Benešove dekréty boli vedomou snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva. Tvrdí právnik Fiala-Butora

Americký prezident Donald Trump sa po úspechu vo Venezuele pozerá aj na ďalšie krajiny. Iránu sa vyhrážal útokom, ak postrieľa demonštantov. Presne to sa cez víkend stalo - seriózne médiá hovoria o minimálne 500 mŕtvych a 10 000 zatknutých, internet zaplavili videá s ulicami plnými mŕtvol vo vreciach. Americký prezident sa nechal nabrífovať o možnostiach, aké USA majú na zásah proti Iránu. Vyhráža sa ale aj Kube, ktorej americké námorníctvo blokuje dovoz surovín z Venezuely. Na stole je aj otázka Grónska, ktorá by mohla zložiť NATO.Do vojny v Iráne by bol zrejme opäť zapojený aj Izrael, keďže iránski lídri sa v prípade útoku vyhrážajú odvetou aj proti židovskému štátu. Čaká nás teda opäť blízkovýchodná vojna? Čo sa deje v Iráne a ostatných krajinách, ktorým sa Donald Trump vyhráža? Sú zahraničné ambície amerického prezidenta len prekrývaním jeho domácich problémov? A kde máme čakať, že USA udrú najbližšie? Odpovedá zahraničná reportérka Aktualít Barbora Libayová.Podcast Aktuality Nahlas teraz môžete sledovať už aj ako video na webe Aktualít a aj cez náš youtubový kanál. V podcastových aplikáciách si ho naďalej môžete vypočuť tak, ako doteraz.Moderuje Peter Hanák.

Slovenskí Maďari sa na Slovensku necítia ako plnoprávni občania. Sme tu iba ako akýsi hostia. Benešove dekréty boli snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva, tvrdí právnik János Fiala – Butora. Pojem Felvidék však nie je nič, čo by malo Slovákov urážať, uisťuje.Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku? No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Donald Trump demontuje staré poriadky, zatiaľ čo Európa pod tlakom migrácie a krajnej pravice mení svoju tvár. O tom, prečo tento rok otriasol svetom, sa v podcaste Aktuality Nahlas rozprávame s redaktorom zahraničného spravodajstva Pavlom Štrbom.Ak sa vám zdalo, že rok 2025 ubehol rýchlo, vo svete sa toho naopak za rok stalo dosť na celú dekádu. Donald Trump sa vrátil do Bieleho domu a okamžite začal meniť Ameriku na svoj obraz a aj rozloženie síl na celom svete.Ani u nás nebol pokoj. Európa sa v roku 2025 politicky posunula doprava. V Nemecku a Poľsku posilnili konzervatívci, v Česku sa k moci vrátil Andrej Babiš. „Ja si skôr pesimisticky myslím, že rok 2026 bude podobne konfliktný, ako to bolo v prípade tohto roka… Myslím si, že to bude ešte horšie,“ zhodnotil šéf zahraničnopolitického oddelenia portálu Aktuality.sk Pavol Štrba.Moderoval Marek Biró.

Vo štvrtok poobede sme spoznali nomináciu Slovenska na hokejový turnaj ZOH 2026 v Taliansku. Prekvapil Vladimír Országh alebo berie do Milána preverených a očakávaných hráčov? Prečo v nej nie sú hokejisti z AHL a koho nominovanie prekvapilo? A ako vyriešiť nezvyčajný presilovkový pretlak? Aj to riešili v najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista Juraj Mikúš.

Čo všetko platí od nového roka?Od začiatku 2026 vstupujú do platnosti mnohé konsolidačné opatrenia. Toto obdobie začíname s vedomím, že si budeme musieť poriadne utiahnuť opasky. Prvý január priniesol sériu zmien, ktoré majú „uzdraviť" štátnu pokladnicu. Žiaľ, liečba bude bolieť najmä peňaženky Slovákov a Sloveniek. Dotkne sa pracujúcich ľudí i dôchodcov.Vyššia daň na sladkosti, nižšie čisté mzdy, škrty v dávkach v nezamestnanosti či koniec štedrých rodičovských príspevkov. Čo všetko sa vlastne mení a koľko nás to bude stáť?Viac v podcaste vysvetlí ekonomická redaktorka Katarína Runnová. Moderovala Frederika Lodová.

Socialistická ubytovňa pre vojakov sa má stať sídlom ministerstva obrany s najvyšším štandardom. Čo je na rekonštrukcii Kukurice podozrivé hovorí novinár Aktuality.sk Peter Sabo.Nábytok v novom sídle ministerstva obrany bude ukážkou talianskeho dizajnu najvyššej kvality. Robert Kaliňák chce z bývalej vojenskej ubytovne spraviť luxusné sídlo pre svoj rezort. Vysokú cenu obhajuje neštandardným pôdorysom a dlhou životnosťou.Prečo jeho argumentácia nesedí? Aké prepojenia na stranu Smeru má dodávateľ? A aké ďalšie otázniky v tomto príbehu našiel redaktor investigatívneho oddelenia Aktuality.sk Peter Sabo sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Začiatok roka 2026 je ideálnym časom na vesmírne bilancovanie. Kým SpaceX zápasil s problémami pri vývoji Starshipu a nedoriešeným tankovaním na orbite, Jeff Bezos a jeho Blue Origin si pripísali nečakané úspechy.Rok 2025 mal byť rokom Starshipu, no realita je nakoniec iná. SpaceX uskutočnil len päť letov tejto obrej rakety, pričom kľúčové technológie pre let na Mesiac a Mars stále chýbajú. Naopak, „spomalený“ Blue Origin prekvapil úspešným letom rakety New Glenn a pristátím prvého stupňa. Do hry však čoraz agresívnejšie vstupuje aj Čína, ktorá testuje vlastné znovupoužiteľné rakety nápadne pripomínajúce Falcon 9.V novom roku nás však čaká jedna z najdôležitejších udalostí dekády – misia Artemis 2, ktorá po vyše polstoročí vráti ľudskú posádku k Mesiacu. O tom, čo sa podarilo a nepodarilo v roku 2025 a aké sú predpovede na rok 2026, sa rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:SpaceX v roku 2025: Prečo Starship mešká a v čom je problém s tankovaním na orbite.Prekvapenie roka: Úspech rakety New Glenn od Blue Origin a ich plány s Mesiacom.Čína na vzostupe: 91 štartov za rok, prvé pečenie vo vesmíre a klony Falconu 9.Bilancia mesačných pristátí: Ktoré súkromné firmy uspeli a ktoré havarovali.Predpoveď na rok 2026: Misia Artemis 2 a návrat ľudí k Mesiacu.Stihne SpaceX poslať lode na Mars v štartovacom okne na konci roka 2026?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Generácia Z odmieta prostredie strachu v práci zo šéfa, odmieta tlak na výkon a tak mení náš pracovný trh.V podcaste s Ivanou Molnárovou sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí jej rodina na to, že v knihe o sebe prepiera špinavú bielizeň;– po 3:00 – či je užitočné pozerať sa do seba, alebo je pravda niekde vonku a v nás sú iba sebaklamy;– od 4:00 – prečo ju vyhodili z pozície šéfky Profesie;– po 5:30 – čo robila zle;– od 8:00 – kedy vám zamestnanci nie sú verní;– okolo 10:00 – či je generácia Z v práci lenivá, keď odmieta tlak na výkon;– po 12:00 – že mladým ľuďom padli všetky piliere, ktoré ostatných motivujú chodiť do práce;– od 14:30 – prečo nevstúpila do Progresívneho Slovenska, keď ho zakladala;– po 15:30 – že PS sa rodilo na chate Zuzany Čaputovej;– od 16:00 – prečo nie je v politike ani dnes;– po 17:00 – ako sa pozerá na dnešné Progresívne Slovensko;– od 18:00 – či je Michal Šimečka správny líder;– po 19:00 – že protipólom Robertovi Ficovi by mal byť Ľudovít Ódor;– od 21:00 – že PS potrebuje jasný plán, čo budú robiť, ak by sa dostali do vlády;– po 22:00 – čo musí Michal Šimečka urobiť, aby presvedčil voliča Hlasu;– od 24:00 – ako blízko bola pri prezidentke Zuzane Čaputovej;– po 26:00 – či sa prezidentka nevzdala predčasne;– od 26:30 – že celý Smer mal dávno odísť z politiky po vzore Zuzany Čaputovej;– po 27:45 – prečo by mali Smeráci odchádzať, keď sa im darí;– od 28:45 – že voliči Smeru si nechcú priznať, že ich Robert Fico celý čas klame;– po 29:30 – že predchádzajúca vláda bola sklamaním, a preto ľudia volili Smer;– od 33:00 – ako Slováci hľadajú lídra hulváta;– od 34:00 – ktorí politici majú nevysporiadané traumy a problém s alkoholom;– po 35:00 – čo s tým.

„Tak a je koniec. Zajtra ani pozajtra síce neprejdeme 20 kilometrov a každá sa vrátime do svojich životov. Ale tie dva týždne spolu – intenzívne spolu – nám budú rezonovať už navždy. Napriek tomu, že sme dcéra, mama, sestra, spoznali sme sa nanovo.“ Štyri vety z denníka pútnika do španielskej Compostelly. Starobylej pútnickej cesty, na ktorú sa ročne vydá okolo 400 tisíc pútnikov zo všetkých kútov sveta. Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska. A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka: „Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“. Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V Nitre žila židovská komunita v súlade a priateľstve s majoritou. Nacistické zverstvá toto spolužitie kruto narušili. Veľmi cenné svedectvo o Druhej svetovej vojne v Nitre priniesla pani Jurčová, ktorá udalosti navyše vnímala detskými očami: bola svedkyňou transportu židovských spoluobčanov, zverských zásahov Hlinkovej gardy a bombardovania Nitry.