JOJ History

Moháč nebol iba jednou prehratou bitkou. Čo predchádzalo katastrofe z 29. augusta 1526 a prečo sa uhorskému vojsku nepodarilo zastaviť armádu sultána Sulejmana I.? Ako zomrel mladý kráľ Ľudovít II. a čo sa dialo s Uhorskom bezprostredne po bitke? V novom podcaste sa s historikom Romanom Mocpajchelom pozrieme aj na osmanskú prítomnosť na území dnešného Slovenska – od Fiľakova a Nových Zámkov až po pevnosti, ktoré Osmanom odolali. Ako vyzeral každodenný život v osmanskom pohraničí a čo si dve kultúry počas desaťročí vzájomných kontaktov odovzdali?  

Mal 21 rokov, keď vypuklo Slovenské národné povstanie. Ján Lukášik bol vojakom, pracoval pre Slobodný slovenský vysielač, podieľal sa na vydávaní časopisu Mor ho a počas ústupu do hôr fotografoval ľudí aj udalosti, ktorých svedectvo dnes poznáme z historických archívov. Medzi jeho zábermi sú aj fotografie Frontového divadla či Andreja Bagara. Jeho meno však pri stovkách fotografií desaťročia chýbalo. Až jeho syn začal postupne odhaľovať príbeh muža, ktorého poznal predovšetkým ako svojho otca.

Vypátrali osudy trinástich mužov z okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava, ktorí počas druhej svetovej vojny slúžili v britskom Royal Air Force. V História podcaste Antónia Šaradinová a Pavol Vitko rozprávajú o dvojročnom pátraní, ktoré ich priviedlo k výnimočným ľudským príbehom. Dozviete sa o letcovi, ktorý zahynul pri svojom 31. bojovom lete, o mladíkovi, ktorý utiekol z väzenia len preto, aby sa dostal do prvej línie, aj o vojnovom hrdinovi, ktorému po roku 1948 vzali hodnosť, kariéru aj možnosť slúžiť vlasti. Tri príbehy z trinástich, ktoré dokazujú, že aj malé regióny ukrývajú veľké dejiny. Sú to príbehy odvahy, obetí a ľudí, ktorých osudy by vydali na niekoľko filmov.

Keď sa povie Katyň, väčšina z nás si predstaví tisíce poľských dôstojníkov. Len málokto však vie, že medzi obeťami bola aj jedna žena. Janina Lewandowská mala byť klaviristkou. Namiesto toho si zamilovala lietanie. Ako prvá žena v Európe skočila padákom z výšky 5000 metrov – v čase, keď bola obloha výsadou mužov. Bola pilotkou, výsadkárkou a dcérou významného poľského generála. Prečo sa o nej celé desaťročia takmer nehovorilo? Ako sa jej osud navždy spojil s Katyňou? A prečo je jej príbeh dodnes taký výnimočný? 🎧 V novom podcaste JOJHistory sa s bádateľkou a bývalou výsadkárkou Svetlanou Tomanovou rozprávame o žene, ktorá predbehla svoju dobu, no napriek tomu sa na ňu takmer zabudlo.

Pred 60 rokmi získal československý film Obchod na korze Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Na prvý pohľad je to komorný príbeh z malého mesta. V skutočnosti však zachytáva jednu z najväčších krívd vojnového Slovenska – arizáciu. Obyčajný človek sa v ňom dostane k obchodu starej vdovy. Nie preto, že by bol schopnejší. Nie preto, že by si to zaslúžil. Ale preto, že mal správne kontakty a správnych príbuzných. A presne tak fungovala arizácia aj v realite. Štát pripravil Židov o možnosť podnikať a ich majetok následne prevádzal na nových majiteľov. Často rozhodovali známosti, lojalita k režimu či obyčajná chamtivosť. Koľko obchodov, dielní a firiem takto zmenilo majiteľov? Kto na arizáciách profitoval? A ako fungoval systém, ktorý z diskriminácie urobil legálnu krádež? O arizáciách na Slovensku hovorí historik Ján Hlavinka.  

Jedného večera roku 1939 odviedli Máriu Janšákovú z domu, kde sa starala o chorého syna. Myslela si, že ide len na krátky výsluch, no namiesto toho skončila vo väzbe a neskôr v zaisťovacom tábore v Ilave. Bez súdu, bez jasného obvinenia a bez informácie, ako dlho tam zostane. Jej prípad ukazuje, ako fungoval represívny systém vojnového Slovenského štátu. Ilava nebola klasickým väzením, ale miestom, kde sa ľudia ocitli na základe rozhodnutia úradov. Väzni žili v izolácii, bez kontaktu s rodinou a bez základných práv. Príbeh Márie Janšákovej odhaľuje aj to, ako režim využíval tlak na rodiny a blízkych. Podcast s historičkou Marínou Zavackou približuje nielen jej osud, ale aj širší obraz fungovania tohto tábora. Ako fungoval systém, v ktorom človek skončil vo väzbe bez súdu a bez rozsudku? Prečo odviedli Máriu Janšákovú priamo z domu – a čo jej vlastne kládli za vinu? Prečo sa z Ilavy stal nástroj zastrašovania celej spoločnosti? Kto všetko sa do tábora dostával – len politickí odporcovia alebo aj „obyčajní“ ľudia? Ako sa dalo zneužiť udanie či osobný konflikt na to, aby niekto skončil za mrežami? Aké podmienky čakali väzňov a prečo bola izolácia taká účinná? Ako väznenie jedného človeka ovplyvnilo jeho rodinu a každodenný život doma? Prečo sa ľudia po prepustení báli hovoriť o tom, čo zažili? Ako sa príbeh Márie Janšákovej podarilo zachytiť a prečo sa naň tak dlho zabúdalo? Prečo je dnes dôležité tieto príbehy znovu pripomínať?

Ako vyzerá svet, keď máte šesť rokov a ocitnete sa v koncentračnom tábore? Pavel Kučera prežil Bergen-Belsen ako malé dieťa. Dodnes hovorí, že prežil aj vďaka svojej mame – tej, ktorá mu aj v najväčšom strachu dokázala dať pocit bezpečia, nádeje a istoty.

12.12.1944, bývalé povstalecké letisko Krtičná. Členovia Einsatzkommanda 14 privádzajú zaistených ľudí. Je medzi nimi aj 7-ročný chlapček. Všetkých ich postupne zastrelia a nahádžu do hromadného hrobu. Na strane vrahov stojí aj bývalý povstalec, 21-ročný Oskar Bubeň. Oficiálne slúži v jednotke ako šofér. Po vojne sa však prizná k vražde dvoch z týchto popravených ľudí. Neskôr svoju výpoveď odvolá.  Práve o ňom, o jeho osude, o tom, čo vieme a nevieme, a prečo je dôležité túto tému otvárať, sme sa v History podcaste rozprávali s historikom, ktorý sa dlhodobo venuje obdobiu SNP, represáliám a povojnovému vyrovnávaniu sa s minulosťou, Jánom Hlavinkom, ktorý pôsobí na Historickom ústave SAV. 

Nenechali sa zlomiť – to je názov knihy novinárky Sone Gyarfášovej, ktorá sa venuje zaznamenávaniu osudov ľudí prenasledovaných počas období neslobody v rokoch 1939-45 a 1948-1989.  Pozná ich desiatky. 21 z nich spracovala v silnej knihe – v knihe výpovedí ľudí, ktorí sa stali politickými väzňami. Vypočujte si History podcast o ľuďoch, ktorých nezlomila nespravodlivosť, ponižovanie, ani roky vo väzení.   

Je držiteľkou dvoch olympijských medailí a najúspešnejšou slovenskou gymnastkou. No keď sa narodila, nikto by jej športovú kariéru nepredpovedal. Vyzeralo to totiž, že možno nebude vedieť ani chodiť. Dnes je to síce len spomienka, no nebyť jej otca a jeho tvrdohlavosti a odhodlanosti, Marianna Némethová Krajčírová by nebola Slovenskou gymnastkou 20. storočia (ocenenie udelené v roku 2016) ani Vyhlásená za Športovú legendu Slovenska, a nebola by ani družičkou na svadbe Very Čáslavskej, po ktorej sa stala kapitánkou československého gymnastického družstva.