SABO SEBOU

Vo veku medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou je na Slovensku približne 900-tisíc ľudí. To je masa, ktorá práve teraz môže riešiť nejaký typ frustrácie, nespokojnosti. "Druhá puberta" je normálne a pre náš ďalší život veľmi ozdravné obdobie. Deje sa už pred štyridsiatkou? Dá sa na ňu pripraviť? Ako na seba upozorňuje? Ako o nej hovoriť? V tejto epizóde budete počuť: Jana Bernaťáková, lektorka pre tému životnej zmeny z Beelong komunity

Ťažké kovy obsiahnuté v pyrotechnike zotrvávajú vo vzduchu niekoľko dní a všetci ich dýchame. Pre ľudí s chronickými ochoreniami môže byť toto znečistenie život ohrozujúce. Výbuchy stresujú malé deti aj zver – domácu, hospodársku, divo žijúcu. Odpad z delobuchov môže poškodiť zdroje spodnej vody. A nezabúdajme na požiare, poškodenia majetku, úrazy s trvalými následkami… Environmentalistka Tamara Stohlová spustila podpisovú akciu, ktorou vyzýva vládu SR na zákaz predaja nebezpečnej pyrotechniky. Výzvu môžete podporiť svojim podpisom tu. V tejto epizóde budete počuť: Tamara Stohlová, environmentalistka

Takmer 5 000 detí na Slovensku nevyrastá v rodinách, ale v centrách, ktoré sme kedysi poznali ako detské domovy. Ústavná starostlivosť však neponúka to, čo potrebujú najviac - vzťah s dospelým, ktorý by sa nezištne venoval iba im. Neskôr preto často žijú na okraji spoločnosti. Projekt TVOJ BUDDY hľadá, vyberá a spája dobrovoľníkov s deťmi z Centier pre deti a rodiny. Dobrovoľníci sa stále vzdelávajú a deťom venujú to najvzácnejšie, svoj čas. Postupne vzniká zdravý, dôverný a dlhodobý vzťah. Ak vás rozprávanie o projekte TVOJ BUDDY zaujme, chceli by ste sa dozvedieť viac, prípadne sa prihlásiť ako dobrovoľník či dobrovoľníčka, všetko nájdete na stránke www.tvojbuddy.sk. V tejto epizóde budete počuť: Jana Bevilaqua, psychologička Svetlana Zimanová, dobrovoľníčka, v pracovnom živote architektka Peter Oboňa, dobrovoľník, v pracovnom živote kardiológ

Bojovala s anorexiou, s bulímiou, pokúsila sa o samovraždu. Dnes pomáha iným bojovať. 21-ročná Valentína Sedileková založila projekt Chuť žiť, ktorý poskytuje prevenciu, vzdelávanie a podporu ľuďom s poruchami príjmu potravy a ich blízkym. Napísala fantasy trilógiu Pokrvní a autobiografickú knihu o živote s anorexiou. Michal Sabo s ňou debatuje o spektre porúch príjmu potravy. Ako sa prejavujú? Čo pacientom táto diagnóza berie a čo dáva? Akú úlohu zohráva okolie a sebahodnota? V tejto epizóde budete počuť: Valentína Sedileková, zakladateľka a riaditeľka projektu Chuť žiť

Klimatická zmena je len súčasťou prírodného cyklu, Zem sa vždy otepľovala. Ľudský vplyv nie je taký významný, aby ovplyvnil klímu. Veď je to iba jeden, dva stupne, tak aké otepľovanie? Tieto a ďalšie argumenty používajú popierači zmeny klímy, vrátane politikov. Naozaj sa planéta neotepľuje, keď pred pár rokmi snežilo v máji? Čo tie erupcie na Slnku? A skutočne za všetko môžu jedine Čína, India a USA? Pozrime sa na fakty. V tejto epizóde budete počuť: Jozef Pecho, klimatológ SHMÚ, člen petičného výboru #KlímaŤaPotrebuje Lucia Szabová, klimatická aktivistka, iniciatíva Znepokojené matky, členka petičného výboru #KlímaŤaPotrebuje Juraj Melichár, klimatický aktivista, environmentálna organizácia Priatelia ZEME – CEPA, člen petičného výboru #KlímaŤaPotrebuje

Zhruba polovica celoročného cintorínskeho odpadu vznikne v období Dušičiek. Dá sa to zmeniť? Čo vieme urobiť, aby Pamiatka zosnulých nebola environmentálnym peklom? Akou veľkou záťažou pre životné prostredie sú naše cintoríny? Existujú ekologické alternatívy sviec, kahancov, kytíc, vencov a ostatných dekorácií? Sú naše pohrebiská nevkusné? Kto má tendenciu preháňať s hrobovou výzdobou a prečo? Je cintorínsky tovar príliš lacný? A má vôbec zmysel kupovať ho? V rozhovore sa dozviete viac aj o prvom prírodnom cintoríne na Slovensku, Záhrada spomienok. V tejto epizóde budete počuť: Monika Suchánska, manažérka prvého prírodného cintorínu Záhrada spomienok Martina Gaislová, riaditeľka JRK Slovensko Kristína Serafin Hudeková, šéfredaktorka portálu čierna labuť Andrea Uherková, Centrum environmentálnej a etickej výchovy ŽIVICA

Bodyshaming, zosmiešňujúce hodnotenie vzhľadu. Stretávame sa s ním v reálnom živote, nekontrolovane sa deje na internete a to aj bez toho, aby niekto bol potomkom hlavy štátu. Prečo je bodyshaming nebezpečný - špeciálne v detskom a v tínedžerskom veku? Aké následky môže mať? Prečo je vizuálna identita pre mladých ľudí taká dôležitá? Ovplyvnila pandémia ich sebavedomie a sebahodnotu? V tejto epizóde budete počuť: Lucia Košťálová, školská psychologička Marek Madro, psychológ a zakladateľ projektu Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk

Tento rok sme boli svedkami toľkých extrémnych prejavov počasia, že samotní klimatológovia ich nestíhali poriadne analyzovať. Nediali sa iba ďaleko za našimi hranicami, ale i v našej bezprostrednej blízkosti. Čo sa s klimatickou zmenou udialo za posledný rok? Zmenilo sa niečo v globálnej a lokálnej environmentálnej politike? Rozumejú politici a političky dôležitosti tejto témy? Akými zmenami musí naša spoločnosť prejsť? A štandardná otázka - kto to zaplatí? V tejto epizóde budete počuť: Jozef Pecho, klimatológ SHMÚ, člen petičného výboru #KlímaŤaPotrebuje Lucia Szabová, klimatická aktivistka, iniciatíva Znepokojené matky, členka petičného výboru #KlímaŤaPotrebuje Juraj Melichár, klimatický aktivista, iniciatíva Priatelia ZEME – CEPA, člen petičného výboru #KlímaŤaPotrebuje

Aspoň raz za týždeň vyhadzujú potraviny až dve pätiny Slovákov, 7 % našincov ich vyhadzuje každý jeden deň. Najčastejšie v koši končia zvyšky uvareného jedla, chlieb s pečivom a čerstvé ovocie so zeleninou. Prečo práve tieto položky? Ako plytvaniu predísť? Vieme, aký je rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby? Mišo Sabo so svojimi hosťami zdieľajú overené rady, ako v kuchyni využiť všetko, špeciálne najkritickejšie potraviny. V tejto epizóde budete počuť: Katarína Kretter, organizácia zodpovednosti výrobcov ENVI – PAK Michal Konrád, šéfkuchár Bao Brothers

Pod požiadavky prvej slovenskej klimatickej petície sa pred rokom podpísalo takmer 130-tisíc Sloveniek a Slovákov. NR SR na prvýkrát nevypočula silnú spoločenskú objednávku a volanie po riešení dopadov klimatickej zmeny v našich, lokálnych podmienkach. Preto sa iniciatíva #KlímaŤaPotrebuje vracia s novou, v poradí druhou petíciou. Čo sa dialo v parlamente pred prerokovaním prvej petície? Koľko poslankýň a poslancov žiadalo vyhlásenie stavu klimatickej núdze, kto bol proti? Čo sa s klímou udialo za rok? Ako zmena klímy zasiahne bežných ľudí?