Prokurátorka z kauzy AllatRa je nevinná. Čo je za tým?

Hlas - strana, ktorá ašpirovala na post premiéra a ktorá vygeneroval prezidenta. Dnes strana, ktorá politicky umiera. Zo snahy o modernú Sociálnu demokraciu sa stala kópia SMERu, ktorá namiesto oživovania ľavicových tém, roztlieskáva ultrakonzervatívne až neofašistické úlety, hovorí ľavičiar Peter Weiss. Skončí Hlas mimo politiky? Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas? Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Aj domácnostiam pod energopomocou zdražie elektrina aj plyn, lenže to zdraženie bude miernejšie, oveľa miernejšie ako tam, kde energopomoc je priznaná,“ hovorí Radovan Potočár z Energieportálu. „Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá,“ dopĺňa.Energopomoc alias štátny vankúš na zmiernenie cien za elektrinu, plyn a teplo. Po novom nie pre všetkých plošne, ale programovo, adresne. Po prvých dňoch prevádzky aj s paradoxmi, ktoré už musela riešiť aj vláda. A hoci z programu vyradila poberateľov dividend – a teda nie odkázaných na štátne cenové intervencie - ustúpila naopak od domácností parlamentných poslancov a v systéme zostáva aj iná skupina solventných, ktorí zarábajú na prenájmoch.Pachuť z adresnosti však prichádza aj z chaosu, ktorý vyvolali nejednoznačné informácie informačného rozhrania energopomoc.sk. Opozícia to chce riešiť až na mimoriadnej schôdzi, ministerka reaguje nekvalitou vstupných dát.Aká bude nakoniec štátna energopomoc, aké sú jej základné rysy a zostane pomocou, vzhľadom na prvotné problémy?Téma pre Radovana Potočára z Energieportálu.„Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá, koho chceme podporiť, komu treba naozaj pomôcť, aké budú životné situácie a potom na základe vopred stanovených kritérií nám vyjde nejaké číslo. Tu bola logika alebo celý postup otočený úplne na hlavu,“ dodáva Potočár.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Trump pochováva NATO. Článok 5 je v stave klinickej smrti. Európa sa ocitla medzi mlynskými kameňmi dvoch smrteľných hrozieb a zostali sme na to úplne sami. To sú slová bývalého ministra zahraničia Rastislava Káčera. Nedokážem pochopiť, že si živíme vládu, ktorá beží priamo v ústrety svetu, ktorý je pre nás smrteľne nebezpečný, hovorí Káčer.Počúvate špeciálne vydanie (dostupné aj vo video verzii) podcastu Aktuality Nahlas. Dnes o novej bezpečnostnej stratégii USA. Hrozí Európe a teda i Slovensku vojna?Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.Viac si vypočujte v našom podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Slovenská politika sa čoraz viac radikalizuje, politický stred sa vyprázdňuje a napriek pomernému systému, ktorý na Slovensku máme, sa tu postupne vyformoval blok dvoch prakticky nepriestupných politických táborov. No a to celé je čoraz viac rámcované čírymi pocitmi, negatívnymi emóciami, ako i definovaním politického oponenta ako akéhosi bytostného nepriateľa. Aj tak vyzerá slovenská politika z pohľadu merania dlhodobých preferenčných trendov v podaní šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika.Témou však bude aj to, či je dominancia Progresívcov už nezvratná, kam a prečo miznú voliči Ficovho Smeru, ale aj to, ako sa ešte dá zachrániť pád Hlasu. No a má z hľadiska preferenčných trendov - ale i slovenských politických skúseností - zmysel hovoriť o širokých predvolebných koalíciách viacerých preferenčne neduživých opozičných strán? No a napokon, z čoho pramení postoj nevoličov a čím si u voličov vyslúžil druhú šancu Igor Matovič?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia na poslednú chvíľu mení stratégiu. Poslanci Hlasu predložili pozmeňujúci návrh, ktorým zo zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov vypúšťajú niektoré časti sporného zákona. Ide napríklad o možnosť zamestnávateľa každých šesť mesiacov preskúmavať ochranu oznamovateľa.Dôvodom je tlak z Bruselu. „Chcela by som požiadať o potlesk pre stranu Hlas, ktorá nás zachránila pred infringementom proti vlastnému návrhu zákona,“ reagovala v parlamente poslankyňa PS Zuzana Števulová.Napriek ústupkom podstata zákona zostáva: súčasný úrad sa ruší a predsedníčka Zuzana Dlugošová vo funkcii končí. Nového dočasného šéfa vyberie priamo predseda parlamentu Richard Raši. Podľa Števulovej tento manéver „obnažil na kosť“ skutočné úmysly koalície – zbaviť sa nepohodlného vedenia a ovládnuť inštitúciu.V dnešnom podcaste budete počuť reakciu poslanca Hlasu Michala Barteka aj rozhovor s poslankyňou Zuzanou Števulovou.

Dlh Slovenska je príliš vysoký. Vláda preto čelí sankciám, ktoré zatiaľ Robert Fico ignoruje.Ak by sme chceli byť k vláde Roberta Fica štedrí, mohli by sme jej dopriať štandardnú lehotu 30 dní, kým podá do parlamentu doručí žiadosť o vyslovenie dôvery, myslí si odborník na finančné právo Matej Kačaljak. O tejto povinnosti však vedela od svojho nástupu. Práve preto existuje dvojročná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.V podcaste prinášame aj krátke ukážky z čias, keď parlament ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schvaľoval. V tom čase bola dlhová brzda chlebovou témou. Napokon za zákon zahlasovali takmer všetci poslanci parlamentu, vrátane Roberta Fica.Čo vtedy o dlhovej brzde hovoril jeden z Ficových najbližších spolupracovníkov, Pavol Paška? Dozviete sa v dnešnom vydaní podcastu Aktuality Nahlas.Nahrával Vladimír Amrich.

V akom štádiu je mierový plán po návšteve americkej delegácie u Vladimíra Putina? V utorok s ním rokovali poradcovia Donalda Trumpa – Steve Witkoff a Jared Kushner. Dnes sa majú stretnúť s Volodymyrom Zelenskym. Predmetom rokovaní mal byť upravený mierový plán, ktorý sprevádzala polemika o jeho rusko-americkom pôvode.Ukrajinský prezident sa v súvislosti s moskovskými rokovaniami vyjadril, že „koniec vojny je bližšie než kedykoľvek predtým, no stále zostávajú nedoriešené otázky“. Francúzsky Emanuel Macron však nevidí „žiadne známky ukončenia agresie“ zo strany Kremľa.Podľa špeciálneho poradcu Vladimíra Putina Juri Ušakova im americká delegácia odovzdala 27-bodový plán a iné 4 dokumenty – „ktoré prešli“. „Našli sme akceptovateľné časti“, no je toho ešte „veľa na práci“, uviedol po päť hodinových rokovaniach. „Pozície Moskvy a Washingtonu sa nezblížili (…) „nenašli sme nijakú dohodu o územiach, ktoré by mala Ukrajina prepustiť Moskve,“ uviedol po stretnutí.Medzitým pokračujú ruské smrteľné útoky na ukrajinské ciele. Nájde sa prienik medzi požiadavkami Kyjeva o zachovaní suverenity územia a zaistení silných bezpečnostných záruk s nárokmi Moskvy? Naviac ak tá opakuje, že musia byť „vyriešené základné príčiny“ invázie?Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Putin a jeho okolie hrajú o čas. Chcú ukázať Ukrajinu ako nekonštruktívneho hráča. Chcú ju ponížiť. Chcú, aby bola zatlačená do kúta. Veľmi im vyhovuje americký tlak, ktorý dnes na Ukrajinu existuje. Myslím si, že toto je dynamika, ktorá sa nevyvíja dobrým smerom,“ hovorí Havlíček.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Koaličné zmeny vo fungovaní mimovládok dopadli na neziskový sektor v tvrdej miere a odnesú si to najmä tí, čo pomáhajú v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania. Tvrdí to šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Dopady sprísnenia tak smerujú práve do tých oblastí, kde si služby mimovládok objednal samotný štát.Povinné zverejňovanie - neraz už i tak zverejnených zmlúv v Centrálnom registri zmlúv - sprísnené vykazovanie darcov, sprístupňovanie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, ale najmä vnímanie mimovládok ako raz zahraničných agentov a potom zasa ako akýchsi nekalých lobistov. Tlak vládnej koalície na mimovládny sektor - ako i aktívnu občiansku spoločnosť - už začína prinášať svoje ovocie. Pre neziskovky, ktoré neraz suplujú povinnosti štátu pri starostlivosti o seniorov, umierajúcich, chudobných, marginalizované komunity či ľudí bez domova alebo pri vzdelávaní našich detí či starostlivosti o ich duševné zdravie, sú však plody koaličnej práce veľmi trpké a otvorene povedané aj dosť drahé. Drahé na úkor potenciálu občianskej spoločnosti, ako i možností mimovládneho sektora v rámci služieb vo verejnom záujme.Novelizáciu Zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS prijal parlament s účinnosťou od prvého júna tohto roka. Je december, uplynulo pol roka a je teda čas zbilancovať plody práce našej vládnej koalície v oblasti mimovládneho sektora - teda tých, ktorí neraz suplujú zlyhávajúci štát pri starostlivosti o našich umierajúcich rodičov či naše deti, naše komunity či ľudí na okraji spoločnosti. Teda presne tam, kde na svoje služby i povinnosti neraz rezignoval i tento náš štát.No a kam sa to vytratila ambícia vlády nasadiť divokému slovenskému lobingu konečne nejaké zákonné a transparentné pravidlá? Mimovládky svoje princípy už predstavili, štát sa však akosi odmlčal. Viac prezradí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bol to veľký škandál. Krajská prokuratúra v Žiline predvolala ľudí, ktorí upozorňovali na podozrivú proruskú apokalyptickú sektu AllatRa a jej odnož Tvorivá spoločnosť. V zápätí sa ukázalo, že prokurátorka, ktorá vo veci konala, sama šírila myšlienky tejto sekty. Dnes v disciplinárnom konaní o prokurátorke Lucii Pavlaninovej rozhodoval Najvyšší správy súd SR. Nepotrestal ju. Lucii Pavlaninovej jej nadriadený, šéf Krajskej prokuratúry v Žiline Tomáš Balogh, navrhol len veľmi mierny trest – zníženie mzdy o 15 percent na 3 mesiace. Prečo disciplinárny senát neuložil ani len tento mierny trest, vysvetľuje v podcaste Aktuality Nahlas Annamária Dömeová, reportérka Aktualít, ktorá celú túto kauzu od začiatku sleduje.Prokurátorka pritom aj pred súdom argumentovala konštrukciami o FBI a pochybných “sovietskych vedcoch”. Nahrával Peter Hanák.