Krátky a brutálny život Michala Csémyho: Dva mafiánske gangy, dve zrady a dve odrezané hlavy

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie unikátny hosť - hokejista Nicolas Gašpar, ktorý aktuálne pôsobí v HK Žiar nad Hronom v Slovenskej hokejovej lige. Veľkú pozornosť verejnosti na seba pritiahla jeho nedávna účasť v reality šou Love Island.Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,’” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.

Európska únia a jej inštitúcie sú dlhodobo terčom dezinformátorov. S čím to súvisí a čo je najčastejším cieľom dezinformácií, o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s politologičkou Anetou Világi z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že naposledy v Demagóg.sk overovali pomerne kurióznu dezinformáciu – šírilo sa tvrdenie, že Európska únia v rámci agendy „Zelenejšia lyžica“ zakáže od roku 2026 polievkové taniere s priemerom väčším ako 21 centimetrov. Malo to byť údajne v záujme zníženia plytvania jedlom. Frankovská upozornila, že ide o úplne nepravdivé tvrdenie. „Táto správa vznikla na portáli Medium.cz, ktorý patrí pod Seznam, a publikovali ju v rámci sekcie Švejkoviny ako čistý vtip a satiru. Takúto agendu Európska únia vôbec nepresadzuje,“ vysvetlila.Podľa Frankovskej sa šíri veľké množstvo dezinformácií o EÚ, pričom mnohé z nich súvisia s klimatickou krízou a s politikami Únie, ktoré sa ju snažia zmierniť alebo jej predchádzať. „Tieto naratívy vyvolávajú nedôveru v to, že ľudia a emisie oxidu uhličitého spôsobujú globálne otepľovanie a klimatickú krízu,“ uviedla Frankovská. Dodala, že podobné tvrdenia šíria aj niektorí slovenskí politici, napríklad Rudolf Huliak.V druhej časti diskusie politologička Aneta Világi upozornila, že dnes máme v porovnaní s obdobím pred referendom o vstupe Slovenska do EÚ (v roku 2003) omnoho viac politických strán, ktoré sú voči Únii kritické. „Ak by v tom čase existovali strany, ktoré by vyzývali ľudí, aby sa referenda nezúčastnili, mohlo by to ohroziť jeho účasť a tým aj platnosť,“ vysvetlila.Podľa Világi názor Slovákov na Európsku úniu paradoxne najviac ovplyvňujú politické elity. „Je to paradox, pretože keď sa pýtate ľudí, ako dôverujú politickým inštitúciám a politikom na Slovensku, výsledky sú katastrofálne. V kvalitatívnych výskumoch sa často objavuje postoj: všetci sú rovnakí, skorumpovaní, zlí. No keď ide o názor na tak zložitú tému, ako je nadnárodné vládnutie a Európska únia, jednotlivci nemajú dostatok informácií, na ktorých by mohli svoj názor postaviť. Preto často preberajú postoje a interpretácie práve od politikov,“ vysvetlila Világi.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Po neúspechu augustovej Aljašky zmena v októbrovej Budapešti? Donald Trump avizuje nové stretnutie s Vladimírom Putinom. S cieľom ukončiť – ako podotýka - „neslávnu“ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger je fenomén a v mnohých ohľadoch unikát. Legenda, ktorá sa bráni tomuto označeniu. Na októbrovom turnaji Oktagon 77 v Bratislave však naplno ukázal, prečo si právom zaslúži tento honor.Rodák z Gabčíkova je bývalý šampión popredných európskych organizácií Cage Warriors, M-1, Oktagonu a niekdajší 18. najlepší bojovník sveta v perovej váhe. Zápasil aj s najväčšou hviezdou MMA Conorom McGregorom.V čoskoro 40 rokoch je na sklonku kariéry. Už viac ako dva roky robí MMA popri práci na plný úväzok. Avšak nesťažuje sa.„Toto je môj životný štýl, som veľmi spokojný. Mám peknú rodinku, prácu a MMA ako koníček,” vravel s úsmevom v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Predminulú sobotu čelil v Bratislave o 5 rokov mladšiemu Írovi Richiemu Smullenovi s dovtedy skvelým skóre 15-3-1 a so skúsenosťami z UFC (0-1) či Bellatoru (4-2).Ivan Buchinger utrpel v príprave zranenie už dvakrát operovaného ramena. Plakal a bál sa konca kariéry. Vo zvyšku prípravy nemohol zápasiť. McGregorovho tréningového partnera s čiernym opaskom v brazílskom džiu-džicu napriek tomu utiahol v 3. kole na ninja choke.Ivan Buchinger po Smullenovom skalpe zveľadil svoju úctyhodnú bilanciu na 46-10 a potvrdil pozíciu jednotky rebríčka Oktagonu v ľahkej váhe.Začiatkom budúceho roka sa chystá na posledný útok na titul. Podľa informácií ŠPORT.sk nastúpi proti víťazovi súboja o uvoľnený titul medzi Poliakom Mateuszom Legierským a Turkom Attilom Korkmazom.V podcaste Staredown vravel aj o tom, ako „gabčíkovské pachy” môžu za jeho dlhovekosť, čo sa dialo, keď to v mladosti na diskotéke prehnal s vínom, alebo ako blízko bol v Rusku k zápasu s jedným z najlepších bojovníkov sveta Islamom Machačevom.

Peniaze občanov miznú aj pod tlakom systému našich ľudí.Slovenskí politici dokážu ohnúť aj matematiku. Viac v novom Ťažkom týždni.Epizóda je sponzorovaná.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo bývalého futbalistu Slovana Bratislava a experta JOJ Šport Martina Dobrotku, strelca pamätného gólu proti AS Rím, ktorý dnes pôsobí v druholigovom Pohroní. Futbal však nie je jeho jediná oblasť záujmov, popri kariére získal aj titul PhD. a napísal niekoľko športových stĺpčekov.Ako hráč sa nikdy nepovažoval za výnimočný talent. Úspech pripisuje vytrvalosti a pracovitosti. Futbal ho bavil od detstva a práve vďaka tejto vášni zostal pri ňom aj po štyridsiatke. Postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami Slovana, hral v českej aj poľskej lige a napokon sa usadil v druholigovom Pohroní, kde patrí k lídrom kabíny.Významnú časť kariéry strávil v Poľsku, kde pôsobil sedem a pol roka. Na tamojšie zázemie veľmi rád spomína: „Zostal som milo prekvapený zo všetkého, nielen po futbalovej stránke, ale aj z toho, ako tam funguje život celkovo. Všetko bolo super. Mal som dokonca myšlienky zostať v Poľsku, a aj teraz niekedy premýšľam, či sa tam nevrátim.”Na súperov z európskych súťaží nezabudol dodnes. Najťažším protivníkom bol podľa neho mladý Luis Suárez, ktorý to ešte ako hráč Ajaxu Amsterdam potvrdzoval v zápase proti Slovanu, keď strelil štyri góly. „Mal dvadsať alebo dvadsaťjeden rokov a bol najlepším strelcom holandskej ligy. Nevedeli sme ho zastaviť, až takí dobrí sme neboli. Mali sme s ním taký člnkový beh,” zhodnotil úprimne.Popri futbale sa venoval aj štúdiu politológie, ku ktorému ho priviedla náhoda. Doktorát dokončil na tému prezidentských volieb na Slovensku a politika ho zaujíma dodnes. Občas sa objavoval aj v publicistike, keď písal stĺpčeky pre denník Šport, kde ponúkal svoj pohľad na dianie v slovenskom futbale.

Minister financií má v rozpočte viac než polmiliardovú dieru. To znamená, že aj v budúcnosti budú potrebné ďalšie konsolidácie - až kým to niektorá vláda neurobí poriadne. Vyplýva to z údajov štátneho orgánu, ktorý dohliada na rozpočet - Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Platíme teda všetci vyššiu DPH a budeme platiť aj vyššie odvody, celkom zbytočne? Kde končia všetky tieto peniaze? Robert Fico nehovorí pravdu, keď sľubuje odovzdanie ozdravených verejných financií. Deficit bude mať takmer rovnaký ako pred tromi kolami konsolidácií. Na čo presne sa teda všetci skladáme zvýšeným daňovým a odvodovým zaťažením? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť ministra financií Ladislava Kamenického zo Smeru, poslanca za PS Štefana Kišša, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera, a ekonomického redaktora Aktualít Vladimíra Amricha.Nahrával Peter Hanák.

Mali byť revolúciou, ktorá nám uľahčí život, no zatiaľ prinášajú len chaos. Sú AI agenti naozaj budúcnosť, alebo len slepá ulička plná chýb? V novej epizóde sme otestovali prehliadač Perplexity, ktorý nám bez opýtania objednal taxík a pri nákupe totálne zlyhal.Zatiaľ čo sa smejeme na dnešných omyloch, v pozadí sa odohráva oveľa vážnejšia diskusia: experti varujú pred vyhynutím ľudstva a technologickí lídri si stavajú atómové bunkre. Ako na tieto hrozby a príležitosti reaguje Európa, ktorá v pretekoch zaspala dobu? A čo sa stane s našou dôverou vo svete, kde už nerozoznáte realitu od AI videa?V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo nová generácia AI asistentov totálne zlyháva.Ako nám v teste bez opýtania objednala taxík na zlé meno a v nesprávny čas.Prečo si technologickí lídri stavajú apokalyptické bunkreČo znamená mrazivé varovanie, že superinteligencia môže zničiť celé ľudstvo.Ako nová Sora 2 mení realitu na nerozoznanie od fikcie.Prečo Európa v pretekoch v AI tak zaostáva, že jej musela OpenAI napísať manuál.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Nový prehliadač PerplexityČudné videá Sora 2Plán OpenAI pre EurópuChatGPT a odhadovanie vekuChatGPT rodičovská kontrolaAko si miliardári v Silicon Valley stavajú atómové bunkre.Kniha o vyhynutí ľudstvaE-kniha Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Tohtotýždňová zrážka rýchlikov priniesla desiatky zranených a miliónové škody. Peter Helexa ako riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko pripúšťa viaceré verzie toho, čo sa stalo. Všetky skúmajú až štyri rôzne vyšetrovacie tímy. Pripúšťa, že máme málo rušňovodičov a tí súčasní majú vekový priemer cez 50 rokov a robia nadčasy. V prípade nehody však podľa neho obaja rušňovodiči odpočívali dostatočne. Kedy budú všade ETCS systémy proti zrážkam? Prečo vlaky meškajú a o koľko vo vlakovej doprave zaostávame za Českom?V podcaste s Petrom Helexom sa dozviete:– od 1. minúty – aké meškanie vlakov sa dá čakať s ohľadom na nehodu;– po 2:30 – čo sa vlastne stalo;– od 4:00 – či minister vnútra predčasne komentoval, že išlo o ľudskú chybu;– po 6:00 – ako to bežne funguje, keď jeden vlak púšťa iný pred tunelom;– od 8:30 – či rušňovodič nemohol byť na mobile;– po 11:00 – že rušňovodičov je málo a robia nadčasy;– od 11:30 – koľko zarába rušňovodič;– po 12:00 – aký je priemerný vek rušňovodiča a čo sa s týmto problémom robí;– od 18:00 – prečo na tejto trati ani v týchto vlakoch nie je zabezpečovací systém ETCS;– po 20:00 – či budú ETCS systémy všade až keď budeme všetci na dôchodku;– od 23:00 – či sa dá stopercentne spoliehať na bezpečnosť vlakov len na trati Bratislava - Žilina;– po 25:00 – že vlaky horia už menej ako doteraz;– od 26:00 – či sme s vlakovou dopravou 30 rokov za Českom;– po 31:00 – ako funguje financovanie železničnej dopravy;– od 39:00 – či za nehodu a stav vlakov môžu vlaky zadarmo;– po 42:00 – že zrušenie IC vlakov bolo dobré rozhodnutie;– od 45:00 – že vlaky už teraz meškajú menej a do budúcna budú ešte menej.

Futbalisti Slovenská majú za sebou ďalšie 2 zápasy v kvalifikácii o postup na MS vo futbale 2026. Máme byť po prehre v Severnom Írsku a následnom triumfe nad Luxemburskom spokojní? Ako sa máme pozerať na postupové šance, keď nám unikla reálna možnosť na priamy postup? A sú naozaj všetci hráči nahraditeľní? Aj o tom sme debatovali v podcaste Z redakcie, kde redaktor Martin Toth-Vaňo spovedal futbalových novinárov ŠPORT.sk Erika Farkaša a Jána Jasenku.Čo sa dozviete v rozhovore?či sú Lobotka s Hanckom naozaj nenahraditeľnív čom bol problém v Severom Írsku a proti Luxembursku?ako Lobotku nahradili Duda s Hrošovskýmči môžeme byť spokojnío troch výkričníkochkto si zaslúži pochvalu a kto kritikuaké máme šance na postupže nám uletel balónikči výkony ovplyvnila kauza Greif