Vlasta Tarábková: Zaživa ho zahrabali v našej záhrade a v noci sme počuli stony a krik

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Tisícka škôl, banky i predajne elektroniky, naposledy univerzita – Slovensko čelilo vyhrážkam bombovými útokmi. Po nich však prišla - nie hrozba, rovno v našich končinách bezprecedentný pokus o atentát na najsilnejšieho muža krajiny – premiéra. Robert Fico čelil piatim výstrelom, po ktorých podstúpil náročnú operáciu. Robert Kaliňák, jeden z premiérových najbližších mužov. „Zažili sme jeden tragický deň, ktorý znamená boj o život predsedu vlády. Utrpel vážnu polytraumu po strelných poraneniach a jeho zdravotný stav je mimoriadne vážny“. To bolo krátko pred deviatou večer po vyše troj a polhodinovej operácii, ktorá ešte nebola vo svojom závere. Minister vnútra už vtedy hovoril o jasnom „politicky motivovanom“ pokuse o atentát. Matúš Šutaj Eštok.„Páchateľ vystrelil päť výstrelov a predseda vlády je v kritickom stave. Prvé informácie, ktoré máme, hovoria o jasnej politickej motivácii a že rozhodnutie padlo krátko po prezidentských voľbách“. Bezprostredne po útoku policajti zadržali 71-ročného útočníka Juraja Cintulu. „Nesúhlasím s politikou vlády. Sú likvidované masmédiá. Prečo je RTVS napádaná? Mazák je prečo vyhodený z funkcie?“, uviedol krátko pred výsluchom v zázname pre Ta3. Ak v prípade útoku na premiéra polícia páchateľa zadržala, stojcov útokov na školy zatiaľ nemá, hrozby však vyšetruje ako terorizmus s najprísnejšími trestami. Aký potenciál v sebe skrývajú takéto opakované hrozby, keď zasievajú strach? Svoje by o tom vedeli povedať tisíce rodičov aj ich detí.Čo o nich prezrádza ich „rukopis“? Napĺňajú klasifikáciu hybridných hrozieb a čo môžu sledovať ich strojcovia? Téma pre bezpečnostného experta so špecializáciou na hybridné hrozby či terorizmus Victora Breinera. Nie je v ohrození taká krehká hodnota, ako súdržnosť jednej krajiny? „Sme zvyknutí, že teroristické hrozby sa dejú kdesi ďaleko od nás a terorizmus je islamský, pričom sa spája s neštátnymi aktérmi. To sa aj Putinovou agresiou na Ukrajine zmenilo“, tvrdí bezpečnostný expert Victor Breiner. Poukazuje na nevídanú aktivitu ruských tajných služieb. A to aj u nás. Nehovorí, že za aktuálnymi hrozbami boli práve oni, no bezpečnostné zložky podľa neho nemôžu pri vyšetrovaní prípadu vynechať žiadnu z alternatív. Rovnako aktivitu nejakého technologicky schopného jedinca. Strach ako želaný efekt„Terorizmus je komunikačná stratégia, pri ktorej sú obete len prostriekom. Cieľom je strach publika, ktorý odradí od aktivít proti strojcom takýchto útokov“, tvrdí Breiner. Bezpečnostná slepota vládnych politikov alias prospechárstvo„Pokiaľ považujeme za blízkeho partnera krajinu, ktorá vyprovokovala vojnu voči svojmu susedovi, pokiaľ sa vládni predstavitelia úplne otvorene ukazujú so zástupcami Ruska ako so svojimi legitímnymi partnermi, to je presne tá strana, ktorá preukázateľne stojí už desaťročie za plejádou projektov, ktoré manipulujú verejnou mienkou. Nazval by som to politickým prospechárstvom. Vládna premena RTVS na vládnu STVR – rovnako „bombová“ hrozbaAkousi „bombovou hrozbou“ pre demokraciu a právny štát je podľa Breinera aj vládne zmočňovanie sa verejnoprávnej RTVS, o formálnom zrušení ktorej sa aktuálne rokuje v parlamente. „Potrebujú nad ňou kontrolu, aby dosiahli tzv. interpretačnú suverenitu“, vysvetľuje. „Potrebujú, aby im vo verejnom priestore čím menej informačných kanálov robilo konkurenciu a spochybňovali kroky, ktoré politicky robia. Na druhej strane získavajú kanály, ktorými môžu propagovať seba, svoje politiky. To, čo sa bude nazývať štátnou propagandou“, hovorí expert na hybridné hrozby. Cieľom je udržať sa pri moci aj ďaľšie volebné obdobie. „Mať kontrolu nad verejnoprávnym médiom im v tom rozhodne môže pomôcť“, dodáva.Hrádzou...

Niektorí koaliční politici okamžite po atentáte začali obviňovať opozíciu alebo dokonca médiá. Ako na to médiá reagujú? Vládu bude riadiť jeden z podpredsedov a bude normálne fungovať. Demisiu vlády by priniesla až kóma alebo smrť premiéra, keďže vláda je viazaná na osobu premiéra, hovorí odborník na ústavné právo.Čo bude táto udalosť znamenať pre štát a spoločnosť, si v dnešnom podcaste rozoberieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, ústavným právnikom Vincentom Bujňákom, a aj s bezpečnostným analytikom Martinom Královičom. Budete počuť aj reakcie politikov – prezidentky Zuzany Čaputovej, lídra opozície Michala Šimečku, a zástupcov koalície Ľuboša Blahu a Andreja Danka.Nahrával Peter Hanák.

Spoločnosť OpenAI predstavila novú verziu chatbota ChatGPT 4o s viacerými novými funkciami. Google zasa ukázal svoje riešenie na generovanie videí a tiež hlasového asistenta. Zaujímavú správu prináša aj tretí hráč, spoločnosť Anthropic s chatbotom Claude. O novinkách sa rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké novinky prináša ChatGPT 4o.Prečo zrejme vyrieši dlhoročných problém hlasových asistentov.Že sa Google snaží dobiehať OpenAI, no nedarí sa.Všetci čakáme, ako sa teraz zachová Apple.Na Slovensko konečne prichádza aj tretí pôsobivý chatbot.Témy, o ktorých v podcaste hovoríme:OpenAI predstavil GPT-4o: Prelomový model, ktorý rozumie textu, obrázkom aj hlasu v reálnom časePrehľadne a stručne: Tieto novinky v chatbote ChatGPT sa oplatí vyskúšaťFilmárov z nás spraví aj Google: Predstavil vlastný generátor videí, konkurovať bude Sora od OpenAIAI asistent, s ktorým si môžete voľne pokecať: Google odhaľuje projekt AstraVeľká novinka, vážny konkurent pre ChatGPT a Gemini už je dostupný v EurópePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kandidátka PS vo voľbách do europarlamentu Veronika Cifrová Ostrihoňová v relácii Na rovinu.Vo podcaste s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou sa dozviete:– do 1. minúty – či nemá rodinné spojenie s biopalivovou lobby;– po 1:30 – ako zbohatla jej rodina;– od 2:00 – ako by sa zachovala, keby sa v Európskom parlamente hlasovalo o biopalivách;– po 4:00 – či hovorí celú pravdu, keď obhajuje komunikáciu svojho manžela s Mariánom Kočnerom;– po 4:50 – že o komunikácii svojho manžela s Kočnerom sa dozvedela, až keď to vyšlo verejne;– o 9:00 – či sa niekedy stretla s Marianom Kočnerom;– po 9:20 – či Marcelu Kosovú diskvalifikuje zabíjačka s Marianom Kočnerom a čím je to iné ako Sajfova komunikácia;– od 10:50 – čím je dnešný pokus o ovládnutie RTVS iný ako keď v roku 2017 SNS ovládla RTVS cez Jaroslava Rezníka;– po 12:20 – že vláda ide po slobode médií a chce monopol na informácie;– okolo 16:00 – či nemala z RTVS odísť skôr, aby svojou kandidatúrou nepoškodila inštitúciu;– od 18:00 – že mala ponuku kandidovať v eurovoľbách za koalíciu PS-Spolu už v roku 2019;– po 19:00 – čím bola zaujímavá pre PS a či si ju vybrali podľa počtu influencerov;– okolo 22:00 – či je jej instagram kanálom pre lídra kandidátky Ľudovíta Ódora;– po 25:50 – či ako influencerka prišla o komerčné spolupráce, keď vstúpila do politiky;– od 27:00 – či je v poriadku, že Rytmus a Attila Végh prišli o spolupráce po vyjadreniach podpory politikom;– po 30:30 – či by sme mali odsledovať Rytmusa na sociálnych sieťach;– od 31:00 – čo chce presadzovať v europarlamente;– po 32:00 – čo znamená udržanie Slovenska v Európe a či to nie je fiktívna hrozba;– od 36:00 – či nejde do EP presadzovať aj to, čo je už vlastne presadené a vyriešené;– po 36:50 – či si neodporuje, keď tvrdí, že bude dozerať na dodržiavanie európskeho práva na Slovensku a zároveň, že nebude žalovať v Bruseli;– od 38:00 – ako by mala EÚ regulovať sociálne siete;– od 39:20 – že chce na európskej úrovni presadiť jednotnú definíciu znásilnenia.

Rusko nevníma Európsku úniu ako politickú entitu, ktorá je schopná prijať nejaké geopolitické rozhodnutie a to logicky vyplýva z jej politického usporiadania. Mňa prekvapuje, že ani teraz tu neexistuje relevantná politická sila, ktorá by si to uvedomovala a chcela urobiť z Únie niečo, čo nás bude bezpečnostne chrániť, hovorí bývalý minister obrany a jeden zo zakladateľov SDK Ivan Šimko. A ako vidí možnosť spolupráce KDH so Smerom?„KDH by tu malo byť na pozore. Premiér tým sleduje dva zámery. Jednak si chce nás, kresťanských demokratov, priaznivejšie nakloniť , ale zároveň sa pokúsi loviť v našom voličskom rybníku. Lebo čím viac budeme stáť po boku progresívcov, tým menej tomu budú rozumieť práve naši voliči. A Fico to dobre vie. Chce to teraz z našej strany chirurgicky presný postoj. Na jednej strane by sme sa už nemali podieľať na tej démonizácii politickej scény. Mali by sme mať silu vzoprieť sa tej primitívnej, ale nebezpečnej politickej logike, v ktorej jedna polovica národa chce lynčovať predstaviteľov tej druhej – a samozrejme aj naopak. Pretože toto bude pre mnohých konzervatívne cítiacich voličov stále viac dilemou, či nám o konzervatívne hodnoty naozaj ide, keď nám ich Fico ponúka ako na tácke. Na druhej strane však musí byť jasné, že v mocenskom zápase, ktorý je súčasťou aj demokratickej súťaže, stojí KDH na celkom opačnom póle, ako Ficov Smer. Máme celkom inú víziu Slovenska, Európy, sveta, nespravodlivej vojny Ruska proti Ukrajine a v mnoho, ďalších, politicky a ľudsky významných veciach. Odlišnú predstavu od tej jeho, ale inú aj od toho, čo hlása Progresívne Slovensko, ako aj strany bývalej vládnej koalície.“To hovorí na margo snahy premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica politicky vykostiť KDH bývalý minister vnútra i obrany, expodpredseda KDH a jeden zo zakladateľov SDK, ktorá porazila Mečiara Ivan Šimko. Prečo je podľa neho politika KDH principiálne nezlučiteľná s predstavami SMERU a prečo sa Kresťanskí demokrati potrebujú vymedziť aj voči Progresívnemu Slovensku? No a môže sa zopakovať úspech SDK, ktorá v roku 1998 porazila mocného muža slovenskej politiky Vladimíra Mečiara?„Bez kompromisov sa nedá robiť demokratická politika no dnes je najväčší frajer ten, kto hovorí, že kompromisy nerobí. No ale s tým sa demokratická politika fakt robiť nedá,“ hovorí spolutvorca SDK Ivan Šimko.No a aká je jeho predstava o budúcnosti Európy čeliacej ruskej invázií na Ukrajine, ktorá sa ani napriek tejto hrozbe nedokázala mocensky zmobilizovať a čeliť agresívnym výzvam tejto doby bez spoliehania sa na vojenskú ochranu USA? A prečo je, podľa neho, načase opustiť predstavu o sile národného veta a vydať sa radšej na cestu federalizovanej Únie?Ráno Nahlas s exministrom obrany i vnútra a spoluzakladateľom SDK Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je koniec sporov medzi SNS a Hlasom? Koaliční partneri sa dnes podržali pri odvolávaní ministeriek Šimkovičovej a Dolinkovej. Ako to je sa viac ukáže pri hlasovaní o zmenách, ktoré sa týkajú Fondu na podporu umenia. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.Andrej Danko totiž očakáva, že Hlas a Smer zahlasujú za ich návrhy v kultúre. Ak by to tak nebolo, tak by bol podľa Danka v koalícii problém. O situácii v koalícii budeme hovoriť s politológom Erikom Lášticom.Politológ hovorí, že Andrej Danko robí to, čo skúšal už v predchádzajúcej koalícii so Smerom a Mostom-Híd. Mohol to vyhodnotiť, ako úspešné. „Andrej Danko sa snaží tým, že často bez varovania otvára nové požiadavky, ktoré sú prekvapujúce pre koaličné strany a ich lídrov, dosiahnuť silnejšiu pozíciu, ktorá nemá v kolalícii pre výsledok vo voľbách. Táto sa strégia môže byť úspešná, lebo má moment prekvapenia, nastoluje požiadavku, na ktorú musia reagovať tým, že do toho vstúpia média," približuje Láštic. Dodáva, že Danka to však do budúcna oslabuje ako partnera.Moderuje Denisa Hopková.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Slovensko má za sebou ďalší epický zápas na MS v hokeji 2024 v Česku. Napriek tomu, že sme jasne vyhrávali o 3 góly, tak sme sa zrazu striasli o výsledok a prosili hokejového Boha, aby zastavil americký uragán z tretej tretiny. Napokon naše modlitby vyslyšal.Keď Miloš Kelemen strelil prvý gól, aréna v Ostrave sa otriasala v základoch. Keď sme o niekoľko minút neskôr vyhrávali už 2:0, naši fanúšikovia boli v obrovskej eufórii. Keď zverenci Craiga Ramsayho viedli 4:1, mnohí diváci si pretierali oči, či to nie je sen.Avšak následne prišla studená sprcha v podobe troch gólov v záverečnej tretine a zrazu bolo 4:4. Opäť sa tak potvrdilo, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme. O všetkom napokon rozhodol v predĺžení Miloš Kelemen, ktorý pôvodne ani nemal byť na svetovom šampionáte.Celý zápas USA - Slovensko na MS v hokeji 2024 opäť detailne rozobrali hokejoví odborníci ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka. Ich zaujímavú debatu si môžete pozrieť spoločne s nami.Čo sa dozviete v rozhovore?prečo sme neustrážili vedenie o 3 góly?bojíme sa zdolať silného súpera?už pri úvodnom buly Brady Tkachuk zazeral na Martina PospíšilaSamuel Hlavaj by mal byť minister obranyprečo sa hovorí, že je takmer nemožné, aby Šimon Nemec dal gól z prveja prečo ho potom dal v zápase proti USA?po dvoch rozcvičkových zápasoch hral Miloš Kelemen extrémne dobreprečo by boli zaujímavé samostatné nájazdyčo sa deje s prvým útokom, ktorý zatiaľ nedáva gólyže Miro Grman nenosí suspenzor a strela od modrej ho musela naozaj bolieť

„Jediným cieľom zákona o STVR je ovládnutie verejnoprávneho média, Reportéri bez hraníc volajú po stiahnutí zákon v tejto podobe“, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály tejto medzinárodnej organizácie na ochranu novinárov. Vládne zámery s verejnoprávnou RTVS idú do finále. Tá pôvodná rovno skončí, aby tu mohla vzniknúť nová – podľa vládnych politikov až teraz verejnoprávna a „viac objektívna“. Najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, ako to stojí rovno v predkladacej správe. Deklarovaným dôvodom zmien je údajná „nespokojnosť verejnosti a ich voličov“, ako opakuje vládna väčšina. A tak po rozpustení pôvodnej s odchodom súčasného vedenia presúvajú voľbu štatutára z parlamentu na radu. Na radu, ktorá vzíde z nominácií politicky nominovaných ministrov a poslancov. A ešte aj v názve má byť viac národného, nakoľko ten súčasný má „degradovať slovenský národ“. Len v horizonte dní medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc Slovensku zaznamenala až „voľný pad“ v rebríčku slobody tlače. Len za posledný rok sme padli o 12 priečok. Hodnotenie pritom ešte nezachytilo zmeny s RTVS. Čo to môže urobiť s kvalitou demokracie u nás? A čo prípadne hrozí Slovensku, ak budú vládne kroky v rozpore s nedávno prijatým aktom o slobode médií? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. „Ficove tvrdenia o tom, že RTVS porušuje ľudské práva, sú nezmysel“, tvrdí Szalai. Dôkazom je podľa neho už len obyčajná štatistika Rady pre mediálne služby. Z desiatok až stoviek podaní sa RTVS týkala malá časť. A ak sa má hovoriť o sankciách, tak ide podľa neho o ojedinelé prípady. „Oni ani neskrývajú, že chcú ukoristiť verejnoprávnu RTVS. Je to pre nich len volebná korisť. Vnímajú to tak, že na jednej strane sú liberálne médiá, ktoré ovládnuť nemôžu – aj keď im hádžu polená pod nohy - na druhej to bude ich STVR, ktorá sa stane novým Tv Slovanom. A odtiaľ pôjde ich propaganda“, hovorí Szalai. Vidí v tom rovno oslabenie súdržnosti demokratickej spoločnosti. V kontexte prijímania nového zákona o STVR pripomína záväzok strany Hlas-SD, ktorý dala organizácii Reportéri bez hraníc pred septembrovými parlamentnými voľbami. „Hlas-SD sa hlási k ochrane slobodnej žurnalistiky a rovnako akékoľvek zmeny, ktoré by sa týkali slobodnej a zodpovednosť žurnalistiky, musia byť prekonzultované s odbornou verejnosťou. Takýto záväzok a podporu dala za túto stranu exministerka Ľubica Laššáková“, uvádza Szalai. „Nasledujúci vývoj nezávisí len od vlády“, poznamenáva Pavol Szalai. „Chcem to zdôrazniť: závisí aj od občianskej spoločnosti, protestov. Závisí od samotných novinárov v RTVS, ktorí sú mobilizovaní a ja im za to ďakujem. A samozrejme závisí od Európskej komisie, ona bude zohrávať rozhodujúcu úlohu“, dodáva. „Zákon o STVR odporuje európskej norme o slobode médií, ktorá obsahuje silné záruky pre nezávislosť verejnoprávnych médií. Ak slovenský zákon prejde, Slovensko bude mať zarobené na tzv. konanie pre porušenie európskeho práva. A môže sa stať, že pôjde až na Európsky súdny dvor, ktorý môže rozhodnúť aj o finančných sankciách“, upozorňuje Pavol Szalai. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.