Influencerka Smusiata: Niektorí sa sťažujú, keď ako žena hovorím o technike áut (155. podcast Autobazar.EU)

Miroslav Radačovský je nezaradený poslanec, zvolený za SNS. Za Ficove ústavné zmeny nebude hlasovať, ak umožnia zmenu volebného systému bez ústavnej väčšiny. Za svoj výrok, že si nepamätá ani 5 minút, sa ospravedlnil. Za Kotlebu kandidoval preto, že ho oslovil a tvrdí, že keby ho oslovili z PS alebo Smeru, kandidoval by aj za nich. Ako jediný Slovák bol na vojenskej prehliadke v Moskve. Rusko nevníma ako agresora a ako dôkaz o hybridnej vojne nevníma ani prípad Vrbětice.V podcaste s poslancom Miroslavom Radačovským sa dozviete:– od 1. minúty – ako reaguje na správu prezidenta o stave republiky;– po 4:30 – čo hovorí na slová Friedricha Merza o možnom zastavení fondov na Slovensko;– od 5:00 – že by nám naozaj mohli byť pozastavené eurofondy;– od 5:30 – ako v zahraničí vyzerá Ficova orientácia na východ;– po 8:30 – že by mohol zablokovať parlament, ale nechce;– od 10:00 – že hlasuje tak, aby neuškodil vládnej koalícii;– po 12:00 – čo robí v parlamente, ak nepredkladá návrhy;– od 13:00 – či bude za alebo proti zrušeniu transakčnej dane;– po 16:30 – že nebude hlasovať za zmenu ústavy, ktorá by povolila zmenu volebného systému bez ústavnej väčšiny;– od 19:00 – prečo jeho stranu Slovenský patriot nikto nepodporuje;– od 20:30 – či si naozaj nepamätá posledných 5 minút;– po 23:00 – že je proti tomu, aby politici zasahovali do občianskych združení;– od 26:00 – ako pred voľbami boli všetci na kandidátke SNS priatelia a dnes to tak už nie je;– po 26:30 – že má dobrý vzťah aj k Dankovi aj k Huliakovi;– po 28:30 – že keby ho miesto Kotlebu oslovilo PS alebo Smer, šiel by s nimi;– od 29:30 – prečo ho nezaujímalo odsúdenie kotlebovcov za extrémizmus;– po 31:00 – ako to bolo s jeho výrokmi o prezidentovi Kiskovi a o Izraeli;– od 36:00 – prečo bol ako jediný Slovák na vojenskej prehliadke v Moskve;– po 36:30 – či mu neprekáža, že Rusko je dnes centrom svetového fašizmu;– od 37:30 – či mu neprekážajú vyhrážky Ruska voči Európe vrátane nás;– po 39:33 – prečo nevníma Rusko ako agresora;– od 40:00 – že si ide prevziať vyznamenanie od ruského veľvyslanca pre svojho nebohého otca;– po 41:00 – čo hovorí na to, že nás Rusko označuje za nepriateľa a operuje na územiach EÚ;– od 42:50 – ako pozerá ruskú televíziu a vidí v nej aj propagandu;– po 44:20 – či sa netreba pozerať na politiku aj pragmaticky, cez to, kto nás ohrozuje;– okolo 48:00 – či mu ako dôkaz ruskej hybridnej vojny nestačí ani prípad Vrbětice;– po 49:00 – ako mu ruská vojna nestačí na vyvrátenie argumentov o slovanskej vzájomnosti;– od 53:00 – prečo Rusko ako „dubisko“ podľa neho automaticky neznamená ruský imperializmus a snahu o nadvládu nad inými slovanskými národmi;– po 56:00 – že Krym sa určite nevráti Ukrajine;– od 57:00 – že vojnu vidí ako konflikt sveta s Ruskom, ale súhlasí aj s opakom;– po 60. minúte – ako podľa neho revolúciu nepriniesli Kňažko s Budajom a Rusko raz bude demokracia.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejšie, vedia viac a sú aj aktívnejšie i smelšie. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas u nás, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Štyri opozičné strany žiadajú Ústavný súd aby preveril zákon o strategických investíciách. Ten chce vláda použiť na urýchlenie výstavby projektov ako je prečerpávacia elektráreň Málinec.Zákon o strategických investíciách ohrozuje majetkové práva ľudí na Slovensku. Opozícia sa ho rozhodla napadnúť na Ústavnom súde. Zákon chce využiť napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba pri výstavbe vodného diela Málinec. Vďaka označeniu „strategická investícia“ by sa pozemky, ktoré budú v okolí prečerpávacej elektrárne dali ľahšie vyvlastniť.Nahrával Vladimír Amrich.

„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovensko v tridsiatich ôsmich minútach. Slovensko podľa Petra Pellegriniho. Prezident má za sebou svoju prvú správu o stave krajiny. Nechcel sa obzerať do minulosti, aby nemusel komentovať politikov, napriek tomu to robil. Nechcel kádrovať ministrov, napriek tomu sme počuli aj to. A hoci nechce mať z prezidentského paláca ani ďalšiu koaličnú centrálu či hniezdo opozičného odporu, vládna väčšina si vypočula aj pochvalu. Pripomenul jej však, že nesmie pri svojej diplomacii na všetky štyri svetové strany na jednu zabúdať. Aké reakcie vyvolala prezidentova správa o stave republiky? Okrem Roberta Fica budete počuť analytika portálu Euraktiv Radovana Geista, riaditeľku Via Iuris Katarínu Batkovú, šéfku nadácie Zastavmu korupciu Zuzanu Petkovú a politológa Radoslava Štefančíka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:medvedie mäso v reštauráciách je podľa Kuffu v poriadkusvet prišiel o viac dažďových pralesov ako kedykoľvek predtým v históriiodborníci žiadajú stiahnutie novely zákona o životnom prostredíkomáre a diviaky decimujú poľnohospodárstvo, invázne druhy ohrozujú ekonomikupožičovňa oblečenia ukazuje nový spôsob využitia módy 

Nedávny prieskum Inštitútu pre verejné otázky ukázal, že až 36 % slovenských stredoškolákov sa stretlo s využívaním umelej inteligencie na šikanovanie na ich škole. Ako konkrétne sa AI zneužíva na ubližovanie, aký to má dopad na psychiku mladých ľudí, ako sú na tieto nové fenomény pripravené školy a čo môžu robiť rodičia a pedagógovia?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Živé.sk Ján Trangel rozpráva s expertkou z linky pomoci pre mladých (IPčko) Zuzanou Juránekovou o aktuálnych výzvach spojených s AI kyberšikanou, o tom, prečo mladí ľudia niekedy hľadajú útechu u chatbotov a ako im môžeme pomôcť bezpečne fungovať v digitálnom svete.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako AI (deepfakes, hlasové klony) zneužívajú mladí na kyberšikanu.Dopad AI na psychiku mládeže: Vnímanie reality a nárast osamelosti.Sú školy pripravené na nové formy AI kyberšikany a jej riešenie?Keď sa chatbot stane najlepším priateľom: Riziká vzťahov s AI.Ako môžu rodičia a učitelia pomôcť deťom v ére AI a kyberšikany.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Sáru Smusiatu Juricovú na Instagrame sleduje bezmála stotisíc ľudí a patrí k slovenským influencerom s mienkotvorným profilom. Autobazar.EU na Facebooku sleduje viac ako 170-tisíc ľudí. Dobrá kombinácia pre testy a hodnotenie áut, ktoré sa medzičasom stali na slovenskom internete zvlášť lukratívnou témou. Stríž sa v rozhovore so Sárou pýta na jej názor na moderné hybridné a elektrické autá a poznatky z ich týždňového testovania, ale aj na jej osobný príbeh. Tvrdí, že ako žene niekedy internetová verejnosť vyčíta, keď sa vo svojich videách venuje technickým detailom áut. Napriek tomu vo svojom podcaste sa venuje histórii automobiliek a na sociálnych sieťach dokumentuje svoj život s „analógovou“ Mazdou Miata či pretekárske úspechy.V rozhovore sa Sára a Erik postupne venujú vozidlám Mazda Miata, MG3 Hybrid+, Mini Aceman a Volkswagen ID.7 Pro S Limited a zmieňujú aj Škodu Elroq, BMW i5 či umelecké vozidlá z kolekcie BMW Art Cars. Najnovšie modely z tejto kolekcie mníchovská automobilka odhalila 27. mája 2025 v bratislavskej Danubiane. Odkazy zmienené v rozhovore: Instagram Sáry Smusiaty Juricovej Podcast HaHaHa Auto Instagram Autobazar.EU Magazín portálu Autobazar.EU

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

V súvislosti s umelou inteligenciou sa často hovorí o jej potenciáli posilniť kybernetické hrozby. AI však môže zohrávať kľúčovú úlohu aj na opačnej strane – ako efektívny nástroj v boji proti útokom a pri ochrane systémov. Aké riešenia založené na AI už dnes existujú a aké sú perspektívy do budúcnosti? V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s Tomášom Vobrubom, vedúcim bezpečnostným inžinierom spoločnosti Checkpoint Technologies, o praktickom využití umelej inteligencie a strojového učenia v kybernetickej bezpečnosti, proaktívnom vyhľadávaní hrozieb, ale aj o dôležitosti pevných základov bezpečnosti pred nasadením pokročilých AI nástrojov.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako AI a strojové učenie pomáhajú odhaľovať známe aj nové kyberhrozby.Proaktívne hľadanie útokov: Sledovanie dark webu a aktivít hackerov.Kde sú limity AI v kyberbezpečnosti a prečo je ľudský faktor stále dôležitý.Prečo sú základy bezpečnosti dôležitejšie ako naháňanie AI nástrojov.Aká je budúcnosť AI v obrane proti stále sofistikovanejším útokom.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Checkpoint Technologies.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.