Šikana, žaloby a politické útoky: Prečo sa žurnalistika na Slovensku ocitla pod paľbou? S Pavlom Szalaiom (videopodcast)

Platy politikov, starostov či úradníkov patria medzi témy, ktoré na Slovensku pravidelne vyvolávajú silné emócie. Na sociálnych sieťach sa pri nich často šíria zavádzajúce porovnania, nepresné čísla aj hoaxy o tom, kto zarába priveľa a či štát živí priveľa úradníkov. Kde sa končí oprávnená kritika a kde sa začína manipulácia? A čo o platoch exekutívy, samospráv aj fungovaní úradníckeho aparátu hovoria dáta? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a docentkou Katarínou Staroňovou z Ústavu verejnej politiky.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila, že sa na sociálnych sieťach opätovne objavila téma chemtrails. „Narazili sme napríklad na videá, ktoré majú naznačovať, ako presne nás práškujú. V skutočnosti sú založené na cloud seedingu z Malajzie, ktorým sa pokúsili zabrániť požiarom,“ povedala. Okrem toho sa podľa Frankovskej šíria aj rôzne infografiky, ktoré majú ukazovať údajné konkrétne zloženie chemtrails. Okrem bária, stroncia a lítia majú vraj obsahovať aj takzvaný chytrý prach.V kontexte platov politikov Frankovská upozornila aj na čerstvé zavádzajúce porovnanie platu premiéra Roberta Fica a primátora Bratislavy Matúša Valla. „Šíril sa najskôr textový príspevok, podľa ktorého Matúš Vallo podľa majetkového priznania za rok 2024 zarobil približne 95-tisíc eur, zatiaľ čo Robert Fico zarobil približne 66-tisíc eur. Tieto dve informácie samy osebe sú pravdivé,“ vysvetlila.Podľa nej však išlo o neúplné porovnanie. Pri príjme Roberta Fica totiž neboli započítané paušálne náhrady, ktoré v tom roku tvorili ďalších približne 67-tisíc eur ako príjem z verejnej funkcie, pričom navyše nejde o zdanený príjem. Aj takto podľa Frankovskej vznikajú virálne tvrdenia, ktoré síce pracujú s pravdivými údajmi, no vynechávajú dôležitý kontext.V druhej časti podcastu Katarína Staroňová z Ústavu verejnej politiky vysvetľovala, že platy starostov a primátorov sú pomerne striktne regulované. Prípadné navýšenie, ktoré schvaľuje zastupiteľstvo, pritom musí byť transparentne komunikované.V debate o konsolidácii verejných financií sa pomerne bežne opakuje tvrdenie, že Slovensko má priveľa úradníkov. Staroňová však upozorňuje, že dáta tomu nenasvedčujú. „Ak sa pozrieme na percento zamestnancov vo verejnom sektore z celkového počtu zamestnaných, OECD hovorí, že by to malo byť niekde na úrovni 18 až 21 percent, čo je aj priemer OECD. Slovensko sa v tomto priemere pohybuje, veľmi podobne sú na tom aj Česko a Maďarsko,“ uviedla.Za väčší problém považuje spôsob, akým sa na Slovensku nakladá s úradníckymi pozíciami po výmene vlády alebo ministra. Vlády podľa nej majú tendenciu meniť úradníkov vo veľkom, hoci legitímny spôsob personálnych zmien v štátnej službe má byť služobné hodnotenie.„Slovensko tak nefunguje, sme najpatronážnejšou krajinou v EÚ, čo znamená, že sa vymieňajú ľudia nezákonným spôsobom. Ja vyhodím ľudí len z toho dôvodu, že mám pocit, že nebudú voči mne lojálni – a musím zdôrazniť, že je to väčšinou pocit,“ povedala Staroňová.Dodala, že na Slovensku sa úradníci vyhadzujú nielen po zmene vlády, ale, bohužiaľ, aj po zmene ministra. Podľa nej je to výrazne v neprospech fungovania štátu ako takého.Po roku 2023 sa podľa nej fluktuácia ešte zintenzívnila. „Máme rezorty, kde je takmer stopercentná výmena na najvyšších riadiacich pozíciách. To, čo je oproti iným vládam iné, je, že každá vláda vymieňala ľudí, čo je nezdravé a je to najhoršie zo všetkých krajín v EÚ, ale táto vláda vymieňa oveľa viac. Máme rezorty, kde dochádza k vyše stopercentným výmenám, to znamená, že začínajú vymieňať aj vlastných úradníkov,“ uviedla Staroňová.Podľa nej tak nejde len o problém tradičnej výmeny ľudí po voľbách, ale o ešte hlbšiu nestabilitu, ktorá oslabuje kontinuitu riadenia štátu aj dôveru v profesionálnu štátnu službu.

Prvé dve najdôležitejšie otázky v aktuálnej sezóne slovenského klubového futbalu sú zodpovedané - majstrovský titul ostáva na Tehelnom poli a Slovnaft Cup sa po 14 rokoch vrátil do Žiliny. Aj o tom sme debatovali v 82. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Ročník 2025/26 slovenskej futbalovej Niké ligy je už tesne pred koncom a odpoveď na najdôležitejšiu otázku - kto sa stane majstrom ligy - už máme zodpovedanú. Rovnako už vieme, kto sa môže počas najbližšieho ročníka tešiť z označenia víťaza Slovnaft Cupu, keďže v piatok v Žiline sa tešili domáci „Šošoni“ z MŠK.Stále však nevieme, kto bude po boku Slovana Bratislava a Žilinčanov reprezentovať náš klubový futbal v pohárovej Európe, pretože tento súboj je naďalej výrazne otvorený. Takisto stále nie je jasné, kto sa s ligou rozlúči minimálne na jednu sezónu, ale po 8. nadstavbovom kole je smutnému koncu najbližšie FC Tatran Prešov. „Koňare“ totiž po tomto víkende strácajú na predposledný tím dva body.V 82. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa okrem vyššie spomínaných tém dotkli aj pozície Vladimíra Weissa st. na Tehelnom poli a jeho spojeniu s uvoľnenou reprezentačnou trénerskou stoličkou. Futbalový redaktor Ján Jasenka debatoval s niedkajšou veľkou stálicou ligy a bývalým skvelým záložníkom Tomášom Ďubekom.

Francesco Calzona definitívne nebude pokračovať ako tréner slovenskej futbalovej reprezentácie. Prečo skončil, aké boli okolnosti a kto ho nahradí? Nielen o tom hovoril v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk dlhoročný futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Témy rozhovoruPrečo je Calzonov koniec dobrou správou?Kto je zodpovedný za mediálnu prestrelku medzi ním a SFZ?Nebola Calzonova kritika prehnaná?Aká bola jeho takmer štvorročná éra?Medzi ktorými dvoma kandidátmi sa zrejme rozhodne o jeho nástupcovi?Bude mať Slovensko trénera už na júnové zápasy?

„Vo svete sa stmieva. Médiá, ktoré majú pozerať politikom na prsty, majú čoraz menší vplyv a spoločnosť sa díva do tmavej priepasti“, hovorí Pavol Szalai z medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). Hodnotí pritom najnovší index slobody tlače vo svete, ktorý RSF pripravuje už od roku 2002. „V roku 2002 v krajinách s najvyššou úrovňou slobody tlače žilo 20 % populácie, dnes je to menej ako 1 %. Podiel krajín so zlou situáciou vzrástol zo 14 % na dnešnú väčšinu“, dopĺňa.Zákony ako zbraň, nepriateľská politická rétorika ako slučka, ktorá dusí a tlak ekonomiky.Sloboda médií vo svete padla na historické minimum – a Slovensko nie je mimo tohto trendu. Najnovší index organizácie Reportéri bez hraníc ukazuje, že tlak na novinárov rastie aj v zabehnutých demokraciách. Zákony, politika aj ekonomika médií dnes čoraz viac rozhodujú o tom, čo sa verejnosť dozvie a čo nie.Kde je v tomto obraze Slovensko a čo sa za posledné roky zmenilo? A najmä – ide len o výkyv, alebo o dlhodobejší problém, ktorý môže zásadne ovplyvniť fungovanie demokracie?Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom z Reportérov bez hraníc.

Mala to byť najmodernejšia nemocnica na východe krajiny. Megaprojekt za stovky miliónov eur, ktorý mal pod taktovkou ministra obrany Roberta Kaliňáka ukázať, že štát vie stavať rýchlo a efektívne.Strategický projekt novej vojenskej nemocnice v Prešove, ktorý patrí medzi kľúčové investície súčasného vedenia ministerstva obrany, však narazil na technické komplikácie. Kaliňákov rezort odstavil od projektu slovensko-maďarské konzorcium s väzbami na vládu Viktora Orbána. O tom, či bude stačiť ich odborná sanácia, alebo sa pristúpi k finančne i časovo náročnejšiemu búraniu, rozhodne expertný posudok.

Martin Joppa je kapitán slovenskej parahokejovej reprezentácie, ktorá na paralympiáde v Miláne obsadila tento rok 7. miesto. V novej časti podcastu Olympijský videocast hovoril o tomto športe a podmienkach naň na Slovensku, o jeho špecifikách, ale aj o živote vozičkára na Slovensku.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako spomína na paralympiádu a či je spokojný s výsledkomže ako amatéri hrajú proti profesionálomprečo trénujú v Dolnom Kubíneprečo nemajú hráčov z Bratislavyakých a koľko majú hráčov a prečo sa zavadziačo by zmenil na Slovensku pre lepší život vozičkárov

Európske agrodotácie sú v ohrození. Dôvodom je katastrofálny stav Pôdohospodárskej platobnej agentúry. PPA je štát v štáte, vládnu mu figúrky dosadené ľuďmi zneužívajúcimi agrodotácie. PPA uniesla oligarchia a politici to kryjú, tvrdí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. A prečo je mýtny tender doteraz vážny problém?Pôdohospodárska platobná agentúra je vo vážnom ohrození. Opäť. Brusel pre zásadné systémové nedostatky žiada pozastavenie jej akreditácie pričom v hre je i hrozba korekcií mnohomiliónových poľnoplatieb. Ešte väčším problémom je, že minister pôdohospodárstva, ktorý je riadiacim, ale aj kontrolným orgánom PPAčky, problém ignoruje a tvári sa, že buď nerozumie po anglicky alebo vraj ide len o akési spiknutie opozície a médií. Na vážne pochybenia v Pôdohospodárskej agentúre pritom opakovane poukazoval aj Najvyšší kontrolný úrad a PPA - po kauze Dobytkár, rovnakému problému ako teraz, už čelila."Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zodpovednosti." Predseda NKÚ Ľubomír AndrassyPrídu slovenskí farmári kvôli rôznym Fafokanom, ktoré sa tvária že sú penzióny, aj keď žiadnymi penziónmi nie sú, o mnohomiliónové eurodotácie? Čo - a koho presne, kryje minister pôdohospodárstva a prečo tento problém ignoruje? Na základe čoho bývalý šéf PPA - po zlyhaniach Agentúry, dnes šéfuje Finančnej správe a prečo je pre aktuálnu vládnu moc tak nenahraditeľným mužom? Ak by vláda nereprezentovala verejný záujem, ale záujem tých, ktorí uniesli PPA, nesprávala by sa inak, než ako sa dnes správa vláda Roberta Fica, hovorí Makarová.No a napokon, kam miznú miliardy z diaľničného Mýta a ako to, že napriek miliardám z mýtneho tendra nie sme schopní dostavať čo i len jednu diaľnicu z východu na západ tejto našej maličkej krajiny?Únos PPA, únos Mýta, ale i únos zdravotníctva či dokonca rozklad právneho štátu - ako i sankcií za zneužitie verejných zdrojov. Moc oligarchie naprieč všetkými oblasťami verejného života a vláda nikým nevolených finančných záujmov, hlboko v tieni politiky. Kto teda naozaj vládne Slovensku a koho je v skutočnosti tento štát?Ráno Nahlas, tentoraz s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Viac kíl navyše i viac centimetrov v páse nás a naše zdravie ovplyvňuje oveľa viac, než si možno uvedomujeme. Obezita dokáže výrazne rozhodiť aj hormóny a plodnosť žien, zasahuje celý organizmus. V dnešnej časti Pre mamy s Babsy slovenskí odborníci vysvetľujú aj rozdiely medzi mužmi a ženami pri chudnutí - pozerajte s nami video diskusiu vyššie alebo si vypočujte ako audio podcast.Podľa údajov WHO z roku 2024 žije na planéte 1 miliarda ľudí s obezitou, to znamená, že ňou trpí každý 8. človek. Nepredstavuje však len estetický problém, ide o komplexné ochorenie s vážnymi dôsledkami pre zdravie.V najnovšej časti Pre mamy s Babsy sa venujeme hlavne ženám a tomu, do akej miery ovplyvňuje nadmerná váha ich hormonálnu rovnováhu, plodnosť, možnosť reprodukcie či celkové zdravie. Zamerali sme sa aj na rozdiely medzi mužmi a ženami v oblasti výživy, na chudnutie a metabolizmus, vrátane významu črevného mikrobiómu. Moderátorka Babsy Jagušák v našom štúdiu privítala hostí doc. MUDr. Ľubomíru Fábryovú, PhD., MPH, špecialistku na diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy a prezidentku Slovenskej obezitologickej asociácie a doc. MUDr. Petra Minárika, PhD., MSc. (MHA), MPH, gastroenterológa.V ich spoločnej odbornej diskusii sa dozviete:čo presne je obezita, o aké ochorenie ide a kedy už hovoríme, že sa vás týkači je obezita naozaj len následok slabej vôleako sa zmenili poznatky o tukovom tkanive na základe najnovších vedeckých zisteníčo znamená inzulínová rezistencia či steatóza pečene a ako súvisia s obezitouako obezita u žien ovplyvňuje hormonálny cyklus, plodnosť, priebeh tehotenstva a pôrodu, ale aj zdravie dieťaťa v ďalšom životeaké sú rozdiely medzi nutričnými potrebami žien a mužov, a prečo sa ženám chudne o niečo ťažšieprečo ženy pri chudnutí potrebujú prijať menej kalórií ako muži a ako môžu proces podporiť vhodným cvičenímako hormonálny cyklus počas života ženy ovplyvňuje váhu a ukladanie tukového tkaniva, a v ktorých obdobiach je tento vplyv najvýraznejšíaké riziká so sebou nesie obezita, a ktoré závažné ochorenia hrozia, vrátane diagnóz s potenciálne fatálnymi následkamičo znamená pojem metabolický syndrómaký maximálny obvod pása by mali mať ženy a muži, a aké zdravotné riziká prináša každý centimeter navyšeprečo je črevný mikrobióm dôležitý, ako ho podporiť a či existuje pojem „mikrobióm obezity“aký je rozdiel medzi probiotikami, prebiotikami, ale aj symbiotikami a postbiotikamiprečo by žena s obezitou mala plánovať tehotenstvo v predstihu a aké zmeny životného štýlu sú potrebnés akými odborníkmi by mala žena s nadváhou, ktorá chce otehotnieť, konzultovať svoj zdravotný stavako ovplyvniť a chrániť dieťa pred obezitou už od narodenia, a čo by mala vedieť každá mamaa v závere ponúkneme konkrétne rady a tipy, ako zdravo znížiť hmotnosť a dosiahnuť dlhodobo udržateľné výsledky, v našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité o nadváhe, obezite aj chudnutí - počúvajte s nami najnovší podcast Pre mamy s Babsy.

„Mám pestrý, dobrý a pekný život, ktorý je nepredvídateľný,“ hovorí Richard Labuda v relácii Mimóza. Po stopách svojho dedka a otca sa rozhodol pre herectvo. Hoci už vo veľmi mladom veku získal herecké skúsenosti, po ktorých túžia aj starší herci, uvažuje nad tým, či to pre neho neskôr nebolo demotivujúce. V tomto období ukončuje štúdium na VŠMU a v rozhovore prezrádza, aký vplyv mali jeho korene na očakávania okolia a akým smerom sa plánuje uberať.V Mimóze s Richardom Labudom sa (ne)dozviete:1:20 – v čom je koniec štúdia na VŠMU „bitter-sweet“;5:45 – či so svojím otcom rieši herectvo;10:00 – či s priezviskom Labuda prichádzali aj vysoké očakávania a predsudky;11:05 – či herecká kariéra jeho otca a deda ovplyvnila výber jeho povolania;12:25 – aká bola jeho prvá profesionálna herecká skúsenosť a či mu chutí Tatranka;14:00 – prečo svoje skoré herecké skúsenosti v hlavných úlohách vníma ambivalentne;16:30 – v čom momentálne spočíva jeho pedagogická činnosť a či v nej plánuje pokračovať;21:50 – čo považuje za svoju „blue zone“;25:20 – kde sa prvýkrát stretol s Jankou;29:20 – čo by si (ne)chcel vziať zo skúseností svojho deda a otca do svojho profesijného života;31:50 – ktorá spomienka na deda je pre neho najsilnejšia;35:30 – akým človekom by sa chcel stať v priebehu nasledujúcich desiatich rokov;43:15 – čo by odkázal divákom.

Je koniec, je rozhodnuté. HK Nitra je nový majster Tipsport ligy, keď otočil finále s HC Slovan Bratislava. O jednej z najlepších finálových sérií histórie debatovali v novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista a dnes expert televízie JOJ Šport Branko Radivojevič.