Biznislab

Vo väčšine e-shopov platí jednoduché pravidlo: keď sa tovar vypredá, objednáte ďalší. Klaudia Konečná tento luxus nemá. Jej tovar rastie, pije, v lete vysychá a niekedy ho zničí škodca zo susedného poľa. Spolu s manželom pestujú a predávajú rastliny od svojich 16 rokov, keď na trhu začínali s bazalkou za 15 korún. Ich firma Slovenské trvalky sa po 13 rokoch premenovala na Poni Veni. Prečo meniť dobre známy názov? Slovenské trvalky boli generický názov, ktorý sa nedal právne ochrániť. Konkurencia si platila reklamu na ich kľúčové slová a zákazníci im začali reklamovať tovar, ktorý si u nich vôbec nekúpili. Zlom prišiel, keď sa pomýlila aj dlhoročná kolegyňa na materskej: „Keď si vás vlastný zamestnanec pomýli, je čas rebrandovať.“ Zmenili pritom všetko naraz: názov, vizuálnu identitu, e-shop, ERP systém aj sklad. Celé to trvalo asi rok a pol. „Na začiatku to prinieslo veľa vrások a šedín,“ priznáva Klaudia. Prišli o všetky pozície vo vyhľadávačoch a po prepnutí na nový web nonstop vysvetľovali zákazníkom, že sú to stále oni. Dnes sú tržby medziročne o 30 percent vyššie. Robiť všetko naraz neodporúča, no do rebrandingu by išla znova. V rozhovore príde reč aj na to, čím je biznis so živým tovarom iný. Počas letných horúčav mali na pestovateľských plochách vyše 50 stupňov a polievali 16 hodín denne. Každý deň, keď rastlina nie je predaná, stojí peniaze, a sortiment sa preto plánuje podľa tvrdých dát z minulého roka a trendov. Pastelové farby nie sú len vo fashion. Prekvapiť môže aj to, že rastlinu nemôžete len tak rozmnožiť a predávať. Asi 90 percent rastlín je viazaných na licenciu šľachtiteľa. Pri moderných odrodách echinacey je nákupná cena sadenice 50 centov a licencia k nej stojí ďalšie euro. Klaudia to považuje za férové, šľachtenie novej odrody je často celoživotná práca. Poni Veni nemá kamennú predajňu, preto ponúka nástroje, ktoré zákazníkom pomáhajú vybrať: záhonovú kalkulačku, hotové kolekcie rastlín na konkrétne miesto či nákupné zoznamy, ktoré si môžu vymieňať s priateľmi. V marketingu stavia na PPC kampaniach, ktoré si zlacňuje budovaním značky. Na facebooku ju sleduje 115-tisíc ľudí. V najnovšej epizóde podcastu Biznislab s Martinom Krupom sa dozviete: prečo a ako zmeniť zabehnutú značku, čo obsahuje rebranding a ako ho komunikovať zákazníkom, ako sa podniká, keď vám biznis riadi počasie, ako fungujú licencie na rastliny, prečo sa vyhýbať rašeline, kam chce Poni Veni expandovať. A tiež prečo majiteľka záhradníctva nemá vlastnú záhradu. Podcast Biznislab pripravuje spoločnosť ui42 v spolupráci s denníkom SME. Moderuje Martin Krupa. ui42 s Poni Veni spolupracuje na e-shope, reklame a rebrandingu.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sedia už marketéri s vyloženými nohami, kým za nich kliká umelá inteligencia? „Bodaj by to tak bolo. Mám pocit, že sme nikdy nepracovali viac ako teraz,“ hovorí Roman Helt, šéf výkonnostného marketingu v ui42, v novej epizóde podcastu Biznislab. Jeho 25-členný tím spravuje reklamné kampane na Googli, Facebooku a Instagrame pre veľké aj menšie e-shopy. AI im prácu výrazne zrýchlila. Spustenie kampane, ktoré kedysi trvalo tri- štvrte hodiny, dnes zvládnu za 11 až 12 minút. Reporty, na ktoré sa kedysi čakalo do konca mesiaca, chodia aj denne. Lacnejšie to však nie je. Klienti nechcú zľavu, ale viac: „Chcú, aby som nad kampaňami rozmýšľal biznisovo, viac experimentoval, vyhodnocoval a plánoval.“ Účet, ktorý by AI spravovala úplne sama, Roman zatiaľ nevidel. A pýta sa: v aukcii sú desiatky inzerentov a len pár reklamných miest. Ak všetci nechajú kampane na AI, ako tá aukcia dopadne? Na príkladoch z praxe ukazuje, kde e-shopy strácajú peniaze. Niekedy stačí, že pri vianočnej kolekcii vytvoria nový produkt namiesto úpravy bestsellera a algoritmy sa učia odznova. Inokedy výbornú kampaň „ukradne“ B2B partner, ktorý ten istý tovar predáva lacnejšie. A pomalý web pokazí všetko: „Na rýchlosti zlyhajú všetky moje performance oddelenia.“ Keď reklama narazí na svoje limity, riešením býva biznis: lepšia cena, rýchlejšie doručenie, predĺžená záruka alebo vzorka zadarmo. Prečo má v ére AI ešte zmysel agentúra? Podľa Romana preto, že udržať tempo zmien v reklamných systémoch je v malom internom tíme veľmi ťažké. Agentúra navyše nestojí na jednom človeku. Jeden z klientov ui42 to opísal tak, že jeho dôvera sa neviaže na konkrétneho špecialistu, ale na organizáciu, ktorá vie vybrať správnych ľudí. Agentúra tiež vidí desiatky e-shopov, takže úspešné postupy rýchlo prenáša k ďalším klientom a nástroje či prieskumy, ktoré by si jeden e-shop sám nekúpil, sa rozložia medzi viacerých. Aktuálne čísla prináša E-commerce barometer, ktorý ui42 pripravilo s agentúrou Ipsos na vzorke vyše 1600 ľudí zo Slovenska a z Česka. Až 40 percent Slovákov a 45 percent Čechov začína nakupovať vianočné darčeky už v októbri. Sezóna sa pritom naťahuje až do marca, marketéri jej hovoria „piaty kvartál“. V rozhovore príde reč aj na to, prečo mladí ľudia chcú robiť v agentúrach a ako sa juniori učia, keď rutinnú prácu robí AI. A tiež na to, prečo Romanovi v kancelárii nonstop beží notebook, kým on chová ovce a sliepky. V najnovšej epizóde podcastu Biznislab s Martinom Krupom sa dozviete: ako AI mení prácu performance marketérov, prečo trikrát rýchlejšia práca neznamená trikrát lacnejšiu, aké chyby v kampaniach stoja e-shopy najviac peňazí, kedy dáva zmysel agentúra a kedy interný tím, kedy začať s vianočnými kampaňami, ako sa v ére AI učia juniori. Vypočujte si rozhovor a nazrite marketérom do kuchyne. (Podcast Biznislab pripravuje spoločnosť ui42 v spolupráci s denníkom SME. Moderuje Martin Krupa.)See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kakao, ktoré si mnohí pamätajú z detstva, bolo najmä cukor. V instantných kakaových nápojoch tvorí odtučnený a alkalizovaný kakaový prášok zhruba pätinu, zvyšok je cukor a farbivá. Martina Matejíčková so sociálnym podnikom Kakaw Co+ preto vracia kakau pôvodnú podobu: čistú kakaovú hmotu z bôbov a nápoj pre dospelých, ako ho poznali Mayovia. Jej cesta sa nezačala dovolenkou v trópoch ani kúpou plantáže. Po rokoch v korporátnych financiách odišla ako dobrovoľníčka pomáhať sociálnym podnikom do mexického štátu Chiapas. Tam zistila, že bio holandské kakao, ktoré si dovtedy kupovala ako to najlepšie, má so skutočným kakaom málo spoločné. „Zrazu som zistila, že si nekupujem kakao,“ hovorí v novej epizóde podcastu Biznislab. Dnes nakupuje prémiové kakao kvality „fino de aroma“ priamo od miestnych farmárov v Kolumbii a Peru, medzi ktorými sú aj bývalí pestovatelia koky. Namiesto certifikácie Fair Trade, ktorá by drobných farmárov stála peniaze v každom článku reťazca, stavila na priamy obchod. Pestovateľov pozná osobne, nastavuje protokoly fermentácie aj sušenia a s farmármi je v dennom kontakte. Šálka kakaa pripravená doma tak vyjde zhruba na euro, v ich kakaotérii stojí ako kapučíno. Na Slovensku pokračuje sociálny rozmer v integračnej baliarni, kde každé balenie ručne vážia a etiketujú znevýhodnení zamestnanci. „Po nastavení sú veľmi vďační a naozaj sa snažia plniť zadané ciele a svoju prácu zodpovedne,“ hovorí Martina. Bariérou pre firmy podľa nej nie sú ľudia, ale administratíva. Agende sociálneho podniku sa venuje kolegyňa tri hodiny denne a vlaňajšie kontroly trvali niekoľko mesiacov. Najúprimnejšia je pri téme rastu. Keď v roku 2024 cena kakaa niekoľkonásobne vystrelila, firma musela rýchlo narásť objemom. „Rástli sme, ale nebol čas na vytváranie procesov,“ priznáva. Delegovať sa podľa nej darilo, kontrolovať už horšie, a práve kontrolu procesov by dnes najradšej odovzdala. Kakaw Co+ má dnes takmer 40 ľudí, predáva aj v Prahe a mieri do Rakúska, Poľska, Číny a Dubaja. Recept na expanziu? Trh si roky „nacvičovať“ na festivaloch a eventoch, zo 162 produktov vybrať niekoľko hlavných a nájsť lokálnych partnerov. „Keď vás Slovensko vycvičí, v iných krajinách to budete mať jednoduchšie. Len nerobte copy-paste toho, čo fungovalo doma.“ V najnovšej epizóde podcastu Biznislab s Martinom Krupom sa dozviete: Čím sa líši skutočné kakao od toho z detstva a prečo ho piť v dospelosti? Prečo Kakaw Co+ neplatí za Fair Trade a obchoduje priamo s farmármi? Aké je zamestnávať znevýhodnených ľudí a čo obnáša byrokracia sociálneho podniku? Prečo sa v rastúcej firme darí delegovať, ale nie kontrolovať? Ako vstúpiť na nový trh od Prahy po Čínu? Ako pomáha AI v online predaji? Vypočujte si rozhovor a zistite, ako postaviť netradičné podnikanie s netradičným produktom. (Podcast Biznislab pripravuje spoločnosť ui42 v spolupráci s denníkom SME. Moderuje Martin Krupa.)See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kurz plávania je na Googli medzi prvými výsledkami, no keď sa na kurzy plávania opýtate ChatGPT, o jeho existencii nevie. Rovnaký problém dnes majú lekári, remeselníci, školy aj e-shopy. A nejde o maličkosť: podľa prieskumu Ipsos pre ui42 už umelú inteligenciu pri výbere alebo nákupe produktu použilo 57 percent Slovákov, medzi 18- až 26-ročnými dokonca 74 percent. Prečo vás AI nepozná? Veľké značky má v dátach, na ktorých sa učila. Menšie firmy tam väčšinou nie sú, a tak ich AI hľadá podobne ako človek. Otázku rozloží na menšie frázy, vyhľadá ich cez Google či Bing a odpoveď zloží z prvých výsledkov. „Váš výsledok sa musí zobraziť na popredných miestach v organických výsledkoch vyhľadávania. Rád hovorím, že SEO dnes znamená optimalizáciu pre vyhľadávanie všade," hovorí v novej epizóde podcastu Biznislab David Kořínek, odborník na marketing vo vyhľadávačoch. Paradoxne, firmám často nechýba obsah, ale technika. Nevedomky si zablokujú AI boty zlým technickým nastavením alebo novinky zverejňujú len na facebooku, kam sa roboty nedostanú. Prvý test je pritom zadarmo: opýtajte sa ChatGPT priamo na svoju webovú stránku. Web netreba písať pre AI, ale pre zákazníka, a to podrobne. Namiesto jednej stránky „služby" je lepšie mať samostatnú stránku pre každú službu, reálne fotky, dohľadateľných autorov a skutočné recenzie. Keď v nich pacienti opakovane píšu, že zákrok nebolí, AI dentálnu kliniku odporučí tomu, kto hľadá bezbolestné ošetrenie. Kupované recenzie naopak škodia. Mení sa aj meranie. V Google Analytics býva návštevnosť z AI v jednotkách percent, no u niektorých klientov až 15 až 17 percent zákazníkov uvádza, že sa o firme prvýkrát dozvedeli práve z AI. A otvára sa šanca pre menších: pri otázke „aký kávovar kúpiť" veľký e-shop ťažko porazíte, pri otázke „aký pákový kávovar do 500 eur" už áno. V najnovšej epizóde podcastu Biznislab s Martinom Krupom sa dozviete: Čo skontrolovať na webe, aby vás AI vôbec videla? Ako písať obsah a pracovať s recenziami, aby vás AI odporučila? Ako zmerať, koľko zákazníkov vám AI skutočne prináša? Nahradí ChatGPT SEO odborníka a kde sa vezmú budúci seniori? Ako AI agent pripravil kampane pre 4500 kategórií e-shopu za dva dni? Vypočujte si rozhovor a zistite, ako dostať vašu firmu do odpovedí umelej inteligencie. Podcast Biznislab pripravuje agentúra ui42 v spolupráci s denníkom SME. Moderuje Martin Krupa.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nástup cla a poplatkov priniesol ázijským gigantom na Slovensku nečakaný úder. Nákupy na Temu či AliExpress podľa odhadov klesli o desiatky percent, v Pobaltí dokonca až o 70 percent. Znamená to, že domáci e-commerce má vyhraté? Ani zďaleka. Čínski hráči už masívne stavajú sklady v Európe a pravidlá hry sa opäť menia. Ako v tomto prostredí prežiť a rásť? Analýza 400 slovenských e-shopov s obratom viac ako milión eur ukazuje priepastný rozdiel. Kým medián čistého zisku trhu sa hýbe na úrovni 1,3 percenta, top hráči stabilne presahujú 20 percent. „Za mňa je kľúčová maržovosť produktov, vlastná značka a retencia. Ak predávate komoditu, ktorú má ďalších 50 predajcov, tlak na cenu vás zničí,“ hovorí v novej epizóde podcastu Biznislab Michal Král, zakladateľ Asociácie slovenských e-commerce firiem. Paradoxne najväčším rizikom pre stredné e-shopy dnes nie je konkurencia, ale samotný rast. S rastúcimi objednávkami stúpa potreba kapitálu na zásoby a marketing. Kto nemá stopercentne zvládnuté finančné riadenie, toho môže podľa Krála prudký rast doslova zabiť. Zároveň e-shopy často zanedbávajú základnú údržbu. Kým s autom chodíme do servisu pravidelne, digitálne obchody radšej pália peniaze v drahých PPC kampaniach, než by opravili rozbitý nákupný košík alebo zlé vyhľadávanie. Zvýšenie konverzného pomeru z dvoch percent na tri percentá pritom znamená o polovicu vyšší obrat pri rovnakých nákladoch. Skutočné zemetrasenie však do e-commerce prináša umelá inteligencia. Zákazníci menia svoje návyky – produktový prieskum už nerobia zdĺhavo cez Google, ale dopytujú sa cez ChatGPT či Claude. Tí, ktorí z AI nástrojov prekliknú na web, prichádzajú rozhodnutí a konverzný pomer je násobne vyšší. Do hry navyše vstupujú samostatní AI agenti, ktorí dokážu analyzovať dáta, generovať weby a riadiť operácie na pozadí, na ktoré ľudské kapacity nestačia. V najnovšej epizóde podcastu Biznislab s Martinom Krupom sa dozviete: Aké konkrétne segmenty rástli a prečo sa nedarilo elektronike či móde? Aké nové e-shopy majú dnes šancu a prečo by mali ísť do prepojenia s fyzickým svetom? Ako začať podnikať cez „lean startup“ prístup a otestovať trh za pár týždňov? Prečo sa oplatí vrátiť k e-mail marketingu? Ako pripraviť dáta e-shopu na to, aby ho mohol plynule riadiť a analyzovať AI agent? Vypočujte si rozhovor a zistite, ako pripraviť váš online biznis na rok 2026. Podcast Biznislab pripravuje spoločnosť ui42 v spolupráci s denníkom SME. Moderuje Martin Krupa. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelá inteligencia sa v posledných mesiacoch stala súčasťou takmer každej porady o budúcnosti firiem. Podľa Viktora Doletinu, ktorý v spoločnosti ui42 vedie transformáciu na umelú inteligenciu, je však medzi používaním nástrojov ako ChatGPT či Claude a ich reálnym využitím stále veľká priepasť. „Drvivá väčšina ľudí síce vie, že AI existuje, ale nemá predstavu, čo všetko dokáže,“ hovorí v novej epizóde podcastu Biznislab. Ešte vlani na jeseň bol Viktor Doletina výrobným riaditeľom vo firme ui42 – mal na starosti štyri rôzne oddelenia. Do témy umelej inteligencie sa vtedy pustil naplno, no vo voľnom čase, popri bežnej agende. Tempo, akým sa snažil držať krok s novými AI modelmi, ho podľa vlastných slov priviedlo až k vyhoreniu. „Bolo to hnané strachom, že mi niečo ujde,“ opisuje v novej epizóde podcastu Biznislab. Skúsenosť ho naučila nastaviť si hranice – dnes v ui42 vedie transformáciu na umelú inteligenciu naplno, no v inom, udržateľnom režime. V rozhovore vysvetľuje, ako AI zaviesť do firmy tak, aby to dávalo zmysel aj bez toho, aby niekto vyhorel. Radikálnym krokom je podľa neho prepojiť umelú inteligenciu s vlastnými dátami – od webovej analytiky po interné systémy. Bez toho zostáva AI len všeobecným poradcom. S dátami sa z nej stáva partner, ktorý pozná biznis, produkt aj zákazníka. Rozoberá aj to, ako fungujú AI agenti – softvér, ktorý namiesto jednorazovej odpovede rieši úlohy samostatne. V ui42 nimi napríklad kontrolujú kód programátorov, robia audity prístupnosti webov alebo monitorujú celé PPC kampane do posledného detailu. V epizóde sa dozviete: ako prepojiť AI s firemnými dátami (a prečo to musíte urobiť hneď), zásadný rozdiel medzi AI chatbotom a autonómnym AI agentom, vibecoding: Prečo programátori nevymrú, ale stanú sa z nich architekti, ako AI agenti chránia rozpočty vo výkonnostnom marketingu, prečo sa investície do AI firmám často nevracajú a ako správne merať ROI, skryté náklady na agentov: Pozor na minuté tokeny, AI Act v praxi: Kedy vám hrozí problém za nevyznačenie deepfake obsahu. Podcast Biznislab pripravuje denník SME v spolupráci s agentúrou ui42. Novú epizódu nájdete na YouTube aj vo všetkých podcastových aplikáciách, napríklad na Spotify či Apple Podcasts. Biznislab odteraz vychádza dvakrát mesačne.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Všetci dnes hovoria o umelej inteligencii. Ale úprimne – koľko slovenských firiem ju skutočne využíva na generovanie zisku a koľké sa s ňou len hrajú? Prechod od technologického hypu k reálnemu biznisu je zložitý a vyžaduje si jasnú stratégiu. V najnovšej epizóde podcastu Biznislab denníka SME sme sa rozprávali s profesorkou Máriou Bielikovou, zakladateľkou a riaditeľkou nezávislého výskumného inštitútu KInIT. Ako špičková odborníčka na AI prináša manažérom pragmatický pohľad na to, ako z exponenciálneho tempa inovácií vyťažiť maximum pre svoju firmu. Najhoršia je smrť z oplašenia Najčastejšou chybou manažérov je, že platia AI nástroje len preto, lebo sú moderné a sľubujú nereálne. „Je to, ako mať v ruke množstvo klincov a kladív, no nevedieť, aký máte problém,“ vysvetľuje Mária Bieliková. Úspešná implementácia AI sa nezačína výberom technológie, ale definovaním najväčšej prekážky vo firme. Až keď presne viete, či chcete zefektívniť mítingy, zrýchliť rutinnú prácu s dátami alebo zlepšiť zákaznícku podporu, má zmysel hľadať AI riešenie. Venture mindset pre bežné firmy Aby firmy dokázali inovácie zachytiť, musia si osvojiť „venture mindset“ (myslenie rizikového investora). Neúspechom v biznise totiž už nie je to, keď otestujete novú inováciu a ona nevyjde. Skutočným neúspechom je, ak inovácia leží priamo pred vami a vy ju zo strachu z chyby ignorujete. Nástup autonómnych AI agentov Umelá inteligencia už nie sú len AI chatboty, ktoré vám vygenerujú text na blog a odpovedia na otázku. AI agenti už dokážu nielen „odpovedať“, ale aj aktívne vykonávať operácie v interných systémoch – napríklad prečítať e-mail s reklamáciou, posúdiť ho, sprocesovať vratku v e-shope a odoslať peniaze zákazníkovi. Tu je však mimoriadne dôležité postupovať po malých krokoch, testovať v bezpečných „sandboxoch“ a nezabúdať na zálohy. Čisté a bezpečné dáta Poriadok v dátach dnes znamená niečo iné: dáta už nemusia byť perfektne usporiadané v tabuľkách. Dôležité však je osekať z nich „hlušinu“ a zbaviť sa chýb, aby odrážali realitu. AI sa učí z toho, čo jej dáte. Vypočujte si celú epizódu podcastu Biznislab na webe SME.sk alebo vo vašej podcastovej aplikácii. Dozviete sa v nej aj to: prečo vás dopytovanie AI v slovenčine môže stáť dvakrát viac než v angličtine, ako motivovať špičkových výskumníkov a lídrov bez klasických finančných odmien, čo spája modernú umelú inteligenciu s geniálnym vynálezcom z Prešporku. Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej agentúry ui42. Epizódu nájdete na SME.sk, Spotify aj Apple Podcasts.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hosťom najnovšej epizódy podcastu Biznislab je inžinier Štefan Kohút, bývalý riaditeľ Výpočtového strediska SAV a zakladateľ Múzea počítačov. Sme odsúdení na to, aby sme navždy ostali len „montážnou dielňou Európy“? Pri pohľade na súčasný stav ekonomiky a odlev mozgov do zahraničia sa to môže zdať ako nevyhnutná realita. História slovenského IT priemyslu nám však ukazuje, že v našej DNA je zakorenená hlboká technická kreativita a schopnosť inovovať aj v tých najťažších podmienkach. „Môj otec hovorieval: aj kráľ chodí na záchod. Nesmieme sa ponižovať a hovoriť si, že my sme len malí Slováčikovia, čo musia niekoho poslúchať. My vieme veci vymyslieť. Vieme urobiť dieru do sveta, len sa o to musíme snažiť,“ hovorí v aktuálnej epizóde podcastu Biznislab inžinier Štefan Kohút. Ako pamätník a aktívny účastník prvej vlny informatizácie Slovenska sa s moderátorom Martinom Krupom vrátil do 60. a 70. rokov minulého storočia. Do obdobia, keď slovenskí vedci na kolene stavali prvé počítače a učili stroje riadiť zložité priemyselné procesy. Prvý slovenský počítač RPP-16 riadil výrobu elektriny a zachraňoval životy v bani Cesta k prvému slovenskému číslicovému počítaču RPP-16 (Rýchly programový procesor) nebola jednoduchá. Počas studenej vojny platilo na špičkové západné technológie prísne embargo. Kúpiť moderný počítač či len kvalitné integrované obvody bolo takmer nemožné. Slovenskí inžinieri na čele s priekopníkom Ivanom Planderom si museli poradiť sami. Od tajných výskumných úloh v zatemnených miestnostiach SAV až po presadenie sériovej výroby na Orave. Výsledok? RPP-16 nebol len akademický experiment. Tento originálny počítač v praxi riadil výrobu elektriny v Novákoch, prepájal Vážske kaskády, strážil kvalitu papiera v Ružomberku a na Ostravsku dokonca monitoroval stavy baníkov pod zemou, vďaka čomu vedel pri haváriách okamžite alarmovať záchranné čaty. V podcaste sa dozviete aj to, ako predbehli dobu v legendárnom JZD Slušovice, kde vďaka výpočtovej technike na diaľku sledovali, ktorí traktoristi poctivo orú a ktorí sa „ulievajú“. Slovenský Wozniak a fenomén PMD 85 Druhým silným príbehom epizódy je zrod prvého československého osobného počítača PMD 85. Za jeho vznikom stál mladý elektroinžinier Roman Kiš z Tesly Piešťany, kam sa dostal po náhodnom stretnutí v lietadle s vtedajším riaditeľom. Z vyradených pamäťových obvodov určených do odpadu dokázal poskladať funkčný mikropočítač, ktorý vedel vykresľovať znaky na bežný televízor. Tento „garážový“ úspech odštartoval revolúciu. Zrazu neboli počítače len obrovské skrine v štátnych podnikoch, ale dostali sa do škôl a krúžkov, kde s nimi vyrástla celá nová generácia programátorov – vrátane mnohých dnešných úspešných IT podnikateľov. Ako motivovať ľudí bez peňazí? Pre manažérov prináša rozhovor ešte jednu prekvapivú lekciu. Ako dokázal Ivan Plander pred vyše polstoročím motivovať desiatky ľudí k extrémnym výkonom, hoci nemal peniaze na prémie ani firemné benefity? „Boli sme na tom všetci rovnako. Zadarmo. Ale tí ľudia boli nadšení,“ spomína Štefan Kohút. Fascinácia novou technikou a pocit, že tvoria niečo prevratné, boli také silné, že výskumníci v akadémii tajne skákali oknom späť do budovy po tom, ako ju vrátnička na noc zamkla, len aby mohli ďalej pracovať na svojich úlohách. Vypočujte si celú inšpiratívnu epizódu podcastu Biznislab na webe SME. Dozviete sa v nej aj to, prečo je dôležité nezabudnúť na našu vlastnú inovatívnu históriu. A na záver má pre vás Štefan Kohút aj jednu dôležitú výzvu. Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42. Podcast Biznislab nájdete na SME.sk, Spotify aj Apple Podcasts.See omnystudio.com/listener for privacy information.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum  Predstavte si komunitu, ktorá dokáže vypredať bratislavskú Starú tržnicu za necelých osem minút. Komunitu, v ktorej vedľa seba sedia fanúšikovia jedenástich konkurenčných tímov a spája ich spoločná vášeň. Presne to sa podarilo vybudovať moderátorovi Števovi Eiselem a pretekárovi Josefovi Královi. Ich projekt EisKing je dnes suverénne najväčšou a najvernejšou komunitou fanúšikov F1 v Česku a na Slovensku. V najnovšej epizóde podcastu Biznislab, ktorý moderuje Martin Krupa, spoluzakladateľ ui42, Števo Eisele poodhalil nielen zákulisie najrýchlejšieho športu na svete, ale najmä skúsenosti, ktoré stoja za úspechom ich komunity. Odmietanie rýchlych peňazí Mnoho tvorcov obsahu dnes volí stratégiu rýchlej monetizácie a svoj prémiový obsah zamyká za paywall. EisKing ide opačnou cestou. „Už tri roky nám otrieskavajú o hlavu, že sme úplní idioti a mali by sme náš obsah okamžite zamknúť. My to však nechceme robiť ako všetci,“ vysvetľuje Eisele. Namiesto zamykania stavili na budovanie obrovského dosahu a dlhodobej dôvery. Tá sa prejavuje aj pri výbere komerčných partnerov. Hoci im na stole ležali lukratívne ponuky, zásadne odmietajú propagovať hazard, kasína či tvrdý alkohol. Umenie povedať v biznise „nie“ považuje Števo za jednu z najdôležitejších zručností, ktorú si musel s narastajúcou popularitou osvojiť. F1 ako laboratórium efektivity a nábor juniorov Formula 1 nie je len šport, je to vrcholná ukážka efektívneho riadenia firmy. Zavedenie prísnych rozpočtových stropov prinútilo stajne optimalizovať každý jeden proces. Výrazne sa to prejavuje napríklad v HR. „Keď sa dnes pozriete do garáží jednotlivých tímov, päťdesiatnikov tam už nenájdete. Je to fyzicky a cestovaním také náročné, že mechanici a inžinieri majú väčšinou do 30 rokov. Tímy masívne naberajú dravých juniorov, dávajú im šancu a zároveň šetria náklady,“ opisuje Eisele trend, ktorý nachádza čoraz väčší ohlas aj v bežnom korporátnom svete. O efektivitu sa snažia aj v samotnom EisKingu. Rozhodnutia nerobia len na základe intuície, ale opierajú sa o dáta. Keď hľadali miesto pre ďalšiu veľkú živú šou, pozreli sa na čísla zo svojho e-shopu s merchom. Zistili, že najviac objednávok prichádza prekvapivo z Ostravy – a následne tam trikrát po sebe vypredali sálu pre 1500 ľudí. Chyba je kamarátka. Aj tá, ktorá stojí peniaze Cesta na vrchol sa nezaobišla bez komplikácií. Števo v podcaste otvorene hovorí aj o krízových momentoch – napríklad o zlyhaní dodávateľskej IT firmy, keď sa im pri predpredaji lístkov na šou s legendárnym Mikom Häkkinenom „stratilo“ 110 vstupeniek. Zákazníci zaplatili, no lístky neexistovali. Vyzeralo to ako ukážkový scam, no situáciu transparentne vykomunikovali a z tohto problému nakoniec vzišlo ich vlastné, robustné softvérové riešenie na predaj lístkov a členstiev. „Niki Lauda hovorieval, že najviac v živote sa naučil na prehrách. Chyby patria k životu, len sa z nich treba vedieť poučiť,“ dodáva Števo Eisele, pre ktorého je aj tak najlepšou improvizáciou vždy poctivá príprava. Vypočujte si celú inšpiratívnu epizódu podcastu Biznislab na webe SME. Dozviete sa v nej, prečo je kľúčové transformovať online svet aj do fyzických offline stretnutí, ako aj tri zlaté rady pre moderátorov. Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42. Podcast Biznislab nájdete na SME.sk, Spotify aj Apple Podcasts.See omnystudio.com/listener for privacy information.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum  Kúpiť si knihu či oblečenie cez internet je dnes úplne bežné. Ale ako presvedčiť zákazníka, aby si do online košíka vložil horský bicykel, ktorý stojí tisícky eur a vyžaduje si presné nastavenie? V najnovšej epizóde podcastu Biznislab o tom diskutoval Patrik Kedžuch, zakladateľ spoločnosti Najšport, jedného z dominantných predajcov lyží a bicyklov na Slovensku. Rodina ako motor rastu Podnikateľský duch sa u Patrika Kedžucha prejavil veľmi skoro. Už ako sedemročný vrátil v potravinách vyzbierané pivové fľaše a za utŕžené peniaze nakúpil rožky a maďarskú salámu. Mame doniesol nákup, vrátil peniaze a ešte mu zostalo na čokoládu. Neskôr, ešte na strednej škole, začal predávať lyže a postupne z "detskej izby" vybudoval silnú firmu. Najšport je ukážkovým príkladom rodinného biznisu, no nevznikol klasickým odovzdaním žezla z rodičov na deti. Začal ho Patrik a postupne doň stiahol mladšieho brata, otca (ktorý rozbiehal servis), mamu na administratívu, manželku a švagrinú. Rodinná zodpovednosť a lojalita boli jedným z kľúčových motorov ich rastu. Ako predať bicykel v škatuli Mnohí cyklisti majú obavy z toho, že by im mal prísť domov kuriérom rozložený drahý horský bicykel. Najšport sa preto rozhodol zbaviť zákazníkov tohto strachu zložitejšou, no ústretovou logistikou. „Každý jeden bicykel vyberieme zo škatule, kompletne skompletizujeme, skontrolujeme a zabalíme naspäť do väčšej škatule tak, že zákazník si už len vyrovná volant a nasadí pedále,“ vysvetľuje Kedžuch. Pre tých, ktorí si netrúfajú ani na tento krok, má e-shop vybudovanú sieť viac ako desiatich partnerských odberných miest a cykloservisov. Online nákupy navyše prepájajú so službami v kamennej predajni, ako je bike fitting (prispôsobenie posedu na mieru) a boot fitting (tvarovanie lyžiarok), čím si vedia získať aj najnáročnejších zákazníkov. Boom cez covid a následné vytriezvenie Kľúčovým obdobím pre firmu bola pandémia. V prvej vlne dopyt po bicykloch extrémne narástol. Vypredalo sa všetko. Po uvoľnení opatrení však prišlo vytriezvenie. Sklady zostali plné, ceny padli na minimá a marže sa radikálne znížili. Najšport zmenil stratégiu. „Dostali sme pokyn udržať tržby a osekať náklady na polovicu. Neriadili sme dopyt, ale zisk,“ vysvetľuje v podcaste Martin Krupa z ui42, kde firme s e-shopom a marketingom pomáhajú. Nasadenie dynamickej cenotvorby a detailná optimalizácia marketingových kampaní im pomohli v cyklosegmente naďalej rásť. E-biky ovládnu trh do dvoch rokov Jednou z tém podcastu bola aj budúcnosť cyklistiky. Patrik Kedžuch predpovedá, že elektrobicykle do dvoch rokov úplne ovládnu trh. Tento trend sa už podľa neho netýka len starších ľudí alebo firiem, ale čoraz viac mu podliehajú aj výkonnostní a športovejší cyklisti. „Zistia, že nevyšliapu len jeden kopec, ale za ten istý čas vidia možno raz toľko a užijú si to omnoho viac,“ konštatuje šéf Najšportu. Vypočujte si celú epizódu podcastu Biznislab s Martinom Krupom a zistite viac o tom, ako funguje online predaj prémiového športového tovaru. Na konci rozhovoru na vás navyše čaká špeciálny zľavový kód na nákup. Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42. Podcast Biznislab nájdete na SME.sk, Spotify aj Apple Podcasts.See omnystudio.com/listener for privacy information.