František Šebej: S prezidentom Trumpom bude svet nevyspytateľnejší, Európa musí konečne dospieť. (Ráno Nahlas)

„Som rád, že November’89 bol, nenechajme teraz zo seba spraviť ďalšiu guberniu východu“, tvrdí lekár Vladimír Ferianec„Slovensko malo štastie na zahranično-politické smerovanie. A aktuálne ho ešte stále má, kým ho niekto nezavlečie ako ďalšiu guberniu na východ“. Obava, ktorú vyjadruje lekárska osobnosť roka 2024 Vladimír Ferianec. Svojho času „revolučne“ organizoval v Bratislave medikov. November 2024: Gynekológ a pôrodník. Unikátny operáciami detí ešte pred pôrodom v tele matky. S ružinovským tímom robí svetovú vedu bez svetových podmienok, ich vedecké články citujú vo svete. Zástupca stavu, ktorý je aktuálne v revolte voči vládnej moci porušujúcej dohody.Strih. November 1989: Piatak na medicíne, ktorý nestál bokom a rovno animoval adeptov lekárstva k revolte voči komunistickej moci a jej chápadlám, ktoré siahali všade, aj na univerzitnú pôdu. Lekár a pedagóg Vladimír Ferianec. Aký bol November spred 35ich rokov? Aká bola „revolúcia medikov“, za ktorou stál? A čo hovorí na ten 35-ročný dejinný oblúk, ktorý dnes privádza jeho kolegov až k „revolte“ podávania výpovedí? „Som rád, že November’89 bol“, opakuje Vladimír Ferianec. V rozprávaní sa totiž vracia aj k „zásadným formujúcim udalostiam“, ktoré ovplyvnili jeho pohľad na čas pred Novembrom’89. „Skončil som na ústave súdneho lékarstva, kde som robil pitevného zriadenca. To znamená pítevného sanitára. Mal som čersto 18 rokov a vtedy som sa dostal do konfrontácie s ľudským bytím a nebytím.Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom v Petržalke je pomník istému Hartmutovi, ktorého roztrhali na hranici psi československých pohraničiarov. Vy hovoríte, že ste ho mali na pitevnom stole?Áno, bohužiaľ, bola to jedna zo zásadných formujúcich skutočností v mojom živote a významný príklad obludnosti komunistického režimu a jeho reprezentantov. Mladý východný Nemec, 19-ročný Hartmut Tauz, sa zo zúfalstva, pretože mu vo východnom Nemecku neumožnili študovať hudbu, pokúsil prekročiť hranice v Petržalke. Tam ho dobehla svorka, respektíve dvojica, tzv. samostatne útočiacich psov (supy). Spôsobili mu tak vážne zranenia, že hoci ešte žil, keď ho pohraničiari dotiahli na strážnu stanicu, tam mu neposkytli žiadnu pomoc a ešte sa k nemu správali brutálne. Následkom toho zomrel. Jeho telo sa potom ocitlo na Ústave súdneho lekárstva. Samozrejme, o takýchto veciach sa nehovorilo, tak ako o mnohých iných, s ktorými som bol, ako 18-ročný, konfrontovaný. Skonal a bol obeťou svojho sna?Proste položil život za slobodu. Inak to nemôžeme nazvať. Aj to je obraz doby pred Novembrom bezpochyby. Ale takýchto osudov bolo strašne veľa, len sa o nich nevedelo.Mali ste ďalšie také prípady na pitevom stole?Nie. Ale boli to iné situácie zúfalých ľudí, zúfalé situácie, ktoré boli priamo alebo nepriamo aj režimom spôsobené.(..)Som rád, že November’89 sa uskutočnil. A nielen v mojom živote, ale vôbec pre všetkých občanov tohto štátu. Aj tých, ktorí ho zatracujú, znevažujú a majú snahu ho dezinterpretovať. Aj pre tých, ktorí si ho nevšimli alebo v tom čase kachličkovali kúpeľne či vykonávali podobné záležitosti. Alebo ako dobrí a oddaní súdruhovia mali vtedy ambície ho zvrátiť. Vďaka nemu vyprofitovali. A vďaka nemu sa v súčasnosti majú tak, ako sa majú.A napriek tomu hovoríte, že ste rád, že sa udial?Áno, som rád, že sa udial. Na druhej strane si nemyslím, že ľudia by mali ďalej žiť v bublinách. Vytvárať si svoje mikrosvety, pretože voľby nedopadli tak, ako si predstavovali. Taktiež si nemyslím, že dobrá cesta je, že každý si bude robiť, čo chce. To proste neprichádza do úvahy. Každý musí mať svoje miesto a...

„Často sa PS vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.Mená ako Ivan Korčok, Ľudovít Ódor či Jozef Viskupič naznačujú, že hnutie Progresivne Slovensko chce osloviť aj iných voličov a rozkročiť sa na politickej scéne. Michal Šimečka hovorí, že jeho cieľom je poraziť Roberta Fica - pomôcť mu majú práve nové tváre. Ako sa zmenila taktika najväčšieho opozičného hnutia? Čo na to odborníci a ako sa hnutie snaží presadiť aj v regiónoch?Téma pre politického redaktora Aktualít Mareka Biróa, ktorý sa bol nedávno pozrieť na výjazd hnutia vo Veľkom Krtíši. „Často sa im vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.V podcaste tiež rozoberáme, ako tomu môžu pomôcť tváre ako je Ivan Korčok či Ľudovíť Ódor. „Ivan Korčok je trochu iný politik, ako tradičný stereotyp poslanca Progresívneho Slovenska. On sám sa nazýva ako konzervatívec, stredopravý politik. Je symbolom toho toho, čo chce Michal Šimečka urobiť."Moderovala Denisa Hopková.

Legendárny slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger (44-10) bol hrdinom sobotňajšieho turnaja Oktagon 63 v Bratislave. V 1. kole inkasoval 2 knockdowny, bol blízko prehry, no v 2. kole otočil zápas a ubil na zemi o 17 rokov mladšiu „Namíbijskú nočnú moru“ Hafeniho Nafuku (10-2).Po víťazstve položil rukavice do stredu klietky na znak ukončenia kariéry, no ako vzápätí vysvetlil, gestom len vtipne reagoval na vyhlásenia súpera, že ho pošle do dôchodku. Rodák z Gabčíkova chce v 38 rokoch zápasiť ďalej a v podcaste ŠPORT.sk Staredown hovoril o svojich ďalších plánoch.Čo sa dozviete v rozhovore?Prečo nemá rád označenie legenda a koho za ňu považuje?Prečo sa po výprasku od Nafuku v 1. kole smial na Attilu Végha?Ako vníma skutočnosť, že už deň po víťazstve išiel do práce?Láka ho ešte titul Oktagonu?Za akých podmienok si vie predstaviť zápas v UFC?Prečo sa nebráni zápasom v bizarných organizáciách?Čo vraví na návrat svojho bývalého súpera Conora McGregora?Vidí Ľudovíta Kleina ako budúceho šampióna UFC?

Inštitúcie treba brániť, a to aj zvnútra. Tí, čo dnes ostávajú vo verejných inštitúciách, nie sú kolaboranti. Kým niekto nemusí robiť niečo proti svojmu presvedčeniu, tak prečo by mal odchádzať a vládnej moci to tak uľahčovať, hovorí bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá. Zoberme si to slovenské národne späť od tých, ktorí sa ho dnes skúšajú sprivatizovať, dodáva.Od Ladislava Chudíka až po Martinu Šimkovičovú. Takto vyzeral personalizovaný oblúk riadenia slovenskej kultúry za uplynulých 35 rokov od pádu bývalého nedemokratického režimu, ktorého výročie – stelesnené Novembrom 89, si práve v týchto dňoch pripomíname.Od vízií o slobodnej, otvorenej občianskej spoločnosti a nášho návratu do civilizovanej Európy až po slová aktuálnej ministerky o národne čistej kultúre pretože "kultúra slovenského ľudu má byť predsa slovenská a žiadna iná," upresňuje súčasná šéfka rezortu, ktorý kedysi - v zdanlivo iných časoch, viedli aj takí ľudia ako Ladislav Novomestský, Miroslav Válek - no napríklad i Vasil Biľak.Orem mrazivých predstáv o akejsi čistej kultúre a radikálnom odmietaní dúhovej komunity – i celého jej umenia, však zatiaľ môžeme v tomto rezorte vidieť iba snahy o výrazné personálne čistky, ako i masívny odpor veľkej časti kultúrnej obce voči aktuálnej vládnej moci. Jedným zo symbolov týchto personálnych rošád – ako i odporu voči nim, je i dnes už bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá."Zatiaľ sme počuli, čo všetko sa im nepáči a jediné, čo chýbalo, bola vlajka. Čiže jediné, čo by nám chceli priniesť je stožiar s vlajkou. To je aký kultúrny statok? Nemajú čo iné priniesť. Toto sú len neustále výkriky do tmy. Toto je automatické písanie a prúd vedomia. Surrealizmus. Máme to tu." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Navýšenie náskoku majstra na čele, ďalší obrat Spartaka Trnava, pokračujúca mizéria Dunajskej Stredy a ďalší mongolský zásah. Aj to prinieslo víkendové 14. kolo Niké ligy, o ktorom sme sa porozprávali v ďalšej epizóde podcastu Kam si to kopol?Slovenská futbalová verejnosť sa už sústredí na národný výber, ktorý čakajú 2 záverečné zápasy v Lige národov a reprezentačnú prestávku určite ocenilo aj niekoľko mužstiev z Niké ligy. Najskôr však museli odohrať kompletné 14. kolo, v ktorom sme až v troch zápasoch videli bezgólovú remízu a navýšenie náskoku úradujúceho majstra pred druhou Žilinou.Víkendové kolo prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 14. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom Rastislavom Bôžikom, ktorý pôsobil aj v takých destináciách ako Indonézia, Spojené arabské emiráty alebo aj Mongolsko, kde viedol tamojšiu reprezentáciu.

Premiér Fico je majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. Otvorene to už povedal aj prezident Pellegrini, tvrdí politológ Štefančík (podcast)„Robert Fico je skutočne majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. A to vlastne nehovorím ja, iba opakujem, čo naznačil a možno že aj otvorene povedal Peter Pellegrini ako prezident Slovenskej republiky“. Politológ Radoslav Štefančík reaguje na premiérov zámer úpravy politického systému. Slovensko nie je Huliakovo, nech si ho rieši Andrej Danko. Andrej Danko na to nevidí dôvod. A Huliakovci si pýtajú rovno ministerský post. Mimochodom vo vláde, ktorej premiérom je Robert Fico. Ten však vidí svoje priority inde, keďže jeho vláda a koalícia - ako hovorí - v kríze nie je. Po tom, ako sa vrátil z Číny by teraz rád zvyšoval kvórum pre politické strany, aby ich v parlamente bolo menej. Neobsadený post predsedu národnej rady ako prioritu nevidí. Opozícia reaguje, že premiér sa odtrhol od života, keď napríklad v obchodoch všetko dražie. A korekcia prichádza aj z prezidentského paláca – „odporúčal by som premiérovi, aby opäť sústredil svoju pozornosť viac na riešenie reálnych problémov tejto krajiny“. Odkaz Petra Pellegriniho Robertovi Ficovi.A to všetko len pár dní pred 35-výročím Nežnej revolúcie. Svedkami čoho je krajina? Zviera sa tu moc ešte pevnejšie a poslúžia jej aj zástupné témy? Otázky pre politológa Radoslava Štefančíka. Aký cieľ sleduje R. Fico? Nemá predsa problémov, ktoré je potrebné riešiť, nad hlavu? Áno. Videl by som za tým dva dôvody. Prvý, že skutočne chce „zreformovať“, otvorene povedané devalvovať liberálnu demokraciu na Slovensku, a že to chce ťahať nejakým systémom krajín, ktoré sú mimo EÚ a ktoré nemožno považovať za demokratické. Už ste naznačili ten vzor v Moskve napríklad pri tom sedem percentnom kvóre pre strany, aby sa dostali do Dumy.Ale to sa mi zdá malo pravdepodobné aj vo vzťahu k tomu, čo práve povedal Peter Pellegrini. Ale tá druhá alternatíva, a síce, že skutočne potrebuje zakryť celý rad problémov, ktoré táto krajina momentálne má. Tam by som videl reálnejší dôvod. Namiesto toho, aby sa diskutovalo napríklad o chystanom štrajku učiteľov, tak sa tu budeme baviť práve o zmene politického volebného alebo straníckeho systému. Takže myslím si, že Robert Fico je skutočne majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. A to vlastne nehovorím ja, to iba opakujem to, čo naznačil, alebo možnože aj otvorene povedal Peter Pellegrini ako prezident Slovenskej republiky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vlado Voštinár je roky známy vďaka hľadaniu nového bývania a najnovšie ako tvár kampane Nehnuteľnosti.sk. V novej epizóde podcastu Autobazar.EU sme sa ho však pýtali na jeho vzťah k autám a šoférovaniu.V rozhovore sa dozviete aj to, aké mal prvé auto, na čo všetko má vodičský preukaz a či vie v aute zaspať ako spolujazdec. Voštinár ďalej pre Autobazar.EU prezradil aj to, ktoré jeho vozidlo je najobľúbenejšie - prekvapivo to však nie je auto.Okrem toho vám v podcaste pripomenieme čo všetko by ste mali mať v aute na jeseň a v zime a dozviete sa prečo piloti F1 chcú, aby sa k nim správali ako k dospelým ľuďom. Vypočujte si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

„Natáčanie rysa je najmä o čakaní, ukázal sa nám aj po 87 dňoch“, rozpráva Jakub Mrocek, ktorý pripravuje jedinečný dokument o „neviditeľnom strážcovi“ našich lesov, ako hovorí o rysovi. „Štyri roky. 570 dní v teréne. Stovky nocí pod holým nebom. A jeden fascinujúci tvor, ktorý nás naučil vidieť svet novými očami.“Alebo:„Keď som pred rokmi sníval, že raz zbadám v prírode rysa, ani vo sne mi nenapadlo, že raz o nich budem robiť film.“ A do tretice: „Predstavujeme vám príbeh o tajomnom strážcovi našich lesov.“Toľko úryvky zo záznamov, ktoré zachytávajú proces, v ktorom sa sen premieňa na skutočnosť. Na Slovensku vznika dokument o divej šelme, na ktorom sa podieľajú aj špičkoví tvorcovia z britskej BBC. Dokument, ktorý ale nemá byť len filmom o tejto divej šelme. Ale aj príbehom o objavovaní paralel medzi človekom a prírodou, o prekonávaní vlastných hraníc. A o kráse, ktorú môžeme stratiť, ak ju prestaneme chrániť. Aspoň tak o ňom píšu tvorcovia. Čomu sa môžeme naučiť od neviditeľného strážcu našich lesov? Fotograf prírody a duša projektu Jakub Mrocek to formuluje až do vety: Mysli ako rys! Nuž dajme sa poučiť.Najprv je potrebné ho zachytiť. Na to slúži technika – kamera a fotoaparát v rukách Jabuka Mroceka a Lukáša Holáska, ktorí stoja za rodiacim sa dokumentom. Doteraz sa im podarilo zachytiť približne štyri hodiny filmového záznamu zo stretnutia s rysmi. A hoci sa to zdá málo, výpovedný je fakt, že z hodín a dní čakania sú niekedy len minúty záberov. „Striedame sa v päťdňových intervaloch pri sledovaní a výsledkom je niekedy dvadsaťsekundové stretnutie s rysom. Tragédiou je, keď sa záber nepodarí“, opisuje Jakub Mrocek. Cenný zdrojom je sieť 130 fotopascí. „Je to pre nás sieť predĺžených očí a uší v teréne“, hovorí Jakub. „Prečo ten názov - Mysli ako rys, pýtam sa. „Keď sa ocitneme na novom mieste, snažíme sa správať ako on. Kam by šiel, čo by robil… Postupne sa mi stal inšpiráciou. Je samotár, no vie byť aj hravým spoločníkom a pomocníkom pri mláďatách“, hovorí Jakub. „Rovnako po celodennej práci, aby prežil, si vie vychutnať okolie alebo sa zastaviť“, pokračuje. „Rovnako je flexibilný a prispôsobuje sa podmienkam, v ktorých žije“.Natáčanie vo voľnej prírode filmárov vystavuje aj hodinám v tichu a samote, keď striehnu na rysa. A je to čas, keď sú vystavení situáciám, keď je človek len sám so sebou. „Zrazu ten zhon vonkajšieho sveta utíchne, čas sa stane relatívnym a veľké časové plochy sa zrazu zlejú do čohosi jednoliateho. A prvotný pocit poriešiť ešte nedoriešené v práci, či inde zrazu odíde a vy ste vystavení okolitej scenérii, v ktorej by ste chceli zostať…“. Jakub Mrocek hovorí, že mu to pomáha aj „efektivite“ v práci. „Mám čas sa tam upokojiť a premyslieť si veci a potom za dva dni urobím toľko, čo predtým za týždeň“. A aj jeho vzťahy podľa jeho slov nadobúdajú nový rozmer. „Viac sa na seba tešíme“, vysvetľuje. „Odporúčam takúto samotu“, hovorí. „Nemusíte ísť mrznúť niekam do lesa, ale ak sa viete stíšiť hoc len na pár hodín, môžu sa vám objaviť nové perspektívy“, formuluje svoju skúsenosť. Do projektu sa im podarilo prizvať aj zvučné mená zo sveta prirodopisných dokumentov. Napríklad britskú scenáristku Seu Western, ktorá má za sebou stovku titulov, medzi nimi Noc na zemi (Night on Earth, Netflix) či Planéta zem (Planet Earth, BBC). S premiérou sa počíta na jeseň 2026. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Na Slovensku si ľudia s telesným hendikepom nevyberajú školu podľazáujmu, ale podľa bezbariérovosti. Napríklad komentátor Aktualít Martin Behúl muselchodiť na dve vysoké školy iba externe. Na tradičnej slovenskej dedine sadonedávna ľudia s postihnutím skrývali, iní im často ubližovali a záznamyhovoria aj o ich zneužívaní. Podcast TELO si môžete pustiť po prihlásení do služby predplatnéhoAktuality Navyše. Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára arozhovoru s Martinom Behúlom je Peter Hanák. V podcaste citujeme aj z krátkehodokumentárneho filmu o M. Behúlovi, ktorého autorom je Dávid Žák. 

V Českej republike tvoria ženy približne 45 % žurnalistickej profesie. Samotné zastúpenie žien v médiách teda problém nie je. Problém je to, že ženy sa veľmi málo dostávajú na vedúce pozície, kde sa skutočne rozhoduje o mediálnej agende. Napriek tomu, že tvoria v ČR takmer polovicu žurnalistickej profesie, ich podiel medzi šéfredaktormi 28 hlavných českých spravodajských redakcií je len okolo 7 %.Prečo je diverzita v redakciách médií dôležitá? Ako napomáha zvyšovaniu dôvery verejnosti v médiá či zaisťovaniu vhodného nastoľovania agendy? Kde sa Česká republika nachádza v medzinárodných rebríčkoch s ohľadom na prítomnosť žien v médiách a ich zastúpenie na vedúcich pozíciách?Aké aktivity vykonáva spolok Ženy v mediích? Prečo sa jeho členky a členovia snažia komunikovať s mladými novinárkami a ako im môže vzájomný kontakt pomôcť? Aké témy iniciatíva rieši a ako sa ich snaží posúvať medzi verejnosť či polikov?Akú podporu zväčša očakávajú novinári a novinárky od redakcií médií? Aké sú praktické skúsenosti novinárov a novináriek s urážkami a zosmiešňovaním a aké percento z nich sa stretlo s doxxingom či fyzickými útokmi? Ako sa môžu ženy v médiách brániť pred sexizmom či osočovaním?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so sociologičkou médií a spoluzakladateľkou spolku Ženy v mediích Marínou Urbánikovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.