„Som rád, že november’89 bol, nenechajme teraz zo seba spraviť ďalšiu guberniu východu“, tvrdí lekár Vladimír Ferianec

My aj 35 rokov po Novembri 89 stále potrebujeme „strážiť strážcov,“ teda tých, ktorí majú v štáte monopol na násilie. Slovenský národ je ale málo citlivý na svoje práva, nebráni sa a bojí sa. Preto nabádam ľudí aby sa nebáli, veď práva, ktoré sme si v Novembri 89 vyštrngali, sú tu preto, aby nastavili štátu, a jeho moci, hranice, hovorí vo Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.Ľudské práva si treba neustále pripomínať a nebrať ich ako samozrejmosť pretože veľmi ľahko o ne môžeme prísť. Tak, ako ťažko sme si slobodu v Novembri 89 vybojovali, veľmi ľahko o ňu možeme i prísť. Treba si stále robiť test: „Dnes som slobodný, voľný, bohatý a zdravý, ale zajtra sa to každému z nás môže zvrtnúť,“ pripomína v Ráno Nahlas slovenský ombudsman Róbert DobrovodskýSnaha o privatizáciu politiky straníckymi centrálami. Ťaženie vládnej moci voči mimovládnemu sektoru, médiám i aktívnemu a kritickému občanovi. Ostrakizácia ľudí s inou než heterosexuálnou orientáciou, rozklad niektorých princípov právneho štátu a jeho faktická nedostupnosť pre sociálne najslabších, no a napokon i zvyšujúca sa policajná brutalita.I tak vyzera Slovensko 35 rokov po Novembri 89, ktorý definitívne zmietol režim masívne porušujúci všetky možné občianske i ľudské práva. Medzi požiadavky novembrových námestí preto patrila aj sloboda tlače, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia i ďalšie občianske práva a slobody. Čo z toho sa nám za tie tri desaťročia podarilo reálne naplniť a ideme ešte smerom k uskutočnovaniu záväzkov Novembra a našich ľudských a občianskych práv? Téma pre Verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.Pozor na trend, ktorý vo svete začína pod názvom „sekuritizácia ľudských práv“ a ktorý je veľmi nebezpečný. Inak povedané, keď pod emóciou atentátov, kríz či pandémií získa vládna moc apetít obmedzovať ľudské práva. Vtedy treba byť naozaj ostražitý, varuje Verejný ochranca právPočúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Dodajme, že rozhovor sme nahrávali v pondelok. Ku košickému prípadu, v ktorom policajt na smrť dobil muža bez domova nám preto ombudsman zaslal stanovisko, v ktorom vyjadril zhrozenie a vyzval k prijatiu preventívnych opatrení na zabránenie krutému a neľudskému zaobchádzaniu. 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok plánuje konečne po rokoch zaviesť telové kamery policajtov. Pomôžu, ak brutálnemu policajnému násiliu nezabránila ani kamera v miestnosti?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete, čo nové sme dnes zistili o prípade políciou zabitého zlodeja alkoholu z Košíc. Budete počuť ministra vnútra a reportérky Aktualít.Moderuje Peter Hanák.

Raketa Starship miliardára Elona Muska je spájaná najmä s cestou na Mars či Mesiac. Prinesie však zásadnú zmenu aj v prístupe na obežnú dráhu Zeme. Pokiaľ všetko pôjde podľa plánov, urobí ho výrazne lacnejším, ako tomu bolo doposiaľ.Vytvorí sa tým priestor na pre komerčné aktivity vo vesmíre, aké doposiaľ neboli rentabilné. O tom, čo všetko lacnejší prístup do vesmíru umožní, sa rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.V podcaste hovoria o týchto témach:Čo okrem letov na Mars a Mesiac znamená príchod Muskovej rakety Starship.Aké komerčné aktivity umožní lacnejší prístup do vesmíru.Prečo sa práve nachádzame v zlomovom období.Aké produkty sa dajú vyrobiť vo vesmíre, no na Zemi nie.Kedy sa oplatí prevádzka prvej komerčnej vesmírnej stanice.Ktoré krajiny okrem USA budú v sprístupňovaní vesmíru dominovať.Fotografia prvých zamestnancov SpaceXViac na - https://www.aktuality.sk/clanok/diS0rkr/expert-na-vesmirne-start-upy-naklady-na-vesmirne-lety-klesaju-a-dalsou-kozmickou-velmocou-bude-cina-rozhovor/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Ladislav Szalay sa narodil v Trnave. V roku 1944 po potlačení SNP zachránil židovského spolužiaka pred deportáciou. Po škole pracoval na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied. Neskôr kvôli výsledkom svojej vedeckej práce musel zo SAV odísť. Ladislav pracoval aj v časopise Roháč do roku 1973. Odmietol podpísať súhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy, a tak mu zať Biľaka znemožnil návrat. Jeho ďalšou prácou bola podradná práca v učtárni redakcie Pravda. V roku 1989 založil Slovenský denník, z ktorého sa stal tlačový orgán KDH, ale bol pre stranu príliš veľký liberál. Jeho príbeh vám premiérovo vyrozpráva Nina Pompošová.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslení a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.V aktuálnej časti satirickej relácie Politikár diskutovali stand-up komici Silných rečí Marián Psár a Matej Makovický. Ako inkluzívne pristúpiť k dôchodcom na školách? Ako jednotne nazvať zákazky v našej malebnej krajinke pod Tatrami?V relácii sa dozviete:Ktorý komik stavia rýchlejšie než ministerstvo dopravyPrečo by sa každá zákazka mala volať „Karpatský tunel"Kto bude dobrým človekom v čele parlamentuKtorý minister si zaslúži len komplimentyKtorý predseda strany má dušu mladého a dynamického človekaPrečo sú nelogické výroky o dôchodcovsko rasizmeAko naložiť so symbolmi bývalého režimuPrečo k totalite necúvame, ale ideme k nej rovno

„Som rád, že November’89 bol, nenechajme teraz zo seba spraviť ďalšiu guberniu východu“, tvrdí lekár Vladimír Ferianec„Slovensko malo štastie na zahranično-politické smerovanie. A aktuálne ho ešte stále má, kým ho niekto nezavlečie ako ďalšiu guberniu na východ“. Obava, ktorú vyjadruje lekárska osobnosť roka 2024 Vladimír Ferianec. Svojho času „revolučne“ organizoval v Bratislave medikov. November 2024: Gynekológ a pôrodník. Unikátny operáciami detí ešte pred pôrodom v tele matky. S ružinovským tímom robí svetovú vedu bez svetových podmienok, ich vedecké články citujú vo svete. Zástupca stavu, ktorý je aktuálne v revolte voči vládnej moci porušujúcej dohody.Strih. November 1989: Piatak na medicíne, ktorý nestál bokom a rovno animoval adeptov lekárstva k revolte voči komunistickej moci a jej chápadlám, ktoré siahali všade, aj na univerzitnú pôdu. Lekár a pedagóg Vladimír Ferianec. Aký bol November spred 35ich rokov? Aká bola „revolúcia medikov“, za ktorou stál? A čo hovorí na ten 35-ročný dejinný oblúk, ktorý dnes privádza jeho kolegov až k „revolte“ podávania výpovedí? „Som rád, že November’89 bol“, opakuje Vladimír Ferianec. V rozprávaní sa totiž vracia aj k „zásadným formujúcim udalostiam“, ktoré ovplyvnili jeho pohľad na čas pred Novembrom’89. „Skončil som na ústave súdneho lékarstva, kde som robil pitevného zriadenca. To znamená pítevného sanitára. Mal som čersto 18 rokov a vtedy som sa dostal do konfrontácie s ľudským bytím a nebytím.Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom v Petržalke je pomník istému Hartmutovi, ktorého roztrhali na hranici psi československých pohraničiarov. Vy hovoríte, že ste ho mali na pitevnom stole?Áno, bohužiaľ, bola to jedna zo zásadných formujúcich skutočností v mojom živote a významný príklad obludnosti komunistického režimu a jeho reprezentantov. Mladý východný Nemec, 19-ročný Hartmut Tauz, sa zo zúfalstva, pretože mu vo východnom Nemecku neumožnili študovať hudbu, pokúsil prekročiť hranice v Petržalke. Tam ho dobehla svorka, respektíve dvojica, tzv. samostatne útočiacich psov (supy). Spôsobili mu tak vážne zranenia, že hoci ešte žil, keď ho pohraničiari dotiahli na strážnu stanicu, tam mu neposkytli žiadnu pomoc a ešte sa k nemu správali brutálne. Následkom toho zomrel. Jeho telo sa potom ocitlo na Ústave súdneho lekárstva. Samozrejme, o takýchto veciach sa nehovorilo, tak ako o mnohých iných, s ktorými som bol, ako 18-ročný, konfrontovaný. Skonal a bol obeťou svojho sna?Proste položil život za slobodu. Inak to nemôžeme nazvať. Aj to je obraz doby pred Novembrom bezpochyby. Ale takýchto osudov bolo strašne veľa, len sa o nich nevedelo.Mali ste ďalšie také prípady na pitevom stole?Nie. Ale boli to iné situácie zúfalých ľudí, zúfalé situácie, ktoré boli priamo alebo nepriamo aj režimom spôsobené.(..)Som rád, že November’89 sa uskutočnil. A nielen v mojom živote, ale vôbec pre všetkých občanov tohto štátu. Aj tých, ktorí ho zatracujú, znevažujú a majú snahu ho dezinterpretovať. Aj pre tých, ktorí si ho nevšimli alebo v tom čase kachličkovali kúpeľne či vykonávali podobné záležitosti. Alebo ako dobrí a oddaní súdruhovia mali vtedy ambície ho zvrátiť. Vďaka nemu vyprofitovali. A vďaka nemu sa v súčasnosti majú tak, ako sa majú.A napriek tomu hovoríte, že ste rád, že sa udial?Áno, som rád, že sa udial. Na druhej strane si nemyslím, že ľudia by mali ďalej žiť v bublinách. Vytvárať si svoje mikrosvety, pretože voľby nedopadli tak, ako si predstavovali. Taktiež si nemyslím, že dobrá cesta je, že každý si bude robiť, čo chce. To proste neprichádza do úvahy. Každý musí mať svoje miesto a...

„Často sa PS vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.Mená ako Ivan Korčok, Ľudovít Ódor či Jozef Viskupič naznačujú, že hnutie Progresivne Slovensko chce osloviť aj iných voličov a rozkročiť sa na politickej scéne. Michal Šimečka hovorí, že jeho cieľom je poraziť Roberta Fica - pomôcť mu majú práve nové tváre. Ako sa zmenila taktika najväčšieho opozičného hnutia? Čo na to odborníci a ako sa hnutie snaží presadiť aj v regiónoch?Téma pre politického redaktora Aktualít Mareka Biróa, ktorý sa bol nedávno pozrieť na výjazd hnutia vo Veľkom Krtíši. „Často sa im vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.V podcaste tiež rozoberáme, ako tomu môžu pomôcť tváre ako je Ivan Korčok či Ľudovíť Ódor. „Ivan Korčok je trochu iný politik, ako tradičný stereotyp poslanca Progresívneho Slovenska. On sám sa nazýva ako konzervatívec, stredopravý politik. Je symbolom toho toho, čo chce Michal Šimečka urobiť."Moderovala Denisa Hopková.

Legendárny slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger (44-10) bol hrdinom sobotňajšieho turnaja Oktagon 63 v Bratislave. V 1. kole inkasoval 2 knockdowny, bol blízko prehry, no v 2. kole otočil zápas a ubil na zemi o 17 rokov mladšiu „Namíbijskú nočnú moru“ Hafeniho Nafuku (10-2).Po víťazstve položil rukavice do stredu klietky na znak ukončenia kariéry, no ako vzápätí vysvetlil, gestom len vtipne reagoval na vyhlásenia súpera, že ho pošle do dôchodku. Rodák z Gabčíkova chce v 38 rokoch zápasiť ďalej a v podcaste ŠPORT.sk Staredown hovoril o svojich ďalších plánoch.Čo sa dozviete v rozhovore?Prečo nemá rád označenie legenda a koho za ňu považuje?Prečo sa po výprasku od Nafuku v 1. kole smial na Attilu Végha?Ako vníma skutočnosť, že už deň po víťazstve išiel do práce?Láka ho ešte titul Oktagonu?Za akých podmienok si vie predstaviť zápas v UFC?Prečo sa nebráni zápasom v bizarných organizáciách?Čo vraví na návrat svojho bývalého súpera Conora McGregora?Vidí Ľudovíta Kleina ako budúceho šampióna UFC?

Inštitúcie treba brániť, a to aj zvnútra. Tí, čo dnes ostávajú vo verejných inštitúciách, nie sú kolaboranti. Kým niekto nemusí robiť niečo proti svojmu presvedčeniu, tak prečo by mal odchádzať a vládnej moci to tak uľahčovať, hovorí bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá. Zoberme si to slovenské národne späť od tých, ktorí sa ho dnes skúšajú sprivatizovať, dodáva.Od Ladislava Chudíka až po Martinu Šimkovičovú. Takto vyzeral personalizovaný oblúk riadenia slovenskej kultúry za uplynulých 35 rokov od pádu bývalého nedemokratického režimu, ktorého výročie – stelesnené Novembrom 89, si práve v týchto dňoch pripomíname.Od vízií o slobodnej, otvorenej občianskej spoločnosti a nášho návratu do civilizovanej Európy až po slová aktuálnej ministerky o národne čistej kultúre pretože "kultúra slovenského ľudu má byť predsa slovenská a žiadna iná," upresňuje súčasná šéfka rezortu, ktorý kedysi - v zdanlivo iných časoch, viedli aj takí ľudia ako Ladislav Novomestský, Miroslav Válek - no napríklad i Vasil Biľak.Orem mrazivých predstáv o akejsi čistej kultúre a radikálnom odmietaní dúhovej komunity – i celého jej umenia, však zatiaľ môžeme v tomto rezorte vidieť iba snahy o výrazné personálne čistky, ako i masívny odpor veľkej časti kultúrnej obce voči aktuálnej vládnej moci. Jedným zo symbolov týchto personálnych rošád – ako i odporu voči nim, je i dnes už bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá."Zatiaľ sme počuli, čo všetko sa im nepáči a jediné, čo chýbalo, bola vlajka. Čiže jediné, čo by nám chceli priniesť je stožiar s vlajkou. To je aký kultúrny statok? Nemajú čo iné priniesť. Toto sú len neustále výkriky do tmy. Toto je automatické písanie a prúd vedomia. Surrealizmus. Máme to tu." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Navýšenie náskoku majstra na čele, ďalší obrat Spartaka Trnava, pokračujúca mizéria Dunajskej Stredy a ďalší mongolský zásah. Aj to prinieslo víkendové 14. kolo Niké ligy, o ktorom sme sa porozprávali v ďalšej epizóde podcastu Kam si to kopol?Slovenská futbalová verejnosť sa už sústredí na národný výber, ktorý čakajú 2 záverečné zápasy v Lige národov a reprezentačnú prestávku určite ocenilo aj niekoľko mužstiev z Niké ligy. Najskôr však museli odohrať kompletné 14. kolo, v ktorom sme až v troch zápasoch videli bezgólovú remízu a navýšenie náskoku úradujúceho majstra pred druhou Žilinou.Víkendové kolo prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 14. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom Rastislavom Bôžikom, ktorý pôsobil aj v takých destináciách ako Indonézia, Spojené arabské emiráty alebo aj Mongolsko, kde viedol tamojšiu reprezentáciu.