Prohuman AI & Projustice AI

Autorky: PaedDr. Beáta, Pošteková, PhD.PaedDr. Libuša, Gužíková, PhD.Dnes sme svedkami prenikania umelej inteligencie (AI) do nášho každodenného života, hoci si to ani neuvedomujeme. Jej prítomnosť sa prejavuje v rôznych sférach činnosti a predstavuje nové úlohy v priemyselných a technologických odvetviach, v zdravotníctve, doprave a iných oblastiach. Svoje uplatnenie nesporne nachádza aj vo vzdelávaní, a tým určuje fungovanie školských inštitúcií, najmä učiteľov a samotných žiakov, ale vyvoláva aj otázky integrity školy. Alarmujúca je nielen ľahká dostupnosť nástrojov generatívnej umelej inteligencie, ale aj problémy s jej detekciou, čo súvisí so súčasnými humanizátormi (tzv. chatbot, humbot; bypass GPT alebo bypass HIX). Ich úlohou je zmeniť obsah generovaný AI na ľudskejší, takpovediac „poľudšťujú“ text. Paradoxom však je, že v súčasnosti píšeme práve o snahe poľudštiť („humanizovať“) niečo, čo je „umelého“ pôvodu a vzniká ako produkt ľudského myslenia a vynaliezavosti. Táto prehľadová štúdia analyzuje riziká, ktoré so sebou „humanizácia“ prináša do súčasného školského prostredia.Celý článok nájdete v časopise ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Prohuman⁠⁠.

Autorka: PhDr. Lívia Katona PhD.Reziliencia predstavuje kľúčový koncept v psychológii, sociológii, ekológii a ďalších interdisciplinárnych oblastiach, pričom zdôrazňuje schopnosť jednotlivcov, komunít a systémov odolávať, prispôsobiť sa a zotaviť sa z nepriaznivých situácií. Tento článok sa zameriava na definovanie reziliencie, identifikáciu kľúčových mechanizmov, ktoré ju podporujú, a na praktické príklady jej uplatnenia. Osobitnú pozornosť venuje historickým a kultúrnym vzorom, ako sú domorodé komunity, židovská komunita či jednotlivci ako Nelson Mandela a Malala Yousafzai, ktorí stelesňujú ideu reziliencie na globálnej úrovni. Ďalej skúmame, ako môžu jednotlivci aj spoločnosti rozvíjať odolnosť prostredníctvom kultúrneho dedičstva, vzdelania, sociálnych väzieb a adaptabilných stratégií. Na záver poskytneme odporúčania pre implementáciu princípov rezilencie v praxi s dôrazom na prevenciu, zvládanie kríz a posilnenie schopnosti obnovy. Štúdia vychádza z dostupnej literatúry a príkladov dobrej praxe, pričom zdôrazňuje význam tohto konceptu pre trvalo udržateľný rozvoj a riešenie súčasných globálnych výziev.Celý text nájdete v časopise ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Prohuman⁠.

Autorky: Mgr. Alexandra Husivargová Theofanidisprof. MUDr. Kvetoslava Rimárová CSc.Iveta Nagyová PhD, FABMR Reumatoidná artritída (RA) je závažné chronické autoimunitné ochorenie, ktoré výrazne prispieva ku funkčnej disabilite a má významný socioekonomický dopad nie len na pacienta, ale aj na celkovú globálnu ekonomickú záťaž. Výskum etiológie RA za posledné desaťročie značne pokročil, ale stále nie je jasné, čo spôsobuje jej rozvoj a ako mu úspešne predchádzať. Cieľom našej práce bolo priblížiť posun v poznatkoch o rizikových faktorov vzniku RA a upozorniť na dôležitosť, ktorú zohrávajú modifikovateľné faktory, čím napomôcť rozvoju preventívnych programov a znižovaniu výskytu RA. Analýza súčasnej literatúry na tému rizikových faktorov z PubMed a Web of Science databáz. Výsledky štúdií poukazujú že genetická náchylnosť predstavuje okolo 30-66% vzniku RA a o niečo vyšší - 40-70%, je vplyv environmentálnych a behaviorálnych faktorov, ktoré je možné ovplyvniť. Ukazuje sa, že k týmto modifikovateľným faktorom patrí obzvlášť fajčenie, znečistenie ovzdušia, mikroflóra a infekcie, stravovanie, rastúca obezita, ale aj nižší socioekonomický status. Výskumy potvrdzujú, že vznik RA nie je podmienený len v dôsledku genetickej náchylnosti, ale väčšiu rolu zohrávajú environmentálne a behaviorálne faktory. Obzvlášť štúdium týchto modifikovateľných faktorov je podstatné pri predchádzaní vzniku ochorenia a mali by sa na nich sústrediť preventívne vzdelávacie programy obzvlášť u ľudí s genetickou predispozíciou. Celý článok nájdete v časopise ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Prohuman⁠.

Authors: Prof. JUDr. Jozef Meteňko, PhD. Assist. prof. PhDr. Michal Chovanec, Ph.D., MPH The article analyzes theoretical and project information about alternative options for solving the issue and the situation in Slovakia based on knowledge from the Bridge project. However, the authors also use general information from abroad. The authors' attempt to present their knowledge is to contribute to the current possibility of changes not only in Slovakia, oriented towards the European research project Bridge and its results. The authors present the content of the project, its tasks and the methodology used, but above all the validated questionnaires that should be used for the reorientation of users of child pornography in Slovak conditions as well.  You can find the full text in the Projustice magazine

Autori: Prof. JUDr. Jozef Meteňko, PhD. Assist. prof. PhDr. Michal Chovanec, Ph.D., MPH Problematika pornografie je rozsiahla a dodnes neexistuje jej jednotná a komplexná definícia. Zvlášť detská pornografia je kontroverzná, a to z viacerých hľadísk. Príspevok analyzuje teoretické a projektové informácie o alternatívnych možnostiach riešenia problematiky a situácii na Slovensku. Autori však často využívajú aj všeobecné informácie zo zahraničia o pornografii. Napokon, poznanie autorov graduje k aktuálnej možnosti zmien orientovaných na európsky výskumný projekt Bridge, prazentovaním záujmu o obsah projektu, jeho úlohy a použitú metodiku. Celý text v anglickom jazyku nájdete v časopise ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Projustice.

Autorky zhrnutia konferencie a zostavovateľky zborníka:PhDr. Katarína Zrubáková, PhD.PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., MPH, MBA Starnutie populácie, nárast chronických resp. civilizačných ochorení, vznik nových infekčných ochorení si vyžaduje inovatívne prístupy v starostlivosti o zdravie populácie. K najvýznamnejším patrí podpora zdravotnej gramotnosti, realizácia preventívnych opatrení zameraných na najčastejšie rizikové faktory ako sú nesprávna a nedostatočná výživa, pohybová aktivita a budovanie interdisciplinárnych tímov resp. efektívna kooperácia ich jednotlivých členov. Uvedené oblasti boli aj nosnými témami medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie, ktorá sa konala na Fakulte zdravotníctva Katolíckej Univerzity v Ružomberku dňa 4.12.2024 pod názvom Aktuálne problémy ošetrovateľskej praxe v kontexte interdisciplinárnej kooperácie. Celý text a zborník abstraktov nájdete v časopise ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Prohuman.

Autori: Vladimíra TIMKOVÁ a kol. Nadváha a obezita predstavujú globálny problém s negatívnym vplyvom na zdravie populácie. Potravinová gramotnosť a stravovacie návyky patria medzi najdôležitejšie modifikovateľné faktory na riešenie tejto výzvy. Úroveň potravinovej a nutričnej gramotnosti a stravovacie návyky sú však v krajinách Vyšehradskej štvorky vrátane Slovenska stále málo známe. Cieľom našej štúdie bolo preskúmať potravinovú gramotnosť a adherenciu k mediteránskej/stredomorskej diéte (MD) vo všeobecnej populácii. Celý text v anglickom jazyku nájdete v časopise ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Prohuman.

Author: mjr. PhDr. Elena Nikolajová Kupferschmidtová, PhD., MBA Effective communication is a perfect tool to overcome any obstacles that may arise during the intercultural encounters. As such it may prevent deadly conflicts, tense situations and tragic consequences. In order to ensure that the communication is effective and affects the parties involved in a positive (and not negative) way, the intercultural communication needs to follow particular patterns, especially when the cultural backgrounds of individuals involved in communication differ greatly. Such situations are experienced daily by the Members of the Police Force working in detention facilities and third-country nationals being detained in such facilities. Celý text nájdete v časopise ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Projustice⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Autorka: mjr. PhDr. Elena Nikolajová Kupferschmidtová, PhD., MBA Migrácia je v súčasnosti otázkou, ktorá vyvoláva mnoho emócií nielen u politických reprezentantov krajín, ale aj u laickej verejnosti. Najmä pre krajiny Európy je migrácia oblasťou, ktorá vyžaduje riešenia zohľadňujúce nielen záujmy prijímajúcich krajín, ale aj migrantov ako ľudských bytostí, ktoré majú svoje práva. Medzi tieto práva patrí aj právo na jazykovú pomoc, ktorá tvorí integrálnu súčasť práv definovaných v rámci medzinárodných, či európskych právnych predpisov a premietajúcich sa do národných legislatívnych rámcov aj jednotlivých členských krajín EÚ. Celý text nájdete v časopise ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Projustice⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Music by moodmode from Pixabay.

Autor: prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD. Oblasť kvality života seniorov v inštitucionálnej starostlivosti je ústrednou témou pre zainteresovaných odborných zamestnancov sociálnych služieb. Ako dosiahnuť optimálnu udržateľnosť, prípadne aj zvyšovanie kvality života seniorov je častá otázka, ktorú si kladú odborní zamestnanci. V sociálnej praxi sa v tejto súvislosti vytvára aj prostredníctvom štandardov kvality sociálnych služieb najmä v oblasti procedurálnych podmienok dostatočný priestor pre využitie vybraných terapeutických techník. Celý text nájdete v časopise ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Prohuman⁠⁠⁠⁠⁠⁠.