Pod košom ∣ ŠPORT.sk & SBA

Patrila k najväčším bojovníčkam a hrala na troch majstrovstvách Európy. Bývalá reprezentantka Sabína Šimonovičová vymenila hráčsku kariéru za materské povinnosti, no pri národnom tíme zostala. V pozícii vedúcej družstva prijala pozvanie do podcastu Pod košom, kde s Tomášom Kotlárikom prebrala prechod do manažérskej roly, legionársky život i nástrahy profi športu.Slovenské basketbalistky čaká mimoriadne náročný vstup do kvalifikácie na majstrovstvá Európy 2027, v ktorom si zmerajú sily s Holandskom, Gréckom a najmä s favorizovaným Srbskom. Sabína Šimonovičová bude tentoraz sledovať dianie už len zo striedačky v pozícii členky realizačného štábu. V rozhovore otvorene priznáva, že hoci jej občas chýbajú fyzické súboje priamo na ihrisku, svoju novú pozíciu si naplno užíva.Prechod z hráčskej šatne do manažérskej funkcie si však vyžaduje aj určité nastavenie pravidiel s bývalými spoluhráčkami. „Stále sa s nimi snažím mať dobrý kamarátsky vzťah. Niekedy potrebujem povedať, že toto hovorím ako Sabína, no toto už ako vedúca družstva,“ približuje hľadanie správnej hranice v komunikácii s tímom.Hoci pochádza z kanoistickej rodiny a jej strýko dokonca štartoval na olympijských hrách v Atlante, ju zlákala vôňa basketbalovej palubovky v rodnom Šamoríne. Počas bohatej kariéry si vyskúšala pôsobenie v Poľsku, Česku, Maďarsku či v Taliansku, ktoré jej herne i ľudsky sadlo najviac.Skvelú bodku za kariérou napísala v Rakúsku, kde sa po materskej prestávke vrátila na palubovky a získala s tímom z Klosterneuburgu majstrovský titul. Nechýbala pri tom ani predošlá tvrdá drina na americkej univerzite, kde sa dodnes pýši streleckým rekordom, keď v jednom zápase nazbierala neuveriteľných 38 bodov.Napriek tomuto ofenzívnemu úletu ju však európske kluby vždy angažovali pre úplne iné kvality, na ktorých si postavila svoje basketbalové meno. „Vždy chceli bojovníčku na ihrisku a vedeli, že im dodám presne tú energiu, ktorú potrebujú,“ hodnotí svoj defenzívny a mimoriadne obetavý prínos pre každé družstvo, v ktorom pôsobila.Reč príde aj na netradičné a občas desivé zážitky mimo ihriska. O mimoriadne absurdné momenty sa postarala pandémia koronavírusu počas jej pôsobenia v talianskej Lombardii. Dva týždne zostala úplne uväznená v byte s omaľovankami a na tréningy mohla chodiť len so špeciálnou policajnou priepustkou.Dnes je pre ňu najväčšou prioritou dvojročný syn a rodina, no basketbalové prostredie ju z funkcionárskej stoličky naďalej napĺňa. Ak chcete spoznať inšpiratívny príbeh ženy, ktorá nikdy nevypustila žiadny súboj, a dozvedieť sa, prečo je dôležité mať v športe nadhľad i zotrvačnosť, nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Hoci ho mnohí fanúšikovia pasovali do roly defenzívneho špecialistu a čierneho koňa tímovej rotácie, jeho vitrína úspechov hovorí jasnou rečou. Bývalý slovenský reprezentant Marek Kozlík, ktorý má na konte úctyhodných 5 majstrovských titulov a 4 víťazstvá v Slovenskom pohári, prijal pozvanie Tomáša Kotlárika do najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom.Skúsený krídelník v exkluzívnom rozhovore spomína na nezabudnuteľné momenty svojej kariéry, odkrýva svoj špecifický prístup k basketbalu a nevyhýba sa ani kritickému pohľadu na súčasnú mladú generáciu hráčov.Na palubovke nikdy nepatril k hráčom, ktorí by sa hnali výlučne za individuálnymi štatistikami. Ako sám v podcaste priznáva, jeho hlavnou motiváciou bol vždy tímový úspech a zbieranie trofejí. „Ja som vždy chcel hrať tam, kde sa hralo o titul. Mňa osobne veľmi nebavilo naháňať štatistiky alebo pozerať sa na individuálne veci, ale skôr byť v tíme, ktorý má šancu hrať o titul,“ úprimne konštatuje Marek Kozlík pri spomienke na formovanie svojej úspešnej dráhy.Poslucháči sa tak dozvedia fascinujúce detaily o jeho prvom titule s Pezinkom v sezóne 2007/08, ktorý ako odchovanec Interu Bratislava získal symbolicky práve na palubovke „žlto-čiernych”. Nechýbajú ani spomienky na slávnu éru bratislavského Interu, s ktorým vybojoval ďalšie štyri prvenstvá, vrátane dominantnej jazdy v play-off bez jedinej prehry.Rozhovor však nezostáva len pri oslavách a zlatých medailách. Marek Kozlík otvorene hovorí o svojej hernej transformácii, vďaka ktorej bol ochotný pre tím urobiť na ihrisku tú najčiernejšiu prácu. „Keď odo mňa tréneri vyžadovali tvrdú obranu, tak som to robil. Keď odo mňa potrebovali, aby som sa zameral viac na skórovanie, prispôsobil som sa,“ vysvetľuje svoju hernú filozofiu a schopnosť adaptovať sa na potreby mužstva.Významnou témou epizódy je aj jeho silné puto s fanúšikmi, s ktorými vedel komunikovať nielen po víťazstvách, ale dokázal si s nimi vymeniť názory aj v momentoch, keď sa nedarilo. Pri spomienke na to, ako ho priaznivci raz z vďaky zasypali plyšákmi, dodáva, že to vnímal ako tú najkrajšiu spätnú väzbu za dobre odvedenú robotu.V druhej polovici podcastu sa rozprávanie plynule presúva k životu po zavesení tenisiek na klinec. Bývalý reprezentant dnes pôsobí v korporátnom svete ako manažér v bankovom sektore, kde denne využíva skúsenosti z medzinárodných športových šatní.Zaujímavý je aj jeho kritický, no konštruktívny pohľad na dnešnú mládež. Marek Kozlík upozorňuje na to, že mladým hráčom často chýba ochota prekonávať prekážky a chcú mať všetko hneď. „Toto je to, čo dnešná mládež podľa mňa až tak nemá – trpezlivosť, takú tú vytrvalosť a odhodlanie,“ odkazuje nastupujúcej generácii športovcov.Ak vás zaujíma, prečo mu nevyšiel angažmán v českej Plzni, aký má názor na dynamicky sa rozvíjajúci olympijský 3x3 basketbal a čo si myslí o novom odvážnom mládežníckom projekte Interu Bratislava, určite si nenechajte ujsť celú epizódu.

Patrí medzi absolútnu rozhodcovskú špičku a slovenskému basketbalu robí vynikajúce meno aj na medzinárodnej scéne. Skúsený arbiter Zdenko Tomašovič, ktorý má za sebou účasť na mužských MS i viacerých EuroBasketoch, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Pod košom. S Tomášom Kotlárikom sa ponoril do špecifického sveta mužov s píšťalkou, ktorí sú na palubovkách často pod najväčším tlakom, no bez ich prítomnosti by šport nemohol existovať.V otvorenej diskusii spomína na svoje začiatky, keď si ako dospievajúci milovník basketbalu uvedomil, že nemá hráčske predpoklady na to, aby dosiahol úroveň najväčších domácich hviezd. Rozhodol sa preto prihlásiť na rozhodcovský nábor, čo mu otvorilo dvere do úplne inej, no rovnako fascinujúcej sféry tohto dynamického športu.Po takmer 30 rokoch kariéry považuje túto funkciu za vynikajúcu psychohygienu k bežnému civilnému zamestnaniu, hoci si medzinárodná scéna vyžaduje obrovské časové obety a dlhé dni strávené na cestách.Veľká časť rozhovoru je venovaná zložitému vnímaniu hry z pohľadu fanúšikov verzus samotných arbitrov. Zdenko Tomašovič poukazuje na to, že priaznivci na tribúnach sa často nechajú strhnúť emóciami a situácie posudzujú subjektívne. Aby ilustroval, aký dôležitý je v kontaktnom športe správny uhol pohľadu, spomína zaujímavý experiment z medzinárodného kempu.„Mali sme jednu hernú situáciu, ktorá z pohľadu troch prítomných rozhodcov vyzerala úplne inak, a to ako útočná chyba, obranná chyba a aj takzvaná no-call situácia,“ vysvetľuje elitný slovenský arbiter, prečo diváci neraz vidia fauly tam, kde v skutočnosti nie sú.V podcaste sa dozviete aj o jeho najcennejších kariérnych zážitkoch, z ktorých jasne vyčnieva účasť medzi najlepšími svetovými rozhodcami na MS v Číne v roku 2019. Výraznou spomienkou je pre neho aj reprezentačný duel, v ktorom rozhodoval najlepšiemu basketbalistovi súčasnosti Nikolovi Jokičovi. Zdenka Tomašoviča na ňom milo prekvapila najmä jeho absolútna ľudskosť a úplná absencia akýchkoľvek hviezdnych manierov pri komunikácii s rozhodcami.Úspešný medzinárodný arbiter musí počas jedného zápasu urobiť stovky bleskových rozhodnutí a pochopiteľne sa v tej obrovskej rýchlosti nevyhne ani omylom. Dôležitá je však podľa neho mentálna odolnosť, vďaka ktorej sa nesmie zosypať, ale musí ihneď prepnúť svoju koncentráciu na ďalší priebeh hry. „Chyba je veľmi dobrý nástroj na to, aby sme sa dokázali následnou analýzou zlepšovať a posúvať vpred,“ zdôrazňuje svoj profesionálny prístup k vlastným pochybeniam.Reč príde aj na moderné technológie a zavádzanie video asistentov, ktoré podľa neho, na rozdiel od iných športov, basketbalu a jeho emóciám vôbec neškodia, ale výrazne pomáhajú zachovať fair play. Poslucháčom priblíži aj svoj pohľad na tohtosezónne zmeny pravidiel ohľadom technických chýb. Ak chcete zistiť, čo všetko zahŕňa život elitného rozhodcu a prečo si na palubovke nemôžete brať pokriky osobne, nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Osemkrát získal ocenenie pre najlepšieho basketbalistu roka a zanechal nezmazateľnú stopu v národnom tíme. Legendárny Radoslav Rančík však svoju vášeň pre tento šport nestratil ani po konci kariéry. Do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, prišiel po druhýkrát, aby vysvetlil svoj prechod do funkcionárskeho kresla, z ktorého aktuálne riadi ambiciózny projekt bratislavského Slovana z pozície generálneho manažéra.V otvorenom rozhovore priznáva, že uplynulý rok bol pre neho obrovskou školou. Po rokoch na palubovke a zastávke v pozícii komentátora sa musel popasovať s rolou, ktorá si vyžaduje nielen športové znalosti, ale najmä líderské a manažérske zručnosti. Na starosti má historicky najvyšší rozpočet v slovenskom klubovom basketbale a zodpovednosť poskladať káder, ktorý bude bojovať o domáci titul a zároveň dôstojne reprezentovať krajinu v prestížnej nadnárodnej ABA lige.Radoslav Rančík si však do kancelárie priniesol rovnakú tvrdosť a zásadovosť, akou sa v minulosti prezentoval pod deravými košmi. Pri vyjednávaniach s hráčmi odmieta maľovať vzdušné zámky a vsádza na absolútnu profesionalitu. „Je lepšie povedať všetko na rovinu, radšej buďme skromnejší, ale buďme o to zásadovejší v splnení tých podmienok, ktoré sme si s hráčom stanovili na sto percent,“ vysvetľuje svoj manažérsky prístup košický rodák.Veľká časť diskusie je venovaná práve lákavej konfrontácii s európskou elitou. Slovan totiž v nadchádzajúcej sezóne narazí na také euroligové kolosy, akými sú Crvena Zvezda či Partizan Belehrad. Nový generálny manažér si plne uvedomuje priepastný finančný rozdiel medzi rozpočtami týchto klubov.Jedným dychom však sľubuje atraktívny herný prejav, ktorý má do bratislavskej haly prilákať rodiny s deťmi aj najnáročnejších športových priaznivcov. Kľúčom k úspechu má byť podľa neho nielen talent, ale predovšetkým správny charakter hráčov ochotných drieť pre tím.Od svojho mužstva bude vyžadovať maximálne nasadenie bez ohľadu na zvučné mená na dresoch súpera. „Musíš nastúpiť do zápasu s rovnakou energiou, s rovnakou nekompromisnosťou a byť na ihrisku proste taký hajzlík, ukázať, čo je v tebe a na konci uvidíme, kto bol lepší,“ zdôrazňuje bývalý elitný pivot, ktorý v novej kabíne intenzívne hľadá lídra so schopnosťou strhnúť ostatných.Okrem klubových povinností príde reč aj na budovanie novej tréningovej infraštruktúry na bratislavských Pasienkoch, ktorá má slúžiť prioritne na výchovu basketbalovej mládeže. Poslucháči sa dozvedia aj to, ako mu v novej úlohe pomáhajú rady od brata Martina, ktorý pôsobí ako tréner v zámorskej WNBA, či ako vníma súčasný stav a nenaplnený potenciál slovenskej mužskej reprezentácie.Ak chcete nahliadnuť do zákulisia jedného z najväčších projektov v histórii nášho klubového basketbalu a pochopiť víziu muža, ktorý ho má doviesť k úspechu, neváhajte a pustite si najnovšiu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Roky patrí k absolútnej špičke pod deravými košmi pod Tatrami. Vladimír Brodziansky si prešiel cestu, aká v našich končinách nemá obdobu. Od neskorých basketbalových začiatkov, cez prestížne európske ligy, až po exotickú Áziu. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorou vás sprevádza moderátor Tomáš Kotlárik, sa elitný slovenský reprezentant otvára a ponúka fascinujúci pohľad do sveta vrcholového športu.Málokto možno tuší, že súčasná opora národného tímu začínala pôvodne s futbalom. Až zdravotné problémy ho v tínedžerskom veku definitívne nasmerovali do haly.V rozhovore detailne spomína na svoje formatívne roky v mládežníckych kategóriách a prácu trénera Jelačiča, no skutočný prelom prišiel až po presune za veľkú mláku. Zastávka na Kanárskych ostrovoch ho síce čiastočne zocelila, no americká univerzitná realita mu doslova vyrazila dych. Poslucháči sa dozvedia, aký priepastný rozdiel panuje v starostlivosti o hráčov.„Majú najnovšie technológie. Tam vám merajú každý jeden kôš, aký je uhol strely... Majú v tom senzory, takže všetko je tam tip-top,“ uvádza Vladimír Brodziansky.Balkánsky fanatizmus a ázijská izoláciaVladimír Brodziansky si počas svojej bohatej kariéry obliekal dresy v tej najvyššej európskej spoločnosti. V podcaste farbisto opisuje svoje pôsobenie v srbskom Partizane Belehrad, kde zažil nefalšované balkánske peklo počas slávnych derby zápasov proti Crvenej Zvezde.Vášeň až fanatizmus tamojších priaznivcov je podľa jeho slov niečo, čo si bežný našinec len ťažko dokáže predstaviť, pričom v hale bolo cítiť obrovskú energiu hraničiacu s nenávisťou. Nevynechal ani hodnotenie španielskej ligy, ktorú považuje za suverénne najkvalitnejšiu v Európe.Úplne odlišnú kapitolu jeho profesionálneho života predstavuje nedávne pôsobenie v Ázii. S úsmevom, no úprimne spomína na špecifiká angažmánov v Číne a na Taiwane. Poslucháčom priblíži, aké náročné je fungovať v prostredí, kde pretrváva obrovská jazyková bariéra.„Je problém dorozumieť sa aj na letiskách alebo hoteloch. V reštauráciách je väčšinou maximálne jedna osoba, ktorá rozpráva anglicky,” pokračuje Vladimír Brodziansky.Budúcnosť slovenského basketbaluSúčasťou pútavého rozprávania je aj pohľad na domáci basketbal. Skúsený pivot pozitívne vníma stúpajúcu úroveň slovenskej ligy, pričom vyzdvihol prácu viacerých tradičných klubov. Rovnako sa dotkol svojej pozície v národnom tíme, kde sa plynule presunul do roly mentora pre nastupujúcu generáciu mladých talentov.Ak chcete zistiť, ako si spomína na letnú ligu NBA, ako vníma prácu so zahraničnými trénermi a čo odkazuje mladým hráčom, neváhajte. Pustite si celú epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk a ponorte sa do inšpiratívneho príbehu muža, ktorý to dotiahol medzi elitu.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne zaujímavého hosťa, ktorý si rozhodne nedáva servítku pred ústa. Srbský mládežnícky tréner Nikola Maslarevič, známy svojím úspešným pôsobením v mládežníckych štruktúrach bratislavského Interu a súčasnou prácou v BK Lokomotíva Sereď, ponúka v najnovšom rozhovore hlboký a často až mrazivo úprimný pohľad do útrob slovenského športu.Ak vás zaujíma, prečo domáce talenty často nedokážu preraziť na medzinárodnej scéne a akú rolu v tom hrajú premotivovaní rodičia, tento diel by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti.Nikola Maslarevič sám seba definuje skôr ako zástancu starej školy, ktorý si síce berie to najlepšie z moderných trendov, no pevne verí v osvedčené základy tvrdej driny. V rozhovore otvorene a ostro kritizuje súčasný prístup k príprave mladých športovcov pod Tatrami. Z jeho pohľadu je obrovským kameňom úrazu práve chýbajúca pracovná morálka na palubovke.„Podľa mňa najdôležitejšia vec v každom športe je tréning a všetko vyplýva z neho. Ja si myslím, že sa netrénuje poriadne a tvrdo,“ konštatuje srbský odborník s tým, že mnohí tréneri sa dnes radšej schovávajú za moderné anglické výrazy, namiesto toho, aby deti prinútili k poctivej drine.Mimoriadne pútavou časťou podcastu je trénerovo porovnanie slovenskej mládeže s deťmi z iných kútov sveta, vrátane afrického kontinentu či Číny, kde v minulosti taktiež profesionálne pôsobil. Koreň problému našej mládeže vidí najmä v nadmernom životnom pohodlí, ktoré si deti prinášajú priamo z rodinného prostredia.Priamočiaro upozorňuje, že všetko vychádza v prvom rade z hlavy a z výchovy, pričom dnešné deti si podľa neho až príliš užívajú komfort, čo sa následne negatívne odráža aj na ich nasadení a správaní na ihrisku.Tento komfort zabíja prirodzenú túžbu po víťazstve a dravú súťaživosť, ktorú majú v sebe naopak hlboko zakorenenú napríklad srbskí basketbalisti. Pri opise balkánskej športovej nátury pridáva mimoriadne trefný postreh o tom, že Srbi pred úvodným rozskokom nikdy vopred neuznajú, že by bol ich súper lepší, zatiaľ čo Slováci sa často vnútorne vzdávajú už pri pohľade na zvučné meno súpera.Skúsený tréner sa v rozhovore nevyhýba ani mimoriadne citlivej téme neustáleho zasahovania rodičov do tréningového procesu. Nikola Maslarevič prízvukuje, že obrovskou brzdou vo vývoji hráča paradoxne nie je samotné dieťa, ale často práve prehnané a urazené ego jeho matiek či otcov.„Niekedy tréner zakričí na dieťa alebo ho nechá na lavičke a dieťa je s tým úplne v pohode, ale viac to urazí ego rodiča a potom začína nejaká vojna,“ vysvetľuje v podcaste toxickú dynamiku, ktorá podľa neho zbytočne ničí vzťahy v kluboch a zastavuje progres talentov.Rodičia by podľa jeho slov mali viac dôverovať basketbalovým odborníkom a nechať svoje ratolesti, aby sa so športovými prekážkami dokázali popasovať celkom samostatne.Na samý záver tohto inšpiratívneho rozhovoru ponúka kouč, ktorý je okrem iného aj autorom vlastného tréningového manuálu, niekoľko cenných a netradičných rád pre začínajúcich hráčov. Dôrazne im pripomína, že špičkový športovec sa formuje nielen potením krvi v telocvični, ale aj svojím každodenným nastavením v bežnom živote.Svojim zverencom preto pravidelne odkazuje: „Dávaj pozor ako si oblečený, dávaj pozor ako si ostrihaný, dávaj pozor akú hudbu počúvaš, akú knižku čítaš... To, že si basketbalista, je len jeden kúsok tvojho života.“

Korene má v africkej Guinei-Bissau, no už viac ako dve desaťročia považuje za svoj skutočný domov slovenský Spiš. Zanietený mládežnícky basketbalový tréner António da Cruz zavítal do najnovšej epizódy videopodcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, porozprávať nielen o svojom neuveriteľnom životnom príbehu, ale aj o úskaliach práce s deťmi a aktuálnom stave súčasného basketbalu.V úprimnom rozhovore spomína na svoje začiatky v bývalom Československu, kam pôvodne pricestoval ako mladík s cieľom vyštudovať architektúru. Poslucháčom priblíži prvé náročné momenty v bratislavskej jazykovej škole i úsmevnú náhodu na hodine telesnej výchovy, vďaka ktorej sa opäť dostal k milovanej basketbalovej lopte.Hoci ho to v minulosti zavialo aj do profesionálneho mužského basketbalu na lavičku Prievidze, toto prostredie ho pre chýbajúcu dlhodobú koncepciu rýchlo znechutilo a rozhodol sa radšej naplno venovať mládeži.Postupom rokov a na základe skúseností výrazne zmenil aj svoj trénerský prístup. Priznáva, že kým pri chlapcoch býval v minulosti veľmi impulzívny, pri dievčatách musel zvoliť úplne inú, oveľa trpezlivejšiu cestu komunikácie. „Môžem kričať do nemoty, keď nevie, ako to má urobiť, tak radšej sa desaťkrát pýtajme a potom to robme tak, aby vedeli, prečo to robia,“ približuje António da Cruz svoju súčasnú filozofiu.Vo videopodcaste sa hlbšie zamýšľa aj nad rozdielnou mentalitou medzi európskymi a africkými športovcami. Kým na starom kontinente majú deti obrovské množstvo možností a pri prvom neúspechu často strácajú záujem, v Afrike vnímajú šport ako jedinečnú šancu na lepší život a idú do tréningov naplno s obrovskou túžbou. Dotkne sa aj citlivej témy rodičov, s ktorými je v mládežníckom športe nevyhnutné neustále pracovať a trpezlivo im vysvetľovať zmysel nastaveného procesu.Svoje bohaté skúsenosti pritom neodovzdáva len v klube, ale už 13 rokov organizuje pohybové aktivity pre tisícky detí v predškolskom veku. Pri najmenších nehľadá okamžitý basketbalový talent, ale zameriava sa na úplne iné parametre. „Chcem vidieť tú pohybovú aktivitu, či vie behať, ako dvíha nohy, obratnosť, to je ten prvý predpoklad, že z toho môžeme niečo urobiť,“ prízvukuje charizmatický tréner.Reč príde aj na jeho rodinu pochádzajúcu z 11 detí, ktoré sú dnes roztrúsené po celom svete, či na to, ako vníma rozvíjajúcu sa kariéru svojej dcéry Carloty, ktorá je slovenskou mládežníckou reprezentantkou. V samotnom závere poodhalí, aké rozhodnutie z mladosti spojené so slávnym FC Porto by dnes urobil inak a prečo si na Slovensku zamiloval prírodu a termálne kúpaliská. Ak chcete spoznať človeka, ktorý obetoval basketbalovej mládeži svoje srdce, nenechajte si ujsť túto inšpiratívnu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Veronika Remenárová patrí medzi najskúsenejšie slovenské basketbalistky, no v podcaste Pod košom ukazuje, že jej príbeh ďaleko presahuje hranice palubovky. V úprimnom rozhovore s Tomášom Kotlárikom rozpráva o profesionálnom živote v jednej z najsilnejších európskych súťaží, o tom, prečo sa rozhodla pokračovať v Španielsku, ale aj o chvíľach, keď basketbal nebol zdrojom radosti, ale najväčšou životnou skúškou.Aký je rozdiel medzi pokojným španielskym životným štýlom a nekompromisným profesionálnym športom? Čím si ju získal klub, v ktorom cíti podporu aj po prehrách? A aké náročné je obstáť proti euroligovým hráčkam? „V tom živote sú naozaj takí spomalení a pokojní, ale v basketbale sú extrémne profesionálni a vyžadujú od nás veľa. Je to fakt veľký kontrast,“ opisuje Veronika Remenárová prostredie, v ktorom dnes pôsobí.Rozhovor však nie je len o basketbale. Slovenská reprezentantka prezradí, prečo voľný čas trávi radšej na horách ako na gauči, ako organizovala svadbu priateľom na pobreží v Peru, čo jej dali cesty po Indii či Gruzínsku a prečo ju fascinuje objavovanie nových krajín. „Tie miesta ti neskutočne otvoria oči, dajú ti perspektívu do života a naučia ťa vážiť si to, čo máš,“ hovorí o svojich cestovateľských zážitkoch.Silnou témou podcastu sú aj zranenia a psychické zdravie športovcov. Veronika Remenárová otvorene opisuje obdobie, keď sa po komplikovaných zdravotných problémoch prestala tešiť zo života, a vysvetľuje, čo jej pomohlo postaviť sa opäť na nohy. Jej odkaz môže osloviť nielen športovcov, ale každého, kto si prechádza náročným obdobím. „Najdôležitejšie je nebyť na to sám. Podpora od blízkych je podľa mňa číslo jeden,“ priznáva bez prikrášľovania.Reč príde aj na začiatky v Ružomberku, trénera Juraja Suju, nastupujúcu generáciu slovenských basketbalistiek, ale aj na netradičné hobby, ktorým prekvapila nejednu reprezentačnú spoluhráčku. V podcaste prezradí, ako sa dostala k tetovaniu, aké motívy najčastejšie vytvára a prečo si z reprezentačných zrazov spoluhráčky neodnášajú len basketbalové zážitky.V závere sa zamýšľa nad tým, čo ju čaká po skončení kariéry. Eventový manažment, práca pri basketbale alebo úplne iná cesta? Jedno je isté – Veronika Remenárová sa neženie za rekordmi ani štatistikami. „Moja méta je cítiť sa dobre, byť zdravá a užívať si basketbalový život. To je pre mňa viac ako akékoľvek čísla,“ uzatvára rozhovor, ktorý ponúka pohľad na športovkyňu nielen ako reprezentantku Slovenska, ale predovšetkým ako inšpiratívnu osobnosť s nadhľadom, humorom a životnou filozofiou, ktorá stojí za vypočutie.

Slovenský basketbal zažíva nevídané oživenie a pozornosť fanúšikov sa právom upriamuje na nastupujúcu generáciu. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Pod košom sme privítali dvoch hostí, ktorí sú priamym stelesnením tejto nádejnej budúcnosti. Za mikrofón si sadol talentovaný mládežnícky reprezentant Thomas Stanko a ambiciózny tréner Miroslav Szabados, ktorý sa dlhodobo venuje formovaniu našich najmladších nádejí a cenné skúsenosti zbieral aj v kolíske basketbalu za veľkou mlákou.Tento rozhovor vám poodhalí, čo sa skrýva za oponou príprav na jeden z najväčších basketbalových sviatkov na našom území a aké výzvy čakajú slovenské talenty na ceste do profesionálneho športu.Hneď v úvode podcastu sa ponoríme do emotívnych spomienok na seniorský reprezentačný debut Thomasa Stanka, ktorý prišiel v mimoriadne mladom veku. Tento moment zanechal v iba 17-ročnom mladíkovi hlbokú stopu.„Živo si spomínam na prvý telefonát... Skoro som tomu neveril, bol to pre mňa v podstate splnený sen,“ zdôveril sa Thomas Stanko a poslucháčom exkluzívne priblížil obrovský skok medzi mládežníckym a mužským basketbalom, ktorý je podľa jeho priamej skúsenosti oveľa rýchlejší, silnejší a fyzickejší.Z jeho rozprávania je cítiť obrovskú cieľavedomosť, pričom sám tvrdí, že chce naplniť svoj potenciál a rozhodne sa neuspokojí s tým, čo dosiahol doteraz.Nemenej fascinujúci je analytický pohľad trénera Miroslava Szabadosa na súčasnú mentálnu pripravenosť slovenskej mládeže. Miroslav Szabados si pri svojej práci všíma klesajúcu vášeň medzi mladými hráčmi, ktorí sú už v tínedžerskom veku vystavovaní obrovskému tlaku na výsledky.„Čoraz viac si všímam, že u mladých sa vytráca prirodzená radosť a láska k športu. Práve to je oblasť, na ktorej musíme zapracovať,“ upozorňuje mladý kouč.Ten sa v rozhovore netají tým, že čerpá inšpiráciu od amerických či európskych legiend, no zároveň zdôrazňuje kľúčovú dôležitosť vlastnej trénerskej identity. Ako prízvukuje priamo v epizóde: „Každý tréner by si mal budovať vlastnú filozofiu. Nie je dobré nikoho slepo kopírovať. V prvom rade musíte správne vyhodnotiť, s akým tímom pracujete.”Prirodzeným vrcholom epizódy je detailný pohľad na blížiace sa majstrovstvá Európy hráčov do 20 rokov B-divízie, ktoré bude hostiť Bratislava v dňoch od 10. do 19. júla. Pre slovenský basketbal ide o fantastickú reklamu, keďže sa v našom hlavnom meste predstaví viac ako 20 európskych výberov.Hoci náš tím tesne pred turnajom zasiahla nepríjemná strata v podobe zranenia kapitána Maroša Goliana, chlapci sú odhodlaní nepredať kožu lacno a nechať na palubovke maximum. Slováci v základnej skupine narazia na Severné Macedónsko, Švédsko, Azerbajdžan a Írsko.Prečo je práve mentálna dravosť, tvrdá obrana a tímová chémia kľúčom k úspechu proti silným európskym súperom? A aká je podľa oboch hostí najlepšia cesta, ako motivovať talenty, aby pri náročnom pro-športe vydržali a nestratili pôvodné nadšenie?To všetko a oveľa viac sa dozviete, ak si pustíte kompletnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

V profesionálnom športe nie je vôbec pravidlom, že úspešný hráč dokáže plynule prejsť do roly špičkového funkcionára. Bývalý slovenský reprezentant Peter Sedmák je žiarivým príkladom toho, že tvrdá práca a odhodlanie fungujú nielen na palubovke, ale aj v manažérskom kresle. Svoju hráčsku kariéru vymenil za oblek a v súčasnosti pôsobí ako generálny manažér prvoligového Hradca Králové.O náročnom prerode z lídra kabíny na šéfa klubu, o nevyspytateľnom svete športového biznisu, ale aj o zákulisí vyjednávania s hráčmi či budovaní vzťahov so sponzormi, prišiel úspešný funkcionár porozprávať do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik.Prechod na manažérsku stoličku nebol pre rodáka z Popradu úplne priamočiary, no do novej úlohy sa zahryzol s rovnakou vervou, s akou kedysi bojoval pod košmi. V rozhovore priznáva, že kým hráč sa stará primárne o svoje telo, herný režim a výkony, manažment žije v neustálom strese, keďže musí zabezpečiť chod celej organizácie.Na otázku moderátora, či je náročnejšie ubrániť na ihrisku útočiaceho súpera, alebo presvedčiť investora, aby podporil basketbal, má zocelený Slovák jasnú odpoveď. „Určite investora. Toho protihráča v obrane môžete faulovať a zabrániť tak košu, ale presvedčiť v dnešnom svete niekoho, aby dal svoje peniaze do klubu, je zložité,“ vysvetľuje Peter Sedmák úskalia svojej každodennej profesie.V diskusii sa nevyhol ani porovnaniu svojej hráčskej generácie s tou súčasnou. Ako typický pracant, ktorý si svoje miesto vždy musel tvrdo vybojovať, nikdy nevyhľadával žiaru reflektorov a sústredil sa výlučne na čiernu robotu pre tím. Dnes, z pozície manažéra, ktorý spolu s trénerom skladá káder a analyzuje potenciálne posily, vníma obrovský vplyv sociálnych sietí.Tie podľa neho neraz skresľujú realitu a niektorým mladým hráčom dávajú pocit falošnej hviezdy bez adekvátnej driny. „Dnes to majú chalani do istej miery zadarmo a basketbal pre nich nie je takou prioritou. Niektorí majú pekný Instagram, ale keď sa na nich pozriete a viete, ako reálne vystupujú a hrajú, tak to úplne nie je ono,“ hodnotí s úprimnosťou bývalý pivot.Pre basketbalových fajnšmekrov bude určite mimoriadne atraktívna aj pasáž, v ktorej Peter Sedmák spomína na svoj netradičný angažmán v Spojených arabských emirátoch. Dozviete sa aj, prečo mu vážne zranenie kolena v exotike paradoxne zmenilo prístup k vlastnému telu a predĺžilo kariéru o 8 rokov, prečo odmietol lukratívnu ponuku zo Švajčiarska, a aké má smelé vízie s hradeckým klubom po vzore veľkých európskych značiek.Na záver rozhovoru odhalí aj svoje myšlienky o blížiacom sa sviatku slovenského basketbalu v Spišskej Novej Vsi a taktiež naznačí, či ho v budúcnosti uvidíme pracovať aj vo farbách slovenskej reprezentácie. Ak chcete spoznať realitu riadenia profesionálneho klubu a vypočuť si inšpiratívny príbeh muža, ktorý tomuto športu zasvätil celý život, neváhajte a pustite si mimoriadne pútavú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.