Prečo žiari Buček iba v Nitre? GM majstra aj o novej hokejovej aréne a jej kapacite

Na Slovensku si ľudia s telesným hendikepom nevyberajú školu podľazáujmu, ale podľa bezbariérovosti. Napríklad komentátor Aktualít Martin Behúl muselchodiť na dve vysoké školy iba externe. Na tradičnej slovenskej dedine sadonedávna ľudia s postihnutím skrývali, iní im často ubližovali a záznamyhovoria aj o ich zneužívaní. Podcast TELO si môžete pustiť po prihlásení do služby predplatnéhoAktuality Navyše. Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára arozhovoru s Martinom Behúlom je Peter Hanák. V podcaste citujeme aj z krátkehodokumentárneho filmu o M. Behúlovi, ktorého autorom je Dávid Žák. 

V Českej republike tvoria ženy približne 45 % žurnalistickej profesie. Samotné zastúpenie žien v médiách teda problém nie je. Problém je to, že ženy sa veľmi málo dostávajú na vedúce pozície, kde sa skutočne rozhoduje o mediálnej agende. Napriek tomu, že tvoria v ČR takmer polovicu žurnalistickej profesie, ich podiel medzi šéfredaktormi 28 hlavných českých spravodajských redakcií je len okolo 7 %.Prečo je diverzita v redakciách médií dôležitá? Ako napomáha zvyšovaniu dôvery verejnosti v médiá či zaisťovaniu vhodného nastoľovania agendy? Kde sa Česká republika nachádza v medzinárodných rebríčkoch s ohľadom na prítomnosť žien v médiách a ich zastúpenie na vedúcich pozíciách?Aké aktivity vykonáva spolok Ženy v mediích? Prečo sa jeho členky a členovia snažia komunikovať s mladými novinárkami a ako im môže vzájomný kontakt pomôcť? Aké témy iniciatíva rieši a ako sa ich snaží posúvať medzi verejnosť či polikov?Akú podporu zväčša očakávajú novinári a novinárky od redakcií médií? Aké sú praktické skúsenosti novinárov a novináriek s urážkami a zosmiešňovaním a aké percento z nich sa stretlo s doxxingom či fyzickými útokmi? Ako sa môžu ženy v médiách brániť pred sexizmom či osočovaním?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so sociologičkou médií a spoluzakladateľkou spolku Ženy v mediích Marínou Urbánikovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Ak Donald Trump splní svoje predvolebné sľuby a zavedie clá, utrpia tým dve konkrétne slovenské automobilky. Európska centrálna banka varovala pred jeho zvolením, Európu bude Trump stáť 150 miliárd. Budeme musieť viac investovať do obrany, lebo americká ochrana Európy zadarmo sa skončí. Ekonóm z Globsecu Vladimír Vaňo dodáva, že to môže mať aj pozitívny efekt.V podcaste s Vladimírom Vaňom sa dozviete:– od 1. minúty – či ekonomika vyhrala Trumpovi voľby;– po 5:00 – že Joe Biden bol žiaľ prezidentom v čase inflácie;– od 8:00 – že v supervolebnom roku 2024 neprežila väčšina vlád z čias pandémie a inflácie;– po 11:00 – že pracujúca trieda volila Trumpa, ktorý v realite favorizuje veľké korporácie a ľudí s vysokým príjmom;– od 14:00 – ako na Trumpa najviac doplatí práve pracujúca trieda;– po 16:00 – prečo sa po voľbách posilnil dolár voči euru a čo to bude znamenať;– od 18:30 – či sa máme obávať obchodnej vojny medzi EÚ a USA;– po 19:30 – čo je to obchodná vojna;– od 20:30 – že Slovenska sa to dotkne úplne bytostne;– po 21:30 – ktorým dvom slovenským automobilkám to najviac uškodí;– od 23:40 – že spolu s Nemeckom na Trumpa na Slovensku doplatíme úplne najviac;– po 24:40 – prečo bude Trump stáť európsku ekonomiku 150 miliárd;– od 26:00 – ako budeme musieť investovať viac do obrany;– po 27:00 – či to bude mať aj pozitívny efekt;– po 28:00 – čo je najväčšia populistická hrozba Donalda Trumpa;– od 33:00 – ako Európska centrálna banka varovala pred zvolením Donalda Turmpa;– po 35:00 – čo máme čakať na Slovensku v kontexte konsolidácie.

Ten najčiernejší scenár sa naplniť nemusí alebo to môže byť ešte aj horšie. To celé vyjadruje jedno slovo, nepredvídateľnosť. Takto v skratke charakterizuje možnú americkú politiku za vlády Donalda Trumpa politológ Erik Láštic. Bývalý diplomat Peter Weiss zasa volá po väčšej bezpečnostnej suverenite a sebestačnostii Európy.Donald Trump, muž s kontroverznou minulosťou, radikálnou rétorikou, ale najmä človek plný sľubov, v ktorých avizuje zásadné zmeny v americkej politike - a to ako doma v USA, tak i zmenou zahraničnej politiky, fakticky po celom svete.Donald Trump dnes nezadržateľne kráča do Bieleho domu a kráča tam ako nový americký prezident. Ako sa to stalo, kto a prečo ho volil a najmä - aké budú Spojené štáty za jeho vlády? Čo od Trumpovej Ameriky môžeme čakať a ako by mala reagovať Európa, ktorá je na Spojených štátoch bezpečnostne prakticky úplne závislá? Akú budúcnosť čaká Ukrajinu čeliacu ruskej agresií a prežije Trumpovu vládu garant našej bezpečnosti, Severoatlantická aliancia? No a napokon, bude Trumpova éra súmrakom samotnej americkej demokracie v podobe, akú ju poznáme už desaťročia, a tým pádom inšpiráciou pre obdobný scenár tu v Európe? „Je zrejmé, že jeho víťazstvo potešilo istý typ politikov v Európe, ktorí to vnímajú ako potvrdenie a povzbudenie pretože dostávajú ďalší referenčný bod. To znamená, že akýkoľvek ďalší krok Trumpa, ktorým prípadne bude búrať nejaké bašty liberálnej demokracie, bude v Európe použitý ako príklad: Veď, pozrite sa, akým smerom sa hýbe americká demokracia. Politické riziko je tu preto silné," pripomína politológ Erik Láštic.Dnešné Aktuality Nahlas o tom, ako bude vyzerať americká politika pod vládou Donalda Trumpa. S bývalým diplomatom Petrom Weissom a šéfom katedry politológie UK v Bratislave Erikom Lášticom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mesiac po historickom turnaji vo Frankfurte bude Oktagon baviť Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Na 63. číslovanom galavečere česko-slovenskej MMA organizácie sa v sobotu 9. novembra od 18.00 predstavia domáce hviezdy Ivan Buchinger, Róbert Pukač, Karol Ryšavý či František Fodor. Promotér Pavol Neruda v podcaste ŠPORT.sk Staredown hovoril aj o ďalších aktuálnych témach.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako turnaj vo Frankfurte dramaticky zmenil postavenie Oktagonu vo svete?Považuje Oktagon za svetovú dvojku po UFC?Čo vraví na obvinenia od šéfa KSW?Hazarduje Ivan Buchinger so svojím odkazom legendy a mal by skončiť?Je ešte v hre odveta Karlos Vémola – Samuel „Pirát“ Krištofič?Ako je to s očakávanou trilógiou Attila Végh – Karlos Vémola?Nebojí sa o budúcnosť bez Vémolu, Végha a ďalších veteránov?Kto z mladších bojovníkov môže byť hviezdou ich formátu?Pomáha ešte Oktagon Gáborovi Borárosovi a čo zásadné mu poradil?

Hranice toho, čo sa smie verejne povedať, sa neustále menia, no ako to funguje na Slovensku? Čo politici ešte môžu, a čo naopak už nemôžu, povedať? Čo sú verejní funkcionári povinní strpieť a ako slobodu slova ovplyvnil internet? To i omnoho viac sa dozviete v najnovšom podcaste šéfredaktora Petra Bárdyho a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Premiér sa tvári, že dôležitejšie sú iné témy.Ako predstavitelia koalície rečnili o zdravotníctve a čo všetko napokon nespravili, zhrnul Ťažký týždeň.

Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík.“ - exminister hospodárstva reaguje na nedávnu cestu premiéra a ministrov do Číny. A to aj na pozadí prezidentských volieb v Spojených štátoch. „Znížim dane a dlhy, využijem ropu, uzavriem hranice“. Donald Trump takto len pár minút po tom, ako bolo jasné, že sa opäť vracia do Bieleho domu, v hrubom načrtával pred davom svojich prívržencov svoj program pre Ameriku. A čo nepovedal po zvolení, opakoval ešte pred ním – svojich budem chrániť cez vyššie clá. Aká hospodárska a ekonomická budúcnosť čaká s Trumpom Ameriku, svet, Európu a Slovensko v nej? Téma pre Karla Hirmana, svojho času ministra hospodárstva a odborníka na fosílne energetické zdroje. „Sľub znižovania daní on už raz dodržal a to znížtenie bolo výrazné“, konštatuje Hirman. Šlo o pokles z 35% na aktuálnych 21%. Teraz hovorí o ďalšom poklese na úroveň 15%. „Dodáva ale, že budú určené len pre firmy, ktoré vyrábajú na území Spojených štátov amerických. Čo je diskutabilné a uvidíme, ako sa mu to podarí. Lebo veľká časť amerických spoločností má pobočky v zahraničí a bude sa to vzťahovať len na produkciu na domácom území“, vysvetľuje Karel Hirman. Bude však podľa neho zaujímavé sledovať, ako sa sľub nižších daní dá dohromady so sľubovaným zrážaním dlhu. „Znižovať dane a zároveň dlh sa nedarí. Ide o veľmi zložitú rovnicu, kde si jednotlivé položky vzájomne odporujú“, hovorí Hirman. Pýta sa, čím by sa to vyvažovalo. Nie sú v ohrození napríklad výdavky na zbrojenie? „V čase aktuálnych konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe nie, ale môže to dosiahnuť zmenami vo výdavkoch na sociálno zdravotnú starostlivosť“Problémom pre EÚ a Slovensko v nej môže byť sľubované zvyšovanie ciel. V kampani Trump hovoril o intervale medzi 10 až 20%. „To bude ohromná výzva pre všetkých exportérov na americký trh. My to pocítimi práve v produkcii automobilového priemyslu“, hovorí. Miera bude závesieť od toho, akú colnú politiku nakoniec Trump presadí. Dobrými správami pre nás a Európu sú zámery v oblasti ťažby ropy a skvapalneného plynu na území Spojených štátov. „Budú tlačiť ceny na nižšie úrovne. Ceny energií sú u nás totiž násobe drahšie ako v Spojených štátoch“, hovorí Hirman. Karel Hirman sa kriticky vníma cestu vládnej delegácie do Číny. „Nič o nej ako verejnosť nevieme“, hovorí. Mali by sme podľa neho vedieť, čo konkrétne bolo podpísané a aké sú predbežné dohody.„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík“, pýta sa. „Nevieme vyčerpať naše eurofondy, no chceme úverové projekty financované Čínou? Pričom vidíme, že v iných krajinách tie projekty pohoreli. Viď Poľsko, Chorvátsko, Čierna Hora. Spolupráca s Čínou je potrebná, ide o veľkú ekonomiku. No musí to byť založené na výhodnosti a transparentnosti, na tom, aký to má zmysel pre našu ekonomiky a občanov“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Reprezentačný kouč brankárov a jeden z mnohých trénerov gólmanov na Slovensku, ktorí úspešne pomáhajú vychovávať nádejných brankárov. Keď sa s Jánom Lašákom rozprávate, oveľa radšej bude hovoriť o jeho súčasnej práci, ako spomínať na zlato z majstrovstiev sveta z roku 2002. Inak to nebolo, ani keď prišiel do Gólov z bufetu.S Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom prebrali mnoho tém, no všetky sa točili okolo brankárov. V podcaste sa toho dozviete naozaj mnoho o gólmanoch, ktorých mená dobre poznáte, ale aj o takých, o ktorých ste možno ešte vôbec nepočuli. Ján Lašák hovoril aj o brankároch v našej extralige a komunikácii s klubmi.„Čo mi osobne prekáža je, že kluby majú argument, že nikoho nemajú. Viem, že nikoho nemajú, ale na to potrebujeme tak 3 roky a poďme na tom robiť už teraz. Sú kluby, ktoré to počúvajú a niektoré nemajú trpezlivosť. Vo veľa veciach však majú kluby pravdu,“ povedal okrem mnohého iného Ján Lašák v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.