Heger chce predvolebnú koalíciu s KDH, Majerský to odmieta. Čo naozaj chcú ženy

Premiér Robert Fico naďalej zostáva na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekári sa rozhodli pre chirurgický zákrok. Podľa riaditelky nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovej je premier pri vedomí.Robert Kaliňák, že dnešný zákrok môže prispieť k pozitívnej prognóze premiéra. Dodáva však, že jeho stav je naďalej vážny.Šéfredaktori viacerých médií odsúdili útok na predsedu vlády. V stanovisku hovoria o tom, že je to cesta nenávisti, ktorá nemôže ovládať Slovensko, lebo nás posunie na najtemnejšie miesta na mape. Ukázali tieto dva dni, že to nedopustíme? O vývoji udalosti za posledné hodiny a o tom, ako priespieť k upokojeniu situácie v podcaste budeme hovoriť so šéfredaktorom Aktuálit Petrom Bárdym. „Stojí to a padá na dvoch veciach. Tá prvá je zdravotný stav premiéra. Veľmi mu držím palce, aby sa zostavil. A druhá vec je postoj politikov. To sú dve najdôležitejšie podmienky, ktoré treba splniť na umiernenie situácie," hovorí v podcaste. To, čo sa stalo, bol individuálny čin, ale nazhromaždená nenávisť bola spoločným dielom, uviedla včera prezidentka Zuzana Čaputová. V rozhovore s novinárom Bárdym hovoríme aj o tom, či aj média neprispeli k zvýšeniu napätia v krajine.„Slovensko sa rozdelilo na my a oni. A na tych dobrých a zlých. Slovensko sa rozdelilo na oligarchiu a dobrých občanov. Na obyčajných ľudí a bratislavké elity. My všetci sme do istej miery za to zodpovední," približuje v podcaste. Dodáva, že ani jedna zo strán dnes nie je šťastná, no nemyslí si, že je reálne spojiť celú spoločnosť. Stačí, keď sa naučíme spolu rozprávať bez toho, aby sme na seba nadávali.Peter Bárdy tiež dodáva, že Robert Fico vyhral demokratické voľby a žiadny občan si nemôže s politikom vybavovať účty násilím. Ak sa teraz nezastavíme, tak nás čaká veľmi rýchla cesta do pekla. Toto nebude dobrý štát na bývanie, miesto kde budú ľudia štastní."Moderuje Denisa Hopková.

„Pred premiérom sú asi najťažšie a najdôležitejšie hodiny a dni, aby sa ukázalo, že všetko nakoniec bude postupovať tak, ako si želáme. A že tieto kritické hodiny a dni prežije v zdraví“ – Peter Pellegrini to uviedol po krátkej návšteve hospitalizovaného Roberta Fica.Útok, ktorý zmení krajinu? Na nenávisť nereagovať nenávisťou. Nie hľadať vinníka, ale upokojiť situáciu ako úloha aktuálnej hodiny. Slovensko deň po bezprecedentnom atentáte na premiéra. Robert Fico je po päťhodinovej operácii na áre Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrice. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková konštatovala, že „jeho stav je stabilizovaný, avšak naozaj veľmi vážny“.Pre atentát na premiéra zasadla bezpečnostná rada štátu i vláda. A ak včera zaznievali aj výrazy o „začiatku politickej vojny“, dnes sú to najmä výzvy na upokojenie. Spolu vystúpili dosluhujúca hlava štátu s novozvoleným prezidentom. A zhodli sa na spoločnej pozvánke pre lídrov všetkých parlamentných strán na hľadanie upokojenia situácie. Medzitým pokračuje vyšetrovanie – a to tak útočníka, ako aj zasahujúcich bezpečnostných zložiek. A spolu s odborníkmi aj my hľadáme odpovede, ako ďalej? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka a sociológa Romana Pudmarčíka. Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že „prvé memento“ aktuálneho vážneho stavu bola už streľba pri bratislavskej Teplárni. „Človek, ktorý nenávidel určitú skupinu ľudí, išiel vraždiť. A v pláne mal aj útok na vtedajšieho premiéra. To malo byť prvé memento, že sa u nás niečo deje“, hovorí politológ. Sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos upriamuje pohľad už na samotnú komunikáciu politikov. „Už ich slovník by mal byť citlivejší, viac chápajúci a otvorený pre diskusiu“, hovorí. Ďalším krokom k prelomeniu rozdelenia by podľa neho mohlo byť ukončenie politiky „nepriateľských médií“ či ich bojkotovania. „Poskytnutie rozhovoru pre takéto médium by bolo signálom otvorenosti k diskusii“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niektorí koaliční politici okamžite po atentáte začali obviňovať opozíciu alebo dokonca médiá. Ako na to médiá reagujú? Vládu bude riadiť jeden z podpredsedov a bude normálne fungovať. Demisiu vlády by priniesla až kóma alebo smrť premiéra, keďže vláda je viazaná na osobu premiéra, hovorí odborník na ústavné právo.Čo bude táto udalosť znamenať pre štát a spoločnosť, si v dnešnom podcaste rozoberieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, ústavným právnikom Vincentom Bujňákom, a aj s bezpečnostným analytikom Martinom Královičom. Budete počuť aj reakcie politikov – prezidentky Zuzany Čaputovej, lídra opozície Michala Šimečku, a zástupcov koalície Ľuboša Blahu a Andreja Danka.Nahrával Peter Hanák.

Je koniec sporov medzi SNS a Hlasom? Koaliční partneri sa dnes podržali pri odvolávaní ministeriek Šimkovičovej a Dolinkovej. Ako to je sa viac ukáže pri hlasovaní o zmenách, ktoré sa týkajú Fondu na podporu umenia. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.Andrej Danko totiž očakáva, že Hlas a Smer zahlasujú za ich návrhy v kultúre. Ak by to tak nebolo, tak by bol podľa Danka v koalícii problém. O situácii v koalícii budeme hovoriť s politológom Erikom Lášticom.Politológ hovorí, že Andrej Danko robí to, čo skúšal už v predchádzajúcej koalícii so Smerom a Mostom-Híd. Mohol to vyhodnotiť, ako úspešné. „Andrej Danko sa snaží tým, že často bez varovania otvára nové požiadavky, ktoré sú prekvapujúce pre koaličné strany a ich lídrov, dosiahnuť silnejšiu pozíciu, ktorá nemá v kolalícii pre výsledok vo voľbách. Táto sa strégia môže byť úspešná, lebo má moment prekvapenia, nastoluje požiadavku, na ktorú musia reagovať tým, že do toho vstúpia média," približuje Láštic. Dodáva, že Danka to však do budúcna oslabuje ako partnera.Moderuje Denisa Hopková.

Korupcia v ruskej armáde nahrávala Ukrajine a aj preto Sergej Šojgu skončil vo funkcii ministra obrany. Sú to pre nás zlé správy, lebo je jasné, že Rusko sa pripravuje na veľmi dlhú vojnu. Je to však zároveň signál, že Vladimir Putin je nespokojný s doterajším vývojom vojny, zhodujú sa odborníci.Alexander Duleba má ešte aj ďalšiu interpretáciu – takzvaný civilný mocenský blok si chcel odkrojiť väčší kus koláča ako silový blok, a ministerstvo obrany je aktuálne najväčší objednávateť v ruskej ekonomike. Tá je už tak nastavená na vojnu, že ak sa vojna skončí, Rusko čaká krach. Rusko tak zrejme bude viesť vojny až do svojho kolapsu.V dnešnom podcaste budete počuť najnovšie informácie o dianí v Kremli a analýzy politológa Grigorija Mesežnikova a experta na Rusko a Ukrajinu Alexandra Dulebu.Nahrával Peter Hanák.

Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha. Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho. Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru. „Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo. „Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave. „Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu. V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pacienti žobrú v zbierkach o záchranu svojich životov, kým ministerka pomáha oligarchom. V dnešnom podcaste to tvrdia viaceré oslovené inštitúcie v zdravotníctve. Opozícia sa dnes večer pokúsi odvolať ministerku zdravotníctva za Hlas-SD Zuzanu Dolinkovú. Ministerka ich dôvody považuje za politické. Naozaj by pomohla výmena vedenia a nejde len o prázdne politikárčenie zo strany opozície?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa oslovili asociáciu práv pacientov, lekárskych odborárov, analytika a aj opozičných poslancov. Budete počuť aj krátku reakciu ministerky.Podľa kritikov pacienti čakajú v čakárňach hoci aj od piatej rána, a často na nich ani nevyjde časenka. Lekárov aj sestier je málo, pacienti sa nemusia dožiť zákrokov, no ministerstvo rieši, kde bude možno o 15 rokov stáť nová nemocnica. Nenesie však časť zodpovednosti aj súčasná opozícia?Podcast nahrával Peter Hanák.

Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

„Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgán následnej cenzúry“, tvrdí Boris Koreň, dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky a diskusných formátov verejnoprávnej RTVS, ktorý je rovnako roky členom súčasnej etickej komisie.Politické a mocenské ovládnutie versus návrat verejnoprávnosti či správa nezaujatých odborníkov, ako to deklaruje vládna moc. Už týždne krajinu zamestnáva zápas o verejnoprávnu RTVS. Ak vládna zostava s označením Fico4 hovorí o potrebe verejnoprávnosti a nastolení poriadku v nej, verejnosť i veľká časť RTVS hovorí o snahe túto inštitúciu ovládnuť a dosadiť tam vlastné vedenie. A cestou je rovno zrušenie pôvodného telerozhlasu a inštalácia novej STVR. S dozornou radou, ktorá volí a kontroluje generálneho riaditeľa a vstupenkou do nej je priechodnosť aktuálnou vládnou väčšinou. A ak pôvodný návrh zákona počítal s kritizovanou programovou radou, pri ktorej hrozil dozor rovno nad obsahom vysielania, aktuálny prichádza s novinkou, ktorou je etická komisia. Môže byť ona novou pákou na tvorcov? Boris Koreň, dlhoročný dramaturg politických diskusných formátov verejnoprávneho média so skúsenosťou člena jej etickej komisie. „Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgánom následnej cenzúry“, tvrdí.Koreň stál v RTVS dlhé roky dramaturgicky aj za hlavnými diskusnými reláciami Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Pri navrhovanom zákone o STVR hovorí aj o „nebezpečenstve“ novej etickej komisie. „Je tam nebezpečenstvo, že orgán, ktorý je stanovený zvonka, nie sú to odborníci, bude rozhodovať vo vysoko odbornej oblasti o tej najcitlivejšej oblasti novinárskej profesie, že či sa novinár zachoval eticky alebo neeticky“. „Samozrejme, nie sme dokonalí, je čo zlepšovať v oblasti vysielania, obsahu, ale čo sa nás veľmi dotýka, čo nás uráža a niekedy aj ponižuje, je spôsob argumentácie tých, čo hovoria, že sa máme zmeniť“, hovorí Koreň. „Argumentujú bez argumentov, hovoria, že sme nevyvážení, že si neplníme svoje verejnoprávne povinnosti, no zatiaľ som nevidel žiadnu analýzu, kde by to podložili“, dopĺňa. Za „úplný nezmysel“ označuje tvrdenia koaličných predstaviteľov, že RTVS si neplní svoje verejnoprávne povinnosti. „Čo mňa osobne uráža je fakt, že oni vedia, že to tak nie je“, vyjadruje svoj pohľad dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky, ktorý svojho času mal dramaturgicky na starosti aj formáty ako Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Poukazuje na existenciu pravidelných výročných správ verejnoprávneho média, ktoré RTVS a jej predchodkyne museli zo zákona predkladať parlamentu. „(Tam) sú stovky argumentov, ktoré hovoria, že to tak nie je“. „Každá vláda, ktorá tu bola, chcela mať spravodajstvo a publicistiku takú, aby ich nevyrušovala, aby šírila ich posolstvá. O to im v prvom rade ide.“ Aktuálna vládna moc to však podľa Borisa Koreňa robí „bez miery“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život, hovorí novinár.Mikuláš Černák chce dožiť život na slobode. Po 26 rokoch vo väzení má súd rozhodnúť, či ho podmienečne prepustí. Na pojednávaní bývalý bos podsvetia hovoril, že urobil zlé rozhodnutie, keď vstúpil do štruktúr podsvetia. Pojednávania sa zúčastnil aj novinár a autor knihy Slovenská mafia - príbehy písané krvou.Petrovič v podcaste hovorím, že kým súd rozhodne môže trvať mesiace. Dnes sa nedá povedať, aký bude verdikt, no Černák je historicky prvý doživotne odsúdený človek na Slovensku, ktorý dostal k návrhu na podmienečné prepustenie pozitívne hodnotenie ústavu, v ktorom si odpykáva trest, teda leopoldovskej väznice.„Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život," približuje novinár Petrovič a dodáva, že veria, že prekonal prerod počas výkonu trestu.Približuje tiež, v čom je prípad Mikuláša Černáka výnimočný. „Černák je prvolezec. Na jeho prípade sa ukáže, ako súdy hľadia na takéto žiadosti. Čo všetko sa v nich musí posúdiť. A ako odôvodňujú svoje verdikty. Mňa bude zaujímať zdôvodnenie," dodáva.Témou podcastu je aj minulosť bosa bosov.Moderuje Denisa Hopková.