Príbehy 20. storočia

Počas druhej svetovej vojny boli obce Rajeckej doliny obsadené nemeckými jednotkami. Jej otca chceli zastreliť, lebo nechcel dať vojakom prasa. Rodina aj ostatní obyvatelia horného konca boli vysťahovaní za dedinu, chceli ju vypáliť. V okolitých horách pôsobili partizánske skupiny, mama im varila guláš, otec ho vozil do hôr. Rodičia zachránili zajatca, ktorého Nemci doviedli k nim domov, po vojne sa im prišiel poďakovať. Po vojne vychodila školu, pracovala na miestnom národnom výbore, musela odísť, lebo otec nechcel vstúpiť do družstva.

Jej život bol na prvý pohľad bez veľkých výbuchov, samozrejme, ak nerátame bombardovanie, ktoré ako dieťa zažila. Lámali sa v ňom však dejiny. Zažila utečenecký život a príkoria komunistického režimu, pretože mala svojvôľu vziať si politického väzňa. Napriek všetkému si vytvorila svoj vlastný pekný svet.

Rodinu Daniely Žemlovej fatálne poznamenali kruté 50. roky. Jej otec, úspešný advokát, prišiel o prácu, ich dom im zobrali a v rámci takzvanej Akcie B, pri ktorej vysťahovávali inteligenciu zo svojich domovov, a ich poslali doslova do vyhnanstva. Našťastie, táto situácia rodičov nezlomila a tento drsný príbeh, na rozdiel od iných v tej dobe, dopadol dobre.

Takto žila deväť mesiacov rodina Magdalény Konečnej (na fotografii s rodičmi). Ako 6-ročnej jej otca odvliekli do koncentračného tábora, našťastie prežil. Počas vojny spoločne s matkou a sestrou u seba doma ukrývali dve židovské rodiny. Jej mama brala toto nesmierne hrdinstvo ako úplnú samozrejmosť. Za svoju obetavosť získala titul Spravodlivý medzi národmi a bola zaradená do projektu Stevena Spielberga Survivors of the Shoah – Visual History Foundation.

Adolf Slamka zažil ako dieťa na vlastnej koži hrôzy vojny. Rodičia sa starali o zraneného ruského dôstojníka, ale bývali u nich aj 12 nemeckí vojaci. Počas základnej vojenskej služby bol nasadený v potláčaní Maďarského povstania v roku 1956. Po vojne pracoval celý život v lese, sprevádzal pri poľovačkách významné osobnosti. Pri prácach v lese s kolegami vyzbierali viac ako 20 vriec kostí a lebiek mŕtvych partizánov a vojakov.

Na začiatku 60. rokov sa v hlave len päťročného dievčatka, Silvie Fishbaum, dcéry preživších holokaust, zrodil sen, že chce ísť do Ameriky. Bolo to kvôli žuvačke, ktorá vtedy na Slovensku ešte neexistovala a ktorú dostala od tety z Ameriky. Už ako dieťa bola terčom urážok a posmeškov zo strany rovesníkov pre svoj židovský pôvod a vnímala ich traumu z holokaustu. Po prvom neúspešnom pokuse opustiť Slovensko sa jej v roku 1979 podarilo natrvalo presťahovať do Ameriky.

Rudolf Sikora, ktorý tento rok pri plnej sile oslávil 80. narodeniny, patrí medzi výtvarníkov, ktorí nielenže formovali estetiku slovenského moderného umenia, ale zasahoval aj do politického diania – patrí medzi najvýznamnejších ľudí Nežnej revolúcie. Jeho obľúbenými témami sú aj environmentálne hrozby, ktorým je zasvätených mnoho jeho diel.

Peter Stark je jediným priamym potomkom rodu Starkovcov, ktorí v 19. storočí vybudovali v Liptovskom Mikuláši Starkovskú liehovar, ktorý funguje dodnes. Po jeho arizácii a znárodnení existuje ako spoločnosť St. Nicolaus, dnes najväčší výrobca liehovín na Slovensku. S touto firmou však už Peter Stark nemá nič spoločné, aj keď meno jeho predka Armina sa ocitlo v názve jedného z produktov.Židovský pôvod Petra Starka bol krajne rizikový v Slovenskom štáte aj v povojnovom stalinskom Československu. Preto v roku 1959 emigroval do Západného Nemecka a neskôr šiel do USA. Tu absolvoval doktorandské štúdium.

Eva je doslova dieťa holokaustu: narodila sa v pracovnom tábore pre Židov v Novákoch. Po vypuknutí SNP odišli do Piešťan, žili s falšovanými dokladmi. Po prezradení boli odvlečení do tábora v Žiline, neskôr do Serede v novembri 1944 ich deportovali do Auschwitzu, kde videli otca naposledy. Odišla do Západného Nemecka, kde žil jej manžel, rodičia prišli za ňou. V roku 1971 nečakane ovdovela, neskôr sa zamestnala a opäť sa vydala, porodila ďalších dvoch synov, po pôrode tretieho sa jej obnovila trauma z prežitého holokaustu. Vyštudovala psychoterapiu, venuje sa osvetovej činnosti a vzdelávaniu. Napísala životopisnú knihu „Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči“.

Novinárka Malgorzata Wojcieszynska patrí medzi známe osobnosti poľsko-slovenskej kultúry. Pamätá si bývalý režim, výnimočný stav v Poľsku a revolučné roky. Hneď po Nežnej revolúcii sa odsťahovala za svojim partnerom Stanom do Bratislavy a to ju vraj naučilo byť naozajstnou vlastenkou. Je všade tam, kde dochádza ku kultúrno-spoločenským prienikom medzi našimi dvoma krajinami, vedie časopis Monitor Polonyjny, pôsobí ako moderátorka a okrem toho je aj textárkou piesní.