Ordinačné hodiny pre sanitky či ambulancie bez lekárov, i tak má vyzerať reforma záchrannej zdravotnej služby

Po spochybnení vakcín prichádza Peter Kotlár so spochybnením transfúzií. Odborníci sú z jeho tvrdení zhrození. Označiť to za blud je ešte veľmi mierne, tu skôr ide o veľkú a nebezpečnú hlúposť, tvrdí hematológ Martin Mistrík. „Viete, ja keď si kúpim pílku, tak som ortopéd? Myslím si, že pán Kotlár sa vyjadruje ako politik, nie odborník,“ dopĺňa prednostka mikrobiologického ústavu LF UK Adriana Liptáková.Vládny splnomocnenec pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár, dostal od vlády funkciu, kúpil si mikroskop a vydal sa na svoju krížovú cestu. Po tom ako spochybnil pôvod Covidu a vláde odporučil zastaviť očkovanie mRNA vakcínami si tentoraz za terč vybral krvné transfúzie. Ortopéd Kotlár sa totiž obáva, že by transfúziami mohlo prichádzať k akémusi skrytému očkovaniu neočkovaných. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie,“ tvrdí splnomocnenec.Relevantným a rešpektovaným odborníkom však z týchto slov vstávajú vlasy dupkom a považujú ich za ako úplne nekompetentné, tak aj veľmi nebezpečné. „Takéto vyjadrenia považujeme za nezodpovedné a potenciálne ohrozujúce poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ priamo varuje Národná transfúzna služba. Téma nášho dnešného podcastu s hematológom Martinom Mistríkom a hlavnou odborníčkou rezortu zdravotníctva Adrianou Liptákovou.Je to úplne nezmyselné vyjadrenie pretože človek, ktorý sa dá zaočkovať nejde hneď darovať krv. Tu hovoríme o chemických látkach, ktoré sú súčasťou imunitného systému a ktoré majú určitý polčas rozpadu a ten polčas rozpadu je skutočne krátky takže takéto tvrdenia považujem za veľmi nešťastné, vysvetľuje nezmyselnosť kotlárových špekulácií Adriana Liptáková.Šarlatánstvo horšie než bludy, takto reaguje na kotlárove tvrdenia skúsený hematológ, docent Martin Mistrík. Podľa neho ide o nebezpečné a hlúpe tvrdenia pretože ohrozujú dôveru medzi pacientom a lekárom a môžu mať negatívne dosahy i na dostatok zásob tak prepotrebnej krvi u nás.Toto sú veľmi nebezpečné tendencie, ktoré tu v posledných rokoch máme. Púšťajú sa tu neoverené informácie a absolútne zbytočne sa tak strašia ľudia. Je nemysliteľné aby si tu v roku 2024 hovoril ktokoľvek, čokoľvek. Pán Kotlár, sorry, o čo vám ide? pýta sa na záver hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Adriana Liptáková.Dodajme, že voči vládnemu splnomocnencovi sa už vymedzila aj jeho stavovská organizácia. „Pripomíname, že takéto vyjadrenia môžu vnášať do radov pacientov neistotu vo veci ochrany ich zdravia, zároveň môžu medzi širokú verejnosť vnášať pochybnosti o bezpečnosti transfúznej liečby,“ upozorňuje Slovenská lekárska komora.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Odborník na Čínu v rozhovore kritizuje poklonkovanie sa čínskej vláde zo strany premiéra, ktorý hovorí „o režime, ktorý garantuje stabilitu."„Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Robert Fico v stredu večer vycestuje na pracovnú návštevu do Číny. Podľa premiéra ide o cestu roku 2024. V agende bude podľa šéfa Smeru nielen veľký rozhovor o možnostiach mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, ale aj strategická spolupráca a hľadanie ďalších príležitostí. Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií v podcaste hovorí, že Čína okrem Viktora Orbána získa v Európskej únii nového spojenca - Slovensko.„Pre Čínu je zaujímavé to, že sme členský štát Európskej únie a členský štát NATO. Toto je pre ňu dôležité, v kontexte toho, že Európska komisia a mnohé členské štáty majú záujem implementovať čoraz kritickejšiu pozíciu voči Číne. Je pre ňu zaujímavé si hľadať iných spojencov v rámci Európskej únie, doteraz mala k dispozícii ako spojku prirozhodovaniach v EÚ Maďarsko, niekedy aj Grécko a ďalšie štáty. Teraz to bude pravdepodobne aj Slovensko," hovorí odborník na Čínu s tým, že sa snaží hľadať práve cesty, ako ovplyvňovať zahraničnú politiku a dostať aspoň niektoré štáty naspäť na svoju stranu.Premiér tiež nedávno pri téme Číny povedal, je to režim, ktorý garantuje stabilitu. Šimalčík to vníma ako poklonkovanie sa čínskej vláde. Podľa neho je možné ekonomické vzťahy rozvíjať aj bez takýchto servilných poznámok. „Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.Moderuje Denisa Hopková.

Ak bude premiér ignorovať výpovede, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Tiež sa budú predlžovať čakacie doby, hovorí v podcaste odborník na zdravotníctvo.Lekári z nemocníc po celom Slovensku začali v utorok podávať výpovede. Podľa šéfa lekárskych odborárov Petra Visolajského sa veci v zdravotníctve hýbu, len keď sú na stole výpovede.Čo výpovede môžu znamenať pre pacientov a zdravotníctvo v podcaste približuje zdravotnícky analytik Dušan Zachar. Premiér by podľa neho výpovede lekárov nemal ignorovať. „Ak to bude ignorovať, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Budú sa predlžovať čakacie doby," hovorí v podcaste s tým, že ak sa Robert Fico nezapojí minister zdravotníctva to bude mať ťažšie. Zapojiť by sa podľa neho mal aj minister financií.Moderuje Denisa Hopková.

Spájanie národnostných síl, s ktorým prišiel Andrej Danko sa po roku vlády rozpadá. Situáciu zachraňuje premiér. Rok vlády a jej stabilitu v podcaste rozoberáme s politickými redaktormi Aktualít.Rudolf Huliak a ďalší dvaja poslanci rozbili Dankovo spájanie síl. Klub SNS nakoniec zachránil premiér Fico, keď poslal šéfovi SNS na „hosťovanie" Dušana Muňka. „Môže to byť spôsob, ako udržať dôstojnosť Andreja Danka, ktorý sa snaží byť predsedom parlametnu. Hrozil mu rozpad poslanenckého klubu. Ak by ho stratil hneval by sa o trochu viac. A keď sa hnevá koaličný partner, znamená to problémy," hovorí v podcaste šéf politického oddelenia Martin Sliz.Novinár Marek Biró v podcaste približuje, aké ambície majú huliakovci a ako ich odchod ovplyvnil vzťahy v koalícii.Moderuje Denisa Hopková.

Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."Severná Kórea bude vyrábať hrdinovHorák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

 „Reforma záchrannej zdravotnej služby rozhodne nepovedie k zvýšeniu dostupnosti a ani kvality starostlivosti o pacienta. Kvalita pôjde dole a tvrdíme, že v niektorých prípadoch to pôjde až na úkor ohrozenia zdravia a možno i života pacienta,“ tvrdí prezident Asociácie Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. Od nového ministra preto žiadajú reformu stiahnuť. Záchrannú zdravotnú službu - laicky povedané, sanitky, čaká od budúceho roka veľká reforma. „Pripravovaná reforma záchrannej zdravotnej služby zhorší dostupnosť rýchlej zdravotnej starostlivosti a zníži i jej kvalitu,“ tvrdí Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.Táto reforma pritom pre tento urgentný – životy zachraňujúci typ medicíny, zavádza takzvané ordinančné hodiny pre ambulancie. Po novom k vám v noci - teda v čase, keď na lekára prakticky nemáte kde naraziť, síce príde ambulancia, ale bude bez doktora. Navyše, zdravotnú starostlivosť by vám už mali poskytovať aj laici vyškolení 180 hodinovým kurzom. Reforma ukutá za zatvorenými dverami ministerstva, kde sa ministri striedajú ako apoštoli na pražskom Orloji sa však stretla s výrazným odporom, kritizujú ju ako odborníci z oblasti urgentnej medicíny, tak i predstavitelia samospráva či pacientov. Za zlú, zhoršujúcu dostupnosť i kvalitu zdravotnej starostlivosti ju považuje aj šéf Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák.„Dnes bolo tých vyše 300 posádok systému záchrannej zdravotnej služby k dispozícií pacientom nonstop, po novom - aj keď zostane zachovaný ich počet, tak niektoré z nich budú k dispozícií len v rámci akýchsi "ordinačných hodín". Už tým príde k zníženiu dostupnosti tejto zdravotnej starostlivosti. Navyše, niektoré posádky budú v tzv. kombinovanom režime, kde cez deň bude lekár, ale v noci odíde preč a ostane tam iba zdravotnícky záchranár. To je pre pacienta veľmi kontraproduktívne pretože práve noc je to obdobie kedy je ten lekár potrebný v teréne najviac,“ tvrdí šéf Matej Polák .Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Až dvadsať percent maturantov chce ísť na vysokú školu do zahraničia. Je to desaťnásobok v porovnaní s rovesníkmi v okolitých krajinách. Za ich rozhodnutím sú najmä skúsenosti známych so slovenskými vysokými školami, potom ich samotná kvalita a až na treťom mieste nabádanie zo strany rodičov či blízkych. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Therapolis. Naopak motivácie zvyšku maturantov pre štúdium na Slovensku sa točia okolo rodiny a priateľov, ktorých nechcú opustiť, či viazanosť budúcej profesie na Slovensko. Takmer 60% zostávajúcich deklaruje, že to robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať svoju krajinu. Aké sú teda motivácie maturantov a čo je za nimi? Sme odkázaní na pokračujúci odliv mozgov? Pozrieme sa na to s Renatou Hall z Therapolis. „Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť „zážitok“ tých ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich“, vysvetľuje Hall. „Ak chceme smerovať ľudí, ukážme im oblasti, ktoré považujeme za dôležité. A zámerne nehovorím o odboroch či programoch, dnešný svet je totiž natoľko komplexný, že si aj vo vzdelávaní vyžaduje kombinácie oblastí poznania“, hovorí Hall. Uvádza pritom príklad kombinácie štúdia medicíny, manažmentu a práva, ktorá môže byť odpoveďou na potreby lekárov so súkromnou praxou. Prieskum o motiváciách ísť na vysokú školu ukázal aj na fenomén prestávky v štúdiu po maturite. V zahraničí ide o známy fenomén označovaný ako „gap year“. Ide o rok, keď mladí zbierajú pracovné skúsenosti, učia sa jazyky alebo cestujú. U nás s ním počíta desatina maturantov. Podľa Renaty Hall je to čas, po ktorom zvykne prísť k zrelšiemu výberu ďalšieho štúdia. „Ako si vybrať vysokú školu? Neísť na ňu v devätnástich“, komentuje Hall. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ministerstvo vnutra na čele s Matúšom Šutajom uzavrelo zmier s Andrejom Babišom - na základe súdneho zmieru rezort vnutra uznal, že žalobca Andrej Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom „Bureš".Šéf Ústavu pamäti národa v podcaste hovorí, že právnenosť evidencie Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB dokazujú viaceré spisy, ktoré na seba chronologicky nadväzujú. „Máme za to, že dokumenty, ktoré sme predložili, naozaj súvisia, chronologicky na seba nadväzujú a vytvárajú reťaz dôkazov, ktorá dokumentuje vedomú spoluprácu Andreja Babiša s ŠtB – teda oprávnenosť jeho evidencie ako tajného spolupracovníka. Toto sa nezmenilo," hovorí v rozhovore.Ministerstvo vnútra sa odvoláva na dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní. Rezort hovorí že v ak by súdnom spore neuspeli, Andrej Babiš by si mohol dodatočne uplatňovať vysoké finančné nároky na náhradu škody. „Môžem potvrdiť, že ani jedna z analýz nepochádza od Ústavu pamäti národa. Ak by pochádzala, tak by sme dali stanovisko, ktoré je nemenné a ktoré hovorí o tom, že evidencia Andreja Babiša je oprávnená. My sme žiadne analýzy nevideli, samozrejme, nie sme účastníkmi sporu, takže ani v podstate by sme ich nemali prečo vidieť. Ale je veľmi otázne a bolo by dobré, aby ministerstvo rozmenilo tieto tvrdenia na drobné, pretože pokiaľ osobne viem, tak v žalobe sa o náhrade majetkovej ujmy nehovorilo vôbec," hovorí tiež šéf ÚPN.Moderuje Denisa Hopková.

Úspešné referendum, ktorým si obyvatelia Moldavska zakotvia do ústavy, že cieľom zahraničnej politiky Moldavska je vstup do EÚ je skôr politický signál aj smerom k súčansej prezidentke a víťazke prvého kola Maie Sandu. „Samotné referendum bola trochu politická trošku finta ako pritiahnuť proeurópskych voličov k voľbám," približuje v podcaste odborník.V podcaste približuje, akým spôsobom malo podľa moldavských úradov Rusko ovplyvňovať voľby. „Kupovanie mediálneho priestoru, zakladanie v podstate proruských médií, ktoré používajú proruské naratívy. Platenie aktivistov, ktorí chodiili od domu k domu a vyslovene agitovali za tých daných kandidátov. Ale aj takéto úplne jednoduché kupovanie hlasov," opisuje Ján Cingel z think-tanku Strategic analysis.Zaznievali aj podobné naratívy ako v slovenských prezidentských voľbách - strašenie vojnou. „Rusi sa nami nenišpirovali. Skôr by som videl inšpiráciu opačným smerom - niektorí aktéri, ktorí využívali tieto naratívy v predvolebnej kampani sa inšpirovali Ruskom," myslí si.Moderuje Denisa Hopková.

Šéf SNS, Milan Garaj a Dagmara Kramplová prichádza do parlamentu s opatrneím, ktoré negatívne zasiahne podnikateľov. Chcú, aby veľké firmy museli poskytovať športové poukazy povinne - v súčasnosti ide o dobrovoľné opatrenie. Ako by to malo fungovať? Aký dopad to bude mať na podnikateľov a nájdu podporu v koalícii? Detaily v podcaste priblíži ekonomický novinár Martin Odkladal.„Len nedávno vláda schválila konsolidačný balík, ktorá z firiem a ľudí vytiahne viac ako 2 miliardy eur. Už teraz je jasné, že to bude ďalšie finančné bremeno. A toto by bol len ďalší náklad," približuje s tým, že ide zo strany Andreja Danka a SNS asi o najhoršie načasovanie opatrenia.Moderuje Denisa Hopková.