. Nové zistenia sa týkajú aj dôvodu, prečo ju prezident Peter Pellegrini odmietol zobrať do Ameriky vládnym špeciálom. Na palubu totiž chcela zobrať aj maloletú dcéru. V dnešnom podcaste budete počuť redaktora domáceho spravodajstva Mareka Biroa, ktorý odhaľoval pozadie tejto cesty.

Andrej Babiš nebude Robertovi Ficovi držať chrbát. Babiš je pragmatický obchodník, ktorý je biznisovo úzko prepojený s EÚ. Nevidím dôvod, prečo by sa mal nový český premiér exponovať za Fica či Orbána. Tvrdí bývalý veľvyslanec v Česku Peter Weiss. A prečo je sociálna demokracia – napriek jej dvojnásobnej účasti vo vláde - na Slovensku politicky mŕtva?Do kresla českého premiéra opätovne mieri šéf ANO a multimiliardár Andrej Babiš. Jeho drvivý volebný úspech - v ktorom dokázal doslova vysať pravý i ľavý politický extrém - ukazuje silu víťazného pochodu pragmatického utilitárneho populizmu zameraného viac na cenu rožkov než na geopolitické hrozby.České voľby však ukázali, že tak, ako politicky zomrela jedna z najstarších európskych sociálnych demokracií - tá česká - tak rovnako je dnes politicky mŕtva i tá naša - slovenská sociálna demokracia. Nominálne síce máme vo vláde rovno dve sociálne demokracie, fakticky je však skutočná sociálna demokracia u nás už takpovediac na politických márach. Tvrdí to pre Aktuality bývalý veľvyslanec v ČR a otec prerodu totalitnej KSS na prodemokratickú SDĽ Peter Weiss.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do platenej nenávistnej reklamy voči novinárom a mimovládkam najviac investuje vládna strana Smer. Spoločnosť Meta vďaka tomu počas uplynulého roka zarobila desaťtisíce eur.Analýza medzinárodného projektu „Platená nenávisť“ ukázala, že za posledný rok sa na sociálnych sieťach na Slovensku objavilo viac ako 500 platených politických útokov na novinárov a mimovládne organizácie. Slovensko sa tak v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín V4, keďže takmer 70 percent všetkých identifikovaných nenávistných reklám pochádzalo práve od našich politikov. Viac o tejto téme nájdete tu.Ataky, ktorých cieľom je šíriť nenávistné a dezinformačné naratívy, pritom financovala najmä vládna strana Smer. Tá na svojom facebookovom profile za posledný rok zverejnila najmenej 117 útočných príspevkov namierených proti novinárom a mimovládkam, čo prestavuje až jednu pätinu z celkového počtu.O tom, prečo sa tak deje a aké dôsledky môžu mať takéto prejavy, sa budeme rozprávať s novinárkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a spoluautorkou spomínanej analýzy, Karin Kőváry Sólymos.

Sú za zastavenie vojny, ale nie za mierové spolunažívanie – takto hovorí o Izraeli odborník na región Attila Kovács z Univerzity Komenského v Bratislave. V tomto kontexte je podľa neho potrebné vnímať aj aktuálne mierové rokovania v Egypte, ku ktorým tlačí Izrael a Hamas americký prezident Donald Trump. Výsledkom bude podľa Kovácsa prinajlepšom prímerie, ktoré bude skôr oddychom pre ďalší konflikt.67-tisíc obetí, zničené Pásmo Gazy, hladomor a známky genocídy - to na jednej strane, na druhej vyše 1200 obetí masakry a 251 unesených, po dvoch rokoch päťdesiatka ešte stále v rukách radikálov, polovica z toho už po smrti.Štatistika dvoch rokov vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. Vyprovokoval ju masaker zo 7. októbra spred dvoch rokov, za ktorým stálo radikálne palestínske hnutie Hamas. Premiér Netanjahu odvtedy vedie svoju vojnu, s ktorou už nesúhlasí nielen svet, ale za jej ukončenie je väčšina obyvateľov Izraela.Do riešenia sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. Jeho 20-bodový mierový plán je teraz predmetom rokovaní v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Má šancu premeniť sa aj na realitu? Téma pre arabistu Attilu Kovácsa z Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zmena ústavy sa v praktickom živote dotkne každej desiatej osoby. Trans a intersex ľudia teraz riešia, či sa po zmene dostanú k zdravotnej starostlivosti, akú budú mať právnu ochranu na Slovensku, ktoré po novom uznáva len dve pohlavia a či ich doklady budú aj naďalej platiť. Predkladateľom novely ústavy išlo podľa slov KDH o ochranu statusu quo. Predseda mimoparlamentnej Kresťanskej únie, ktorú v parlamente po smrti Anny Záborskej zastupuje už len jeden poslanec Richard Vašečka zašiel ešte ďalej. Ako povedal v júnovom rozhovore pre Aktuality, rozdiel po zmene ústavy by mal byť viditeľný v tom, že štát už nikto do budúcna neprinúti, aby rešpektoval zmenu pohlavia.„Mne ide o to, že štát nebude mať povinnosť rešpektovať iné ako biologické pohlavie. Nesúhlasím s tým, aby niekto, kto pocíti, že jeho pohlavie je iné, bol oprávnený žiadať, aby sa tomu štát prispôsoboval podľa jeho aktuálneho pocitu," povedal v júni Krajniak. Čo táto zmena ale v praxi spôsobí? „Zmena nebude platiť retrospektívne,” hovorí Dominika Patzko, právnička poradenského centra organizácie Inakosť. A tak by sa nemala dotknúť už platných dokladov, či dnes fungujúcich rodín, teda aspoň v teórii. „Prax je na Slovensku často iná,” dodáva Patzko. Nahrávala Kristína Braxatorová

Vládna koalícia prechádza turbulentným obdobím. Po náročnom boji o novelu ústavy sa napätie presunulo dovnútra a spory medzi partnermi sú osobnejšie. A to všetko v čase, keď vládu čaká kľúčové hlasovanie o štátnom rozpočte na ďalší rok.Vládne strany Smer, Hlas a SNS disponujú stále stabilnou väčšinou. Otvorené konflikty sa však už stali bežnou súčasťou politického diania a odhaľujú hlboké trhliny v koalícii.Najviditeľnejší je spor medzi predsedom SNS Andrejom Dankom a prezidentom Petrom Pellegrinim. Spúšťačom bola drahá cesta ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej do USA, ktorú podľa Danka odmietol Pellegrini vziať do vládneho špeciálu. Danko odvtedy nešetrí kritikou a prezidenta označuje za „papalášskeho kráľa Slnko“ či Ľudovíta XIV., pričom mu vyčíta plat aj rozpočet jeho kancelárie. Napätie však vyvrcholilo, keď minister investícií Samuel Migaľ, nominant Smeru zvolený za Hlas, obvinil Petra Pellegriniho z prípravy „diabolského plánu“ na povalenie vlády Roberta Fica a jej nahradenie úradníckym kabinetom. Je vládna koalícia na hrane rozpadu, alebo ide len o politické divadlo? Kto z chaosu najviac profituje a aké sú skutočné motívy útokov na Petra Pellegriniho? A môže táto nestabilita ohroziť schvaľovanie kľúčového zákona roka – štátneho rozpočtu?Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Aktuality Nahlas, v ktorej sa o hádkach v koalícii rozprávame so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom. 

Českí voliči už niekoľko hodín rozhodujú o novom zložení Poslaneckej snemovne, teda dolnej komory parlamentu. Voľby vzbudzujú veľký záujem verejnosti aj médií, a to nielen pre samotných kandidátov, ale aj pre témy, ktoré rezonujú medzi občanmi. Jednou z hlavných je obava, že ak sa bývalý premiér Andrej Babiš vráti k moci, Česi by mohli dopadnúť podobne ako Slováci.Známy český herec Ivan Trojan napríklad na svojom Instagrame zverejnil video, kde mladých ľudí pozýva k volebným urnám a naznačuje, že len vysoká volebná účasť môže našich susedov ochrániť pred slovenským scenárom. Podobný odkaz venoval Čechom aj scenárista a herec Zdeněk Svěrák, ktorý ľudí vyzval, aby volili lídrov, ktorým záleží na demokratických hodnotách. V opačnom prípade by „mohli dopadnúť ako bratia Slováci.“Fakt, že snaha vyhnúť sa podobnému politickému smerovaniu ako Slovensko sa stala jednou z hlavných tém predvolebnej kampane, potvrdzuje aj český politológ Aleš Michal. Podľa jeho slov bolo cieľom kampane ukázať voličom na slovenskom príklade, ako by krajina vyzerala pod vládou radikálnych strán.„Tieto debaty sa sústredili najmä na zdôraznenie kontrastu medzi Slovenskom a Českom, či už ide o slabosť slovenských inštitúcií v porovnaní so silným českým Ústavným súdom, alebo o rolu prezidenta Petra Pavla a dvojkomorového parlamentu,“ uviedol Michal.

Práca aj po šesťdesiatke a po boku robotov či umelej inteligencie. Menej fabrík, viac príležitostí v službách. Taký bude trh práce o niekoľko desaťročí.Životná úroveň na Slovensku bude stagnovať, zhodujú sa ekonómovia. Rast ekonomiky aktuálne brzdí konsolidácia ale aj problémy v zahraničí. Popri tom sú tu aj dlhodobé výzvy, na ktoré sa musí slovenský trh práce pripraviť.S ekonómom Michalom Lehutom sme sa rozprávali aj o globálnych megatrendoch. Migrácia, starnutie, umelá inteligencia a automatizácia ale napríklad aj boj s klimatickou zmenou budú v najbližších dekádach formovať naše pracovné životy.Ako bude vyzerať pracovný trh v budúcnosti, a ktorí pracovníci budú prosperovať?