Zvedavosť

Kniha Ľudskosť v liečbe rakoviny nie je len rozhovorom historičky Žofie Lysej s onkológom Štefanom Korcom, ale aj rozhovorom pacientky s lekárom. Ukážka z knihy, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N, je venovaná obdobiu, kedy sa človek dozvie svoju diagnózu.

Keď chceme zakresliť trojrozmerný svet okolo nás do dvojrozmernej mapy, vždy musíme niečo skresliť. „Niekedy skreslíme plochy, niekedy uhly, niekedy dĺžky a niekedy všetko,“ hovorí český kartograf Vít Voženílek. Vedec vysvetľuje, že existuje už okolo 400 rôznych typov zobrazení sveta, aby sme o ňom mali čo najpresnejšiu predstavu, podľa toho, čo chceme mapou povedať. Napríklad OSN tento rok prijala zobrazenie, ktoré vytvoril projekt Equal Earth s cieľom presnejšie zobraziť veľkosť Afriky, Európy či Austrálie. Vo svojich zobrazeniach sveta tak ponúkne alternatívu k Mercatorovmu zobrazeniu zo 16. storočia, ktoré využili napríklad Google Mapy.   Voženílek hovorí, že v kartografii to nezmení nič a ide o politicko-symbolický prvok. Vedec tiež vysvetľuje, aké spory sa v kartografii riešia, ako sa vedci pozerajú na to, keď si Donald Trump premenuje Mexický záliv na Americký a prečo sa nemôžete spoľahnúť na mapu, ktorú vám vygeneruje umelá inteligencia. V podcaste sa dozviete aj: prečo už 500 rokov používame Mercatorovo zobrazenie a prečo nikomu nechcel prezradiť svoje rovnice; či sa o mapy zvádzali boje; čo všetko vieme zakresliť do máp; aké problémy vznikajú pri zakresľovaní Krymu, Južného Osetska či Abcházska; prečo to isté miesto volá niekto La Manche a niekto Doverská úžina, koľko farieb potrebujete na politickú mapu sveta, či sa dá v kartografii vyblázniť.

Rupert Murdoch desaťročia ovplyvňoval svetovú politiku, menil premiérov a pomocou svojho mediálneho impéria formoval verejnú mienku na troch kontinentoch. Súčasne však rozpútal neľútostný boj medzi svojimi deťmi, ktorý inšpiroval populárny seriál Boj o moc (Succession) a napokon viedol k definitívnemu rozpadu rodiny. Kniha investigatívneho novinára Gabriela Shermana odhaľuje tajné intrigy, politické manipulácie aj bezohľadný zákulisný zápas o miliardové dedičstvo.

Po tom, čo sa John Lennon v polovici 70. rokov stiahol z hudobného sveta, sa legendárny spolutvorca The Beatles pre väčšinu verejnosti stal neviditeľným. Bývalý hudobný rebel vymenil pódiá za pokoj za múrmi ikonického domu Dakota, kde vychovával syna Seana a hľadal stratenú vnútornú rovnováhu. Ukážka z knihy Kennetha Womacka John Lennon 1980 – Posledný rok života približuje intímny portrét muža, ktorý na prahu novej dekády zúfalo hľadal stratenú múzu a cestu späť k hudbe.

Prečo si do dospelosti prenášame neistoty z detstva a aký vplyv má na nás rodinná výchova? Britská klinická psychologička Kirren Schnack vo svojej knihe Návod na spokojný život rozoberá štyri typy vzťahových väzieb a štyri výchovné štýly. Ukazuje, že hoci rané zážitky hlboko formujú naše správanie, minulosť nie je definitívnou pascou. Vedomým úsilím a porozumením si dokážeme osvojiť bezpečnejšie vzorce prežívania.

Bratislavská klubová scéna je fenoménom, ktorý v 90. rokoch sprevádzal všetko, čo sme dovtedy takmer nepoznali: techno, fanziny, dredy, kapitalizmus, výpalníkov. Prečítajte si ukážku z knihy Petra Dolníka Medzi eufóriou a vyčerpaním, ktorá sa tejto téme venuje.

Na svete dnes žije približne 26 000 medveďov bielych. Táto najväčšia suchozemská šelma patrí k najohrozenejším druhom na planéte, keďže k lovu potrebuje ľad, ktorý sa postupne roztápa. Nedávna štúdia publikovaná v časopise Nature však ukázala, že napriek prudkému úbytku morského ľadu okolo nórskeho súostrovia Špicbergy sú tamojšie ľadové medvede v lepšej kondícii než pred štvrťstoročím. Ekologička Michaela Šulavíková sa pod vedením výskumného tímu z Norsk Polarinstitutt zúčastnila expedície, na ktorej zisťovala, ako špicberské medvede biele zmenili správanie či jedálniček. „Vieme, že útočia na soby a vyjedajú vajíčka vtákom, ktoré žijú vo veľkých kolóniách. Takže pri zháňaní potravy sú oportunistické a veľmi si nevyberajú,“ hovorí a vysvetľuje, že soby nemajú s medvedími útokmi evolučnú skúsenosť, čo z nich robí naivnejšiu korisť. Šulavíková strávila na odľahlých ostrovoch niekoľko týždňov, počas ktorých rekonštruovala priebeh medvedieho lovu a analyzovala ich pohyb či stravu. Napríklad aj z nájdených exkrementov. „Asi najfrustrujúcejší moment expedície bol, keď sme zbadali dve spiace medvedice, pričom pred nimi sa pokojne pásli soby. Bola by to nádherná scéna, ak by naším cieľom nebolo zdokumentovať, že ich ľadové medvede začali loviť,“ opisuje ekologička výskum v arktickom teréne.

Zo Slovenska odchádza čoraz viac vzdelaných ľudí. Kniha Za domovom ponúka osudy niektorých z nich. Nájdu sa i takí, čo sa po čase rozhodnú vrátiť, zvyčajne kvôli vzťahom a rodine. Návrat však často znamená aj obeť.

Je dnes stále potrebné zamýšľať sa nad zmyslom života? Prečo? Koho sa naň treba pýtať? V roku 1930 sa filozofa Willa Duranta na zmysel života opýtal na ulici muž, ktorý plánoval spáchať samovraždu. A Durant sa naň opýtal viac ako stovky intelektuálov, umelcov a ďalších osobností, z čoho vznikla kniha O zmysle života. Diskusiu moderuje Dušan Mikušovič.

V roku 1931 sa filozof a historik Will Durant rozhodol urobiť nezvyčajný experiment. Oslovil významné osobnosti svojej doby s jednoduchou, no takmer nezodpovedateľnou otázkou: Aký je zmysel ľudského života? V knihe O zmysle života zhromažďuje ich osobné odpovede – od skeptických úvah o smrti a márnosti až po presvedčenie, že zmysel možno nájsť v práci, láske, priateľstve či samotnom prežívaní života.