Ťal Vladimír Weiss do živého? Za všetkým je príbeh, ktorý nepoznáme

Progresívne Slovensko rieši nečakaný vnútorný konflikt. Hnutie v piatok večer pozastavilo členstvo Martinovi Pekárovi – svojmu expertovi na dopravu a tretiemu najväčšiemu sponzorovi, ktorý mu v minulosti požičal a daroval takmer pol milióna eur.Dôvody? Vedenie PS hovorí o nejasnom pôvode jeho majetku, pokusoch o korumpovanie vlastných poslancov aj o nevhodnom správaní k ženám. Martin Pekár však obvinenia odmieta a hovorí o účelovej politickej likvidácii, ktorej cieľom bolo odstaviť ho z kandidatúry na post podpredsedu strany.O tom, či ide o úprimnú snahu hnutia o očistu, alebo o boj o moc pred voľbou nového vedenia, sme sa rozprávali v najnovšom podcaste Aktuality Nahlas so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.V podcaste sa dozviete: Kto je Martin Pekár a prečo bol pre PS roky nedotknuteľný. Čo odhalil uniknutý e-mail a prečo hnutie začalo konať až po tlaku Petra Pčolinského. Ako sa Pekár bráni obvineniam z nevhodného správania a odkiaľ vzal státisíce na pôžičky pre stranu. Či táto kauza môže v očiach voličov prekryť rastúce preferencie hnutia v najnovších prieskumoch

Kým verejnosť fascinujú nové modely generujúce video, v pozadí sa odohráva tichý útok na našu kreativitu a profesijnú identitu. Vedci varujú, že nekritické používanie AI pri brainstormingu nás robí menej tvorivými. Využívanie AI „na všetko“ pritom môže napáchať aj oveľa bezprostrednejšie škody. Presvedčil sa o tom vývojár, ktorému AI agent vymazal roky práce.V redakcii Živé.sk sme sa tiež rozhodli otestovať, či európska AI služba Mistral dokáže konkurovať americkým gigantom ako ChatGPT či Gemini. Vypočujte si novú časť podcastu PočúvAI, ktorý pripravili Maroš Žofčin a Ján Trangel.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prepisovanie mozgu: Ako algoritmy a chatboty formujú naše myslenie podobne ako sociálne siete.Drahá lekcia vývojára: Prečo AI agent Claude Code vymazal produkčné dáta aj zálohy napriek varovaniam.Test európskeho Mistralu: V čom zaostáva francúzsky model „Le Chat“ a prečo si vymýšľa motorky.Linux pre amatérov: Praktický experiment s inštaláciou distribúcie Linux Mint a konfiguráciou ovládačov cez AI.Slovenský eID klient: Ako umelá inteligencia pomohla s rozbehaním čítačky občianskych preukazov v otvorenom systéme.Krátke správy: Nové modely GPT-5.4 od OpenAI, bezpečnostný nástroj NemoClaw od Nvidie a obavy používateľov zo straty autonómie.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Ďalší víkend futbalovej Niké ligy je za nami a aj tentoraz sme boli svedkami viacerých zaujímavostí, zvratov, ba dokonca jedného trénerského konca. Aj o tom sme debatovali v 76. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Pozornosť nateraz preberá slovenská futbalová reprezentácia, ktorá má pred sebou zápas desaťročia a v prípade úspešného výsledku hneď ďalší. Slovensko má šancu dostať sa druhýkrát v histórii na MS, a to na šampionát v Kanade, USA a Mexiku.Predtým sa však odohralo kompletné 3. nadstavbové kolo Niké ligy, ktoré prinieslo nové meno na absolútne poslednej priečke v skupine o záchranu, a v súboji o titul sa majstrovskému Slovanu Bratislava podarilo odskočiť dvojici MŠK Žilina a Dunajská Streda už o 6 bodov. DAC má však o zápas menej.Dramatický súboj sa odohráva aj v tabuľke strelcov, kde sa k vedúcemu Michalovi Faškovi zo Žiliny opäť priblížil slovinský kanonier Andraž Šporar, ktorý stráca na lídra sedem kôl pred koncom sezóny už len 3 góly.O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 76. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s odborníkom a trénerom Rastislavom Bôžikom.

„Orbánovi sa podarilo, bez toho, aby uväznil alebo nechal zabiť jediného novinára, ovládnuť väčšinu mediálneho trhu. Jeho strana Fidesz kontroluje asi 80 % alebo aj viac maďarského mediálneho trhu“, hovorí Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc, ktorý navštívil predvolebné Maďarsko. „(Orbán) vybudoval dezinformačnú mašinériu a urobil to takmer v bielych rukavičkách – cez ekonomické opatrenia, spôsob prideľovania štátnej reklamy a cez ohováracie kampane. Dokonca na tento účel vytvoril špeciálnu inštitúciu, Úrad na ochranu suverenity, ktorý má ohováranie v Maďarsku inštitucionalizované“, dodáva. „Obávame sa, že ak Orbán znova zvíťazí, jeho metódy sa ešte pritvrdia a „vyrovná si účty“ aj so zvyškom nezávislých médií“, hovorí Szalai, ktorý šéfuje pražskej pobočke Reportérov bez hraníc.Výsledok parlamentných volieb v Maďarsku rozhodne aj o budúcnosti slobody médií v Európskej únii. Hovorí o tom medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá minulý týždeň predvolebné Maďarsko navštívila.Misia s cieľom „zhodnotiť riziká so znovuzvolením Viktora Orbána“ ako aj „príležitosti demokratickej zmeny vlády“, o ktorú sa snaží opozičná strana Tisza Pétera Magyara.Pred Maďarskom sú podľa novinárskej organizácie dve perspektívy: obnova zdecimovaných verejnoprávnych médií a podpora dôveryhodnosti, alebo koniec zvyšku nezávislých médií, ako výsledok odvety voči odolnej občianskej spoločnosti. Perspektívy, ktoré budú naviazané na výsledok aprílových volieb.Čo v predvolebnom Maďarsku Reportéri bez hraníc našli? A aké sú ich predpovede pre budúcnosť slobodnej žurnalistiky pod Orbánom či Magyarom? Téma pre Pavla Szalaia, šéfa pražskej pobočky Reportérov, ktorý misiu v Maďarsku absolvoval.Hrá sa v Budapešti naozaj aj o podobu slobodnej žurnalistiky u nás či v Únii?

Opoziční Demokrati vyzbierali podpisy pod referendum s tromi otázkami. jedna z nich je ale ústavnoprávne sporná, a tak je možné, že prezident Peter Pellegrini pošle referendum na Ústavný súd SR. Demokrati sú presvedčení, že otázky napísali tak, že by prezident mal referendum rovno vyhlásiť. Podpredseda tejto mimoparlamentnej strany Michal Kiča tvrdí, že Peter Pellegrini v minulosti vyhlasoval, že by sa na Ústavný súd SR neobrátil. Ústavný právnik Vincent Bujňák je presvedčený, že jedna z otázok by narazila na ústavných sudcov. To by ale znamenalo, že referendum sa bude konať, ale iba s dvomi otázkami. Prezident ho ale môže vypísať aj so všetkými tromi. Zároveň je jasné, že referendum nebude v termíne komunálnych a župných volieb. Nahrával Peter Hanák.

Stratila slovenská politika zdravý rozum a svedčí to o jej odtrhnutosti od reality? Alebo je problém skôr v nás, voličoch, ktorí toto všetko stále viac tolerujú? A vieme dnes ešte vôbec nájsť spoločnú reč na tom, kto sme, čo chceme a kam ideme? Prečo je slovenská politika taká debilná a ako sa stalo, že našej politike dominujú exoti, celebrity a influenceri,? Takto provokatívne si pred rokom položil otázku v jednom zo svojich článkov sociológ Dominik Želinský. Pravdou je, že Slovensko sa dnes zmieta v podivuhodnom divadle, kde sa politické elity prakticky úplne odtrhli od riešenia skutočných problémov tejto krajiny, ako aj jej obyvateľov. Namiesto zmysluplných riešení a hľadania konsenzu, ako túto čoraz viac upadajúcu krajinu posunúť vpred, verejnosti ponúkajú cirkusové šapitó plné zástupných kultúrnych vojen a neustáleho prúdu cirkusových predstavení s jediným cieľom - aspoň na okamih zaujať a nasmerovať pozornosť verejnosti na seba samého. Je však takáto politika skutočne odrazom tohto národa a je naozaj dnešným problémom téma dramaticky sa zvyšujúcej polarizácie samotných voličov? Alebo je to viac o prudkej fragmentácií spoločnosti, kde je problémom už nielen snaha nájsť akúkoľvek spoločnú víziu, ale vôbec sa dohovoriť a porozumieť si aj v tých úplne najzákladnejších témach? Kto teda – ako spoločnosť, sme a vieme si to – v tejto dobe zásadných geopolitických ruptúr, vôbec zadefinovať? No a nastala dnes doba volania po charizmatických lídroch ako bol Igor Matovič alebo na globálnej úrovni Donald Trump? Kto vlastne sú, čo od nich môžeme očakávať, v čom tkvie ich legitimita a kde sú ich achilovky v úlohe vládcov? Ráno Nahlas, dnes so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hostkou nášho podcastu bola Martina Schindlerová, ktorá sa do povedomia verejnosti zapísala už v roku 2005 ako finalistka prvej série Slovensko hľadá SuperStar, kde skončila na druhom mieste.Odvtedy prešla Martina Schindlerová dlhú a nie jednoduchú cestu. Po úspešnom štarte kariéry sa stiahla zo svetla reflektorov a na čas zmizla z verejného života. Ako dnes sama otvorene hovorí, veľa vecí si musela uvedomiť a spracovať. Popritom však vyštudovala právo, získala doktorát na Právnickej fakulte a niekoľko rokov aj učila, na čo spomína ako na veľmi hodnotné obdobie svojho života.V dnešnom rozhovore otvorene hovorí o toxickom vzťahu, o tom, prečo je rola obete nebezpečná, aj o tom, že ľútosť okolia často nepomáha, ale naopak môže ženu udržiavať na mieste. Zdôrazňuje, že každá žena má v sebe silu odísť a začať odznova. A hoci je veriaca, otvorene priznáva, prečo v určitých prípadoch podporuje rozvody.V rozhovore zdôrazňuje, že naše myšlienky formujú naše pocity – a preto by sme k sebe mali byť láskavé, vedomé a pracovať s tým, čo si o sebe hovoríme.V dnešnej časti podcastu Ženy ako my sa ďalej dozviete:kedy si povedala, že vo vzťahu už stačilo a rozhodla sa odísťaké boli jej prvé pocity po odchode a čo bolo najťažšieprečo je rola obete nebezpečná a ako sa z nej dostaťčo si myslí o striedavej starostlivosti o detičo by poradila ženám, ktoré sú v podobnej situáciičomu sa venuje dnes a čo pripravuječi sa plánuje v budúcnosti naplno venovať právuaké silné posolstvo odkazuje ženám na záver

Do Mimózy zavítala spisovateľka a novinárka známa pod pseudonymom JustTami, ktorá sa dlhodobo venuje slovenskému ľudovému odevu a tradíciám. V rozhovore vysvetľuje, prečo považuje folklór za kľúčovú súčasť národnej identity. Spomína aj na prvý sviatočný kroj, ktorý jej darovala babička. Tamare prekáža, ak sa kroj zneužíva. „Ja by som sa už sama do kroja bez toho, aby som o tom niečo vedela, neobliekla,“ zdôrazňuje.V Mimóze s JustTami sa (ne)dozviete:2:30 - čo sa aktuálne deje v jej živote;3:10 - prečo pátrala po predkoch v Amerike;5:00 - či by napísala knihu o svojej prababke;7:30 - ako spomína na časy, kedy bol kroj bežnou súčasťou odevu;8:40 - ako kroj zachránil život jej babičke;10:20 - kedy začala jej vášeň pre kroje;11:40 - čo si brali so sebou Slováci, keď emigrovali;12:20 - či máme famózny výskum;15:30 - prečo sa hovorí, že kroj je ako ŠPZ;17:00 - čo jej vadí na zneužívaní folklóru;18:40 - ako vedela, že to, čo mala ministerka Šimkovičová oblečené, nebol pravý kroj;23:30 - ktorá slovenská tradícia je najponižujúcejšia;24:40 - prečo bolo šibanie považované za predohru;27:00 - či existujú letné tradície;28:50 - čomu všetkému sa venuje a čo je súčasťou jej každodennosti;30:40 - prečo sa rozpráva s cudzími ľuďmi;32:00 - o čom sníva a po čom túži;33:40 - či je tímový hráč alebo sa radšej spolieha sama na seba;35:20 - aký je jej tip pre divákov.

Vojna v Iráne, na Ukrajine a vplyv tohto diania na palivá a automobilový priemysel v roku 2026.Text pripravil Vladimír Orth, hosť podcastu Autobazar.EU.Dňa 28. februára sa začal vojenský konflikt v Iráne a z operácie v Perzskom zálive sa veľmi rýchlo stal rozsiahly regionálny konflikt, ktorý priamo zasiahol 10 krajín: Irán, Izrael, Bahrajn, Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Irak, Omán, Turecko a Libanon.Odhadnúť jeho vplyv už dnes nie je také náročné, najmä v dobe dostupných dát, analytických nástrojov a umelej inteligencie. Zároveň však platí, že len málokto ešte verí pôvodným odhadom, podľa ktorých nemal zásah trvať dlhšie ako tri týždne. Dnes je zrejmé, že ide o rozsiahly konflikt, pri ktorom nikto nevie spoľahlivo odhadnúť jeho trvanie ani konečné dôsledky.Uzavretím strategického dopravného koridoru cez Hormuzský prieliv bola prakticky výrazne obmedzená doprava oboma smermi. Práve tadiaľ pritom denne preplávali desiatky tankerov s ropou, čo robí z tejto oblasti jedno z najcitlivejších miest globálnej ekonomiky. Priamy dosah na automotiveTo, čo už dnes vidíme v automobilovom priemysle, je strata trhu s novými vozidlami v objeme približne 4,43 milióna automobilov ročne. Zároveň boli narušené aj dodávateľské reťazce, ktoré sú pre automotive kľúčové. Najviac postihnuté pritom nie sú len krajiny priamo zasiahnuté konfliktom, ale aj okolité štáty regiónu Blízkeho východu a Arabského polostrova.Vojna nie je zameraná iba na vojenskú infraštruktúru. Zasahuje aj zariadenia na ťažbu, skladovanie a distribúciu ropy, ropných produktov a plynu. Tento výpadok následne ovplyvňuje významných odberateľov v Ázii a ich výrobné kapacity. Až 32 % globálnej produkcie ropných produktov totiž pochádza práve z tejto oblasti. Najväčšími odberateľmi sú najmä Čína, India, Indonézia a Filipíny. Vplyv na automobilový trh v Ázii a EurópeTieto zmeny môžu ešte viac urýchliť nástup elektrických vozidiel v Ázii, pretože tlak na cenu klasických palív bude rásť. V Európe naopak očakávame, že vzhľadom na prebiehajúcu recesiu bude dochádzať k znižovaniu spotreby pohonných hmôt v domácnostiach a k väčšiemu záujmu o ekologickejšie a úspornejšie vozidlá. Zároveň bude pokračovať trend downsizingu, teda presunu k menším a lacnejším autám.Energetická kríza, ktorá sa začala vojnou na Ukrajine a následným obmedzením nákupu ruských ropných produktov zo strany EÚ, sa dnes spája s dôsledkami vojny v Iráne. Kombinácia týchto dvoch faktorov vytvára pre európskych spotrebiteľov aj priemysel mimoriadne nepriaznivé podmienky.Nebudem sa teraz púšťať do diskusie o tom, ako dlho bude tento konflikt trvať a aký vplyv bude mať na vojnu na Ukrajine. Podstatné je pochopiť, aký dopad bude mať na ľudí a ich mobilitu. Mobilita bude drahšiaMobilita sa postupne mení a je nutné si uvedomiť, že pre ľudí je čoraz finančne náročnejšia, a to nielen z pohľadu obstarania vozidla, ale aj jeho samotného vlastníctva. Downsizing je už dnes viditeľný v západnej Európe, kde pri rozhodovaní o kúpe automobilu dominujú menšie autá a ekologickejšie riešenia.Populárne sú najmä malé crossovery a vozidlá pre menšie rodiny. Naopak, modely ako kombi a limuzíny postupne strácajú svoje pozície a viaceré automobilky už ich výrobu obmedzili alebo ukončili. Čo sa stane, ak konflikt potrvá dlhšie?Ak bude konflikt trvať dlhšie než jeden až tri mesiace, tlak na ceny pohonných hmôt bude ešte väčší a trh začne hľadať alternatívy. Nie je vylúčené, že sa opäť otvorí diskusia o nákupe ruskej ropy a o prehodnotení sankcií, ktoré doteraz nepriniesli výsledok v rozsahu, aký Európska únia očakávala.Z pohľadu výroby automobilov budú mať niektoré automobilky problémy s produkciou, pretože ich dodávatelia aj logistické trasy, ktoré boli nastavené pred konfliktom, nebudú schopné plniť pôvodné plány. Najvýraznejšie môže konflikt zasiahnuť ázijských výrobcov automobilov a segment vozidiel s batériovým pohonom. Európa a Slovensko už klesajúPriemerný pokles nákupu nových automobilov v Európe sa za prvé dva mesiace roku 2026 pohybuje na úrovni -3,9 %. Na Slovensku je prepad ešte výraznejší a dosahuje -7,05 %.Trh má svojich víťazov aj porazených, no najviac strácajú automobilky, ktoré síce v predchádzajúcom období rýchlo získali pozície, no nemajú dostatočne lojálny segment zákazníkov.Najväčší prepad za obdobie 1–2/2026 zaznamenali:1. SsangYong (Kórea): -81,82 %2. Mitsubishi (Japonsko): -77,27 %3. Dongfeng (Čína): -50,00 %4. Lexus (Japonsko): -41,61 %5. Mini (Veľká Británia): -40,00 %Za týmto prepadom, ktorý je vyšší ako priemer EÚ27, stoja najmä tieto faktory:● prebiehajúca recesia,● konsolidačné opatrenia,● zmeny pri odpočte DPH,● slabšia schopnosť financovania v dôsledku vysokého zadlženia. Historické minimá a starnutie vozového parkuNákup nových áut klesol na nové historické minimá. Stačí sa pozrieť na cesty a sledovať, koľko nových vozidiel reálne pribúda. Z toho následne vyplývajú ďalšie efekty: vysoká miera dovozu jazdených vozidiel, vyšší podiel starších áut nad 5 rokov a rastúca potreba opráv a náhradných dielov.Tento tlak bude pravdepodobne ďalej narastať vzhľadom na charakter ekonomiky a na prehlbujúce sa dôsledky vládnych opatrení, ktoré majú priamy vplyv na spomaľovanie hospodárstva.Nemyslím si, že by sa situácia v najbližších mesiacoch výraznejšie zlepšila. Súčasné dodané vozidlá sú totiž vo veľkej miere ešte autá objednané v roku 2025, ktoré sa len postupne expedujú. Pokles nových objednávok hlásia prakticky všetky značky, pričom nejde len o problém Slovenska, ale celej Európskej únie. Rozdiel je len v tom, do akej miery je ktorá krajina zasiahnutá. Spotrebiteľ bude opatrnejšíV súvislosti s vojnou v Iráne bude opatrnosť spotrebiteľov pri kúpe automobilov ešte rásť a pokles dopytu môže byť ešte výraznejší. Spotrebiteľ sa v obdobiach vysokej neistoty prirodzene obáva a nemá záujem nakupovať tovary dlhodobej spotreby, pokiaľ nevie vyhodnotiť riziká takejto situácie pre svoju budúcnosť.V reakcii na rast cien palív zaviedla slovenská vláda zastropovanie cien palív a následne aj obmedzenie ich predaja zahraničným občanom, keďže v okolitých krajinách ceny palív vzrástli o 15 až 17 %. Nie je však jasné, ako dlho bude štát schopný tento model udržať, pretože takéto zvýhodnenie musí niekto financovať. Ročný objem kompenzácií sa môže pohybovať v rozsahu 250 až 550 miliónov eur. Ak konflikt potrvá dlhšie, štátny rozpočet túto záťaž nemusí zvládnuť. Inflácia ako ďalší problémVeľmi významným faktorom, ktorý ovplyvní slovenskú aj európsku ekonomiku v súvislosti s konfliktom, bude budúca inflácia. Zatiaľ sú vyjadrenia ekonómov zdržanlivé, no vzhľadom na možné trvanie konfliktu a jeho intenzitu sa domnievam, že môžeme očakávať infláciu na úrovni viac ako 5 % v druhej polovici roka 2026.To zároveň znamená znehodnocovanie úspor, pokles životnej úrovne a rast nákladov prakticky na všetko. Aj z tohto dôvodu považujem za jednu z ciest postupné znižovanie závislosti na vlastníctve auta a väčší presun k nájomným a predplatným modelom mobility, kde sa časť týchto rizík dá efektívnejšie rozložiť.Vyššia inflácia zároveň zvýši cenu materiálov aj práce, čo sa v strednodobom horizonte opäť premietne do obstarávacích cien automobilov. Podobný vývoj sme už videli v rokoch 2022 až 2023, keď ceny áut výrazne rástli práve pod tlakom inflácie. ZáverNajbližšie obdobie neprinesie automobilovému priemyslu veľa pozitívnych správ. O to dôležitejšie je vedieť, čo môže prísť, a pripraviť sa na to vopred. Schopnosť správne čítať vývoj a včas reagovať bude rozhodujúca pre firmy, spotrebiteľov aj celý trh mobility.Zmienená epizóda podcastu o autopriemysle v EÚ a na Slovensku:Na vysoké platy a lacné autá zabudnime. Autopriemysel nie je budúcnosť Slovenskahttps://www.youtube.com/watch?v=S5eyZvzuSoo

Na olympiáde v Miláne štartoval Adam Hagara vo voľných jazdách ako prvý slovenský krasokorčuliar v ére samostatnosti. Stále má len 19 rokov a ako sám hovorí, vrchol kariéry ho len čaká. Jeden vrchol zažije aj posledný marcový týždeň, keď sa v Prahe predstaví na majstrovstvách sveta. Adam Hagara prijal pozvanie do Olympijského videocastu, kde sme s ním prebrali udalosti z olympiády, jeho podmienky na Slovensku, no aj študovanie na vysokej škole a jeho obľúbený Montreal Canadiens.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?či ho po olympiáde spoznáva viac ľudíako vníma pozitívne reakcieako Alysa Liuová vytiahla krasokorčuľovanieako pracuje so stresomo podmienkach na Slovenskuna akú úroveň by sa chcel dostaťo študovaní na FIIT aj o Montreale Canadiens