Nielen dopyt a ponuka, ale aj kvalita súťaže. Koncentrácia na trhu práce nás môže vyjsť draho

Chronicky nezdravé pomery, toxické prostredie, neprofesionalita a nechuť čokoľvek meniť. Výsledkom je mrhanie nádejnými talentmi. Tak vyzerá špička slovenského paralympijského športu očami jeho najúspešnejšej športovkyne Alexandry Rexovej. Prečo sa to deje a vieme to zmeniť? Sú mená, ktoré sa v kronikách slovenského športu píšu zlatým písmom. V prípade Alexandry Rexovej to platí doslova. Naša najúspešnejšia paralympijská reprezentantka, držiteľka piatich medailí zo Zimných paralympijských hier, ale aj dvojnásobná držiteľka Veľkého krištáľového glóbusu.Úspešná reprezentantka, žena, ktorá nielenže zbiera na strmých zimných svahoch špičkové ocenenia, ale i človek, ktorý deň čo deň bojuje s nepriazňou osudu v podobe vážneho zdravotného znevýhodnenia. Symbol odvahy, nezlomnosti a pevnej vôle. Za jej úspechmi však vždy stojí aj jej najväčší spojenec – jej mama.Ráno Nahlas s Alexandrou Rexovou a jej mamou, Lenkou Rexovou. Hovoriť však nebudeme len o medailách či sekundách, ktoré delia víťazov od porazených, ale budeme hovoriť predovšetkým o systéme nášho paralympijského športu. Systéme, ktorý podľa našej aktuálne najúspešnejšej paralympijskej reprezentantky, hádže nádejným talentom polená pod nohy, mrhá ich potenciálom a plytvá peniazmi bez akýchkoľvek adekvátnych výsledkov.Prečo je prostredie, do ktorého prichádzajú naše nádejné - a navyše ešte i osudom skúšané a zdravotné znevýhodnené, mladé talenty podľa nej tak toxické, morálne pochybné a navyše i úplne neprofesionálne? A prečo sa napriek tejto veľmi ostrej kritike už celé dlhé roky na tom všetkom prakticky vôbec nič nemení? Je teda naše paralympijské nebo naozaj tak jasné, ako sa to môže zdať zo stupňa víťazov? No a patrí politika do športu a bojkot na olympiády a ako vážne berie slovenská spoločnosť inklúziu a paralympijský šport?Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pokrok si vyžaduje obete. Tak nám to aspoň desaťročia opakovali pri výstavbe priehrad, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Lenže čo ak je tou obeťou váš vlastný dvor, vaše súkromné právo a možno aj európska legislatíva?V lokalite Málinec a Látky to dnes vrie. Štát tam chce postaviť prečerpávaciu vodnú elektráreň – projekt, ktorý má byť slovami Tomáša Tarabu pilierom našej energetiky. Štátny podnik hovorí o ,významnej investícii‘ a o ‚verejnom záujme‘, no miestni aktivisti z občianskeho združenia Čechánky hovoria o niečom inom: o arogancii moci, nelegálnych meraniach na cudzích pozemkoch a obchádzaní Bruselu.Čo sa v Málinci deje, si povieme s Renátou Endrodyovou z Občianskeho Združenie Čechánky.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Má dokonalú postavu, no prísne rátanie kalórií u nej nečakajte. V najnovšej Predtréningovke Lucia Mikušová prekvapivo priznala, že miluje McDonald's aj kebab a nemá z nich absolútne žiadne výčitky. Kedysi mala toxický prístup a po zjedení koláča išla cvičiť dve hodiny navyše, no dnes vie, že takéto nastavenie mysle hraničí s poruchou príjmu potravy. Vypočujte si uvoľnený rozhovor s bývalou reprezentantkou vo fitness, ktorý vás presvedčí o tom, že jedlo by nám malo robiť predovšetkým radosť.

Vesmírne preteky s Čínou naberajú na obrátkach a NASA reaguje radikálnou zmenou svojich plánov. Dlho plánovaná stanica na orbite Mesiaca sa ruší a do hry nečakane vstupuje loď Freedom SR1 s jadrovým pohonom, ktorá má už v decembri 2028 zamieriť k Marsu.Namiesto krúženia okolo Mesiaca sa NASA sústredí na vybudovanie trvalej základne priamo na jeho povrchu. Využije pri tom „recyklované“ moduly zo zrušenej stanice Gateway, ktoré sa namiesto orbity položia priamo na mesačnú pôdu. Do tohto ambiciózneho plánu sa zapájajú aj Japonci so svojím pretlakovaným roverom a súkromný sektor, ktorý má v budúcnosti nahradiť dosluhujúcu stanicu ISS.Zmeny v harmonograme návratu na mesiac výrazne ovplyvňuje snaha Ameriky predbehnúť Čínu. O tom, prečo je jadrový reaktor vo vesmíre efektívnejšou cestou k Marsu než chemické palivo a ako s tým súvisí politika Donalda Trumpa, sa v podcaste SHARE rozpráva Maroš Žofčin s astrofyzikom Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo USA potrebujú pristáť na Mesiaci skôr ako v roku 2030.Ako sa moduly stanice Gateway zmenia na základňu na Mesiaci.Od robotických pristátí až po trvalo obývanú infraštruktúru na Mesiaci.Koniec ISS v roku 2032: Ako súkromné firmy nahradia medzinárodnú stanicu.Prečo nosič programu Artemis SLS v súčasnej podobe končí.Freedom SR1: Prečo je jadrový reaktor s iónovým motorom efektívnejší než benzín.Ako nová misia Skyfall vypustí na Marse flotilu helikoptér.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenský rozhlas zrazu nemá prácu pre jeden z mozgov svojho vysielania.Vyhadzov k storočnici, ktorú pripravoval.Synonymum verejnoprávnosti, profesionality, novinárskych hodnôt a cti, rozvahy a kritického myslenia. Preto ma neprekvapuje, že sa ho telerozhlas zbavuje.Zopár reakcií na vynútený koniec Borisa Koreňa. Dlhoročného novinára, moderátora, neskôr šéfdramaturga, ktorý mal pod palcom aj hlavné politické diskusné formáty. Posledné roky pracoval na historických projektoch, aj na storočnici verejnoprávneho rozhlasu.Slepá konsolidácia, či premyslená selekcia? Tých, čo sa ozvali pri pohone na verejnoprávnosť? V inštitúcii, ktorá najnovšie posiela mimo „komfortnú zónu“ verejnoprávneho priestoru po novinároch a tvorcoch už aj umelcov po piatkovej noci udeľovania Radiohláv.O čom je verejnoprávnosť? A komu patrí médium s takýmto prívlastkom?Téma pre Borisa Koreňa, ktorému sa s ňou spája vyše tridsaťročný profesný oblúk.Pripravil Jaroslav Barborák.

Štát ako regulátor verejného zdravia zlyhal. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval na verejný záujem i záujmy pacientov a hru o naše zdravie i životy prenechal súkromným lobistom a ich záujmom. Vyplýva to zo záverov kontroly NKÚ, o ktorých sme vás už v Aktualitách exkluzívne informovali. Protokoly o kontrole preto kontrolóri odstupujú Generálnej prokuratúre.Pre Roberta Fica to pritom stále nie je premiérska téma, bude to teda top téma aspoň pre lídra opozície? A ako upratať tento miliardový biznis a jeho záujmy v liekovej politike tak, aby víťazil pacient a nie lobisti a ich miliardové biznisové záujmy?Bude sa vďaka zlyhaniu štátu ako regulátora verejného zdravia i naďalej zhoršovať starostlivosť o naše zdravie a namiesto silného, efektívneho a transparentného štátu budeme v kritických životných situáciách hľadať útechu v charite a milodaroch od spoluobčanov tak, ako je to dnes?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Technologické giganty ako Amazon či Pinterest ohlasujú prepúšťanie tisícok zamestnancov a médiá plnia katastrofické scenáre o zániku profesií. Je však hrozba straty zamestnania skutočná, alebo ide o prehnaný hype postavený na nerealistických očakávaniach investorov?Hoci sa o umelej inteligencii hovorí ako o revolúcii, odborníci upozorňujú, že AI zatiaľ reálne negeneruje očakávané zisky a svet sa nachádza v obrovskom experimente. Kým v IT sektore a call centrách už dochádza k redefinícii pracovných náplní, v zdravotníctve či práve sa AI stáva skôr výkonným asistentom než náhradou človeka. Kľúčovou výzvou zostáva kritické myslenie, pretože algoritmy nepoznajú realitu – pracujú len s dátami, ktoré im poskytneme.O tom, či sú vývojári ohrozeným druhom, prečo sa oplatí učiť sa s AI v praxi namiesto teoretických školení a ako si udržať hodnotu na trhu práce, sa v špeciálnej sérii podcastu PočúvAI o vplyve umelej inteligencie na trh práce rozprával moderátor Maroš Žofčin s manažérom kybernetickej bezpečnosti poisťovne Dôvera Romanom Vargom a IT špecialistom firmy Veeam Borisom Mittelmannom.Podcast vznikol v spolupráci s poisťovňou Dôvera.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo do AI tečú neskutočné peniaze, hoci nikto nevie, ako na nej zarobiť.Že nikto nevie, čo bude s AI o tri roky, a ako je svet v jednom veľkom experimente.Ktoré profesie sú pre algoritmy ľahkou korisťou.Prečo môžu herci či spisovatelia pocítiť nástup strojov bolestivejšie než administratívni pracovníci.Ako sa nenechať opiť rožkom v dobe informačnej vojny.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Jeho koniec pod Dubňom prišiel za zvláštnych okolností, keď musel opustiť realizačný tím Pavla Staňa spoločne s ďalším členom trénerského štábu MŠK Žilina. Tréner Peter Lérant, ktorý je momentálne na voľnej nohe, sa v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk vyjadril k svojmu koncu u „Šošonov“, no svoj pohľad poskytol, okrem iného, aj k slovenskej reprezentácii.Najvyššia slovenská futbalová súťaž si momentálne dáva prestávku, keďže prednosť dostal národný výber Slovenska. Zverencom talianskeho trénera Francesca Calzonu sa však nepodarilo uspieť vo štvrtkovom súboji s Kosovom, čo znamená, že „sokolov“ na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku definitívne neuvidíme.V utorok večer o 20.45 h si Slovensko na bratislavskom Národnom futbalovom štadióne zmeria sily s Rumunskom, pričom pôjde už len o čestné ukončenie kvalifikačného cyklu a marcového asociačného termínu. Potom sa už opäť roztočí kolotoč Niké ligy.V 77. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s trénerom Petrom Lérantom, ktorý ešte donedávna pôsobil po boku Pavla Staňa v MŠK Žilina, no začiatkom marca sa musel spoločne s Martinom Kuciakom porúčať.So 48-ročným rodákom z Komárna sme podebatovali nielen o jeho konci pod Dubňom, ale aj o výkonoch Žiliny, vyhliadkach MŠK v jarnej časti, ako i o slovenskej reprezentácii či pozícii trénera Francesca Calzonu a jeho možnom nástupcovi.

Bratislava sa mobilizuje k protestnému pochodu hlavným mestom, ktorý na dnes organizuje Otvorená kultúra. To, čo sa deje je o vedomej deštrukcií a oslabení spoločnosti, hovorí spisovateľka Veronika Šikulová, ktorá na protest voči dianiu v FPÚ z neho odchádza. Našim nebezpečenstvom je ľahostajnosť, ale ešte nelámem palicu, tvrdí. A ako sa z ministerstva stalo pomstycentrum?  Slovenská kultúra čelí frontálnemu útoku, aký si nepamätá azda od Novembra 1989. Paradoxom je, že tú vojnu voči kultúrnej obci rozpútalo vedenie samotného rezortu kultúry. Áno, presne tej slovenskej a žiadnej inej, teda aspoň tak si ju zadefinovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Rozhodnutie Rady Fondu na podporu umenia zo dňa na deň stopnúť viacročnú podporu kľúčovým projektom - čím desiatky organizácií uvrhlo do priam existenčnej neistoty, vyvolalo v kultúrnej obci šok, veľkú vlnu odporu ale i obvinenia z nezákonnosti či barbarskej svojvôle.Kým duo Šimkovičová – Machala pokračuje v personálnych čistkách v tak erbových inštitúciách ako SNG či SND - a dosadzuje si tam sebe lojálnych nominantov, nad verejnoprávnou STVR ako i nezávislou tvorbou sa prakticky po celom Slovensku sťahujú mračná ideologického tlaku, mocenskej normalizácie, ale aj nepremyslenej a drastickej konsolidácie.Kam smeruje slovenská kultúra pod takýmto politickým vedením a prežije vôbec tento mocenský tlak? Ostať a brániť inštitúcie do posledného dychu alebo vypovedať poslušnosť a dištancovať sa od týchto praktík moci? Čo táto vládna garnitúra v oblasti kultúry dokáže ponúknuť a ponúka vôbec niečo iné než rozklad a chaos? No a napokon, prečo sa táto deštrukcia toľkým ľuďom u nás tak páči, prečo pociťujú potrebu vyháňať tvorivých umelcov k fabrickým pásom či povestnej lopate? Vieme si ako spoločnosť vážiť svojich umeleckých prorokov a prečo teda dnes nebránime pamäť i kultúrnu chrbticu tohto národa?Vysvetľujem si to nekultúrnosťou. Na čele rezortu kultúry je odmietnutá moderátorka. Keď sme dopustili toto, tak potom je všetko možné. Tak máme nízko nastavenú latku, že kultúra - čo má byť podhubím spoločnosti, sa stáva čímsi druhotným, čo slúži len pre pobavenie a vlastne tu ani nemusí byť. To je zlyhanie celej spoločnosti, myslí si Veronika Šikulová. Podľa nej sa vládnej moci kultúrnu obec rozbiť nepodarí, cenou však bude stratený čas a zničené životy mnohých tvorivých umelcov. A kde je teraz politická opozícia, pýta sa známa spisovateľka. Tam musí byť program a vízia. Dnes už len nesúhlas nestačí. Dodáva Šikulová.Témy pre spisovateľku Veroniku Šikulovú. Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. (Rozhovor sme nahrávali v utorok, 24.2.)

Najväčšia opozičná strana na víkendovom sneme ukázala, ako si predstavuje svoju najbližšiu budúcnosť. Chce sa zamerať na ekonomiku, chudobu a dostupnosť bývania. Práve byty vyhrali voľby progresívcom v Holandsku. Na Slovensku už s touto témou v minulosti narazil Boris Kollár. Politológ Pavol Hardoš tvrdí, že táto téma je skôr symbolická. Snemy demokratických strán sú často zlomové momenty. Čo nám o PS hovorí ten víkendový? Má význam sledovať, kto sa stal a kto sa nestal podpredsedom? Ako sa strana vysporiadala s podozrením voči majetku svojho člena a sponzora? Je PS ľavica alebo pravica a mení sa na tom niečo, keď hovoria, že budú riešiť ekonomiku a chudobu? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedá vo videopodcaste Aktuality Nahlas politológ Pavol Hardoš. Moderuje Peter Hanák.