Atlas - Enviropodcast

Ovčia vlna je materiál, ktorého spracovanie malo na Slovensku dlhú tradíciu. Dnes sa však využíva len minimálne. Práve naopak – ročne u nás vyhodia chovatelia oviec približne tisíc ton vlny. To je škoda a premrhaná príležitosť, pretože tento unikátny, 100-percentne odbúrateľný prírodný materiál má veľký potenciál. Aké rôzne druhy vlny existujú a v čom sa líši ich použitie? Čím všetkým musí vlna v surovom stave prejsť, aby sa z nej stala priadza na výrobu oblečenia? V čom sa môžeme inšpirovať obyvateľmi Islandu? Aké praktické veci sa dnes dajú z vlny vyrobiť a aké to má výhody? Fenoménu vlny ako materiálu, ktorého využívaním prospievame nielen sebe ale v konečnom dôsledku aj prírode, sa v rozhovore s moderátorkou Máriou Adamovou venuje Lívía Rášová, inšpiratívna eko-podnikateľka, ktorá chce svojou značkou Vlna pod Tatrami vrátiť vlnu do šatníkov a domovov Slovákov.

V regióne Gemer a Malohont sa nachádza množstvo na prvý pohľad nenápadných vidieckych kostolov. Tie však pod nánosmi času skrývajú pamiatky, ktoré patria k vrcholom stredovekého výtvarného umenia celoeurópskeho významu. Ako je možné, že v tejto časti Slovenska vznikalo také množstvo fresiek porovnateľných s tými, ktoré sa dajú nájsť napr. v Taliansku? Čo sa na týchto historických skvostoch v priebehu dejín najviac podpísalo a v akom stave dnes sú? Prečo sa oplatí navštíviť tento kút Slovenska a uvidieť jeho kultúrne bohatstvo na vlastné oči?   Odpovede prináša v našom rozhovore David Raška – architekt a expert na obnovu pamiatok zo združenia Gotická cesta. Práve tím Gotickej cesty patrí aktuálne medzi najaktívnejšie občianske združenia, ktoré pomáhajú obnovovať a popularizovať historické dedičstvo. Robí tak s najvyšším rešpektom k odkazu minulosti, a tiež kultúrno-prírodnému kontextu krajiny, ktorej sú tieto pamiatky po stáročia súčasťou.

Cintoríny a posledné rozlúčky, ktoré rešpektujú ľudí aj prírodu – tento netradičný koncept na Slovensku rozvíja združenie Živica. Jeho projekt Funebra dnes patrí medzi najinšpiratívnejšie počiny, ktoré otvárajú diskusiu o tom, ako pristupovať k pohrebom a uvažovaniu o smrti inak. Zároveň je  zdrojom inšpirácie a myšlienok na premýšľanie aj v kontexte blížiaceho sa Sviatku všetkých svätých. V čom sú prírodné cintoríny iné od tých klasických? Čo všetko obnáša ekologické pochovávanie na týchto miestach? S akými krokmi dokáže Funebra pozostalým pomôcť? Ako prebiehajú obrady pod vedením Funebry a vďaka čomu si môže rodina z ich priebehu odniesť menej traumatizujúcu skúsenosť?  Viac o tejto málo známej, ale dôležitej téme približuje v rozhovore Monika Kossuth, spoluzakladateľka projektu Funebra a priekopníčka ekofunebráctva v našej krajine.

Verejné, súkromné a aj školské pozemky do veľkej miery odzrkadľujú náš prístup k životnému prostrediu. Niekto si záhrady prispôsobuje víziám z katalógov... iný chce dať svojmu kúsku zeme hlbší zmysel. Priekopníkom témy pretvárania školských dvorov na prírode blízke klimatické záhrady, a s tým súvisiaceho envirovzdelávania detí na Slovensku, je občianske združenie SOSNA. Ako sú dnes na tom školy v oblasti klimatického vzdelávania? Na čom tento systém stojí a padá? Čo dokáže v oblasti zážitkovej envirovýchovy ponúknuť učiteľom a žiakom tím ekocentra SOSNA? Aké výsledky a benefity prináša pretváranie školských areálov do podoby, v ktorých dokáže učiť a liečiť samotná príroda? Odpovede na tieto a ďalšie otázky prinášajú v online rozhovore pre 10. diel podcastu Atlas manželia Silvia a Štefan Szabóoví. Zakladatelia združenia SOSNA a skúsení odborníci prešliapavajú cestu v tejto oblasti na Slovensku už celých 30 rokov.

Online nakupovanie po sebe zanecháva na skládkach obrovské množstvo jednorazových obalov. Ekologické aj praktické riešenie tu prináša startup Repetito. Vďaka nemu sa na Slovensku po prvýkrát objavujú špeciálne formy obalov pre objednávky z e-shopov, ktoré vydržia až 100 opakovaných použití. Dokážu tak ušetriť v priemere viac než 20 kg odpadu.  Ako sú na tom dnes Slováci s nakupovaním cez internet? Prečo je tento životný štýl záťažou pre životné prostredie? Ako funguje unikátny cirkulárny princíp inovácie z Púchova, ktorá získala titul najlepšieho eko-startupu na Slovensku? Ako sa môže stať online predaj viac udržateľný a čo by pri ňom mali brať firmy v rámci svojich ESG stratégií do úvahy? Odpovede má v ďalšom diele nášho podcastu Ivan Štefina, zakladateľ startupu Repetito.

Na Slovensku máme zhruba 80 hradných zrúcanín, ktoré sú v procese obnovy. Pri nej dochádza väčšinou ku konfliktu medzi záchranou kultúrnej pamiatky a ochranou prírody. Tento problém začali riešiť dobrovoľníci, ktorí sa venujú oživovaniu starých hradov. Dnes už pri návšteve 10 zrúcanín možno pozorovať pozitívne zmeny – nielen krajšie a stabilnejšie hradné múry, ale aj vzácne druhy živočíchov a rastlín, ktoré tu spolunažívajú. Ako vznikol inovatívny koncept obnovy hradov Biohrad a kto za ním stojí? Prečo je na Slovensku historicky nedoriešená legislatíva pri obnove hradných ruín? Ako sa zapojiť do dobrovoľníckej činnosti na hrade vo svojom regióne? Či ako mať z návštevy hradnej zrúcaniny ten najlepší zážitok? Odpovede prináša v rozhovore Martin Sárossy - manažér projektu Biohrad a zástupca združenia Zachráňme hrady, ktoré spája 34 aktívnych skupín dobrovoľníkov zo všetkých kútov Slovenska.

Žitný ostrov tvorí územie od Bratislavy po Komárno medzi Dunajom a Malým Dunajom. Je to náš najväčší zdroj podzemnej vody. Nachádza sa jej tu 10 miliárd kubických metrov, čo v prepočte znamená, že každý Slovák tu má akoby svoj vlastný olympijský bazén. Zásoby pitnej vody sú pre Slovensko strategické. Napriek tomu nie je ich bezpečnosť samozrejmosťou. Z akých zdrojov hrozí najviac ich znečistenie? Kde sa skrývajú najväčšie problémy v tejto oblasti? Čo by mali byť v ochrane zdrojov pitnej vody aktuálne priority štátu? Na koho sa obrátiť, keď nás zaujíma stav kvality pitnej vody v našej mestskej časti, obci či vlastnej studni? Odpovede prináša v rozhovore Annamarie Velič, spoluzakladateľka jedného z najaktívnejších OZ v tejto sfére – združenia Za našu vodu.

Nikde inde u nás nenájdete toľko druhov vtákov ako v okolí Senianskych rybníkov na pomedzí okresov Michalovce a Sobrance. Toto chránené územie najjasnejšie ukazuje, ako sa na Slovensku vtákom darí a čo to napovedá o kvalite nášho životného prostredia. Vďaka návratu k tradičnému spôsobu obhospodarovania lúk a pasienkov tu dokázali ochranári zastaviť úbytok vzácnych druhov vtákov a dosiahnuť ich návrat do našej prírody. Prečo sú Senianske rybníky pre život vtákov také významné? Z ktorých druhov tu majú ochranári najväčšiu radosť? Prečo je vôbec potrebné, aby sa na naše územie vracali pôvodne migrujúce a hniezdiace druhy vtákov? Ako ich vo „Vtáčom raji“ môže verejnosť pozorovať a čo všetko sa tu dá zažiť? Čo konkrétne môže urobiť každý z nás pre to, aby sa užitočným operencom okolo nás žilo lepšie? Odpovede prináša v našom rozhovore skúsený ornitológ a riaditeľ združenia BirdLife Slovensko Matej Repel.

Vedci z košického startupu ekolive vynašli spôsob výroby biohnojiva, ktorý je na svete unikát. Využíva prirodzenú silu baktérií, aby sa z nevyužitých surovín po ťažbe stali prírodné biostimulanty pre pestovanie plodín. Dokážu sa postarať o výrazne viac zdravšej úrody, obnovovať zdravie pôdy a najnovšie poznatky ukazujú, že dokonca pomáhajú aj pri viazaní CO2 do zeme.  Ako prebieha proces viazania uhlíka do pôdy vďaka novoobjaveným účinkom týchto užitočných mikroorganizmov? Aké úspechy pri zvýšení a ochrane úrody vykazujú poľnohospodári s týmto biohnojivom? Do ktorých krajín sa dostáva tento slovenský vynález a kam až siaha jeho potenciál? Čo sú najväčšie výzvy pri expanzií slovenských startupov na globálny trh a akú podporu dnes majú vedecké inovácie zo Slovenska doma a v zahraničí? Odpovede a veľa zaujímavostí nielen pre farmárov približuje v našom rozhovore riaditeľka svetovo uznávaného startupu ekolive, vedkyňa Darina Štyriaková.

Dážď, ktorý sa v minulosti prirodzene dostával na zem a pôdu, dnes padá čoraz viac na strechy, cesty a parkoviská. Odtiaľ odteká do kanalizácie, čo robí z tejto vody odpad. V zastavaných mestách to pridáva k vysušovaniu pôdy, úbytku živočíchov a prehrievaniu v lete. Je to komplexný problém, ktorý na východnom Slovensku už 5 rokov úspešne rieši Dobrovoľnícke centrum Košického kraja.  Prečo je táto téma dôležitá a ako sa týka každého z nás? Ako opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody zmierňujú sucho a aké ich rôzne formy existujú? Čo hovoria konkrétne príklady z praxe – ako sa na upravené miesta vracia život a aká je finančná návratnosť týchto opatrení? Ako a kde začať, keď si chcem doma vybudovať dažďovú záhradu či jazierko? Odpoveď na množstvo otázok spojených s kolobehom tohto enviro problému dáva v našom rozhovore Mirka Langerová, koordinátorka programu vodozádržných opatrení z Dobrovoľníckeho centra Košického kraja.  Úsilie, ktoré vynakladajú dobrovoľníci v metropole východu aj ďalších mestách Košického kraja, patrí medzi najvýraznejšie aktivity v tejto oblasti na Slovensku.