The Slovak Snapshots: Attempted Assassination on Robert Fico

AI dnes môže byť zneužitá na rôzne nekalé praktiky, ako sú krádeže identity za účelom tvorby reklám na pochybné produkty, alebo vytváranie nekonsenzuálnej deepfake pornografie. Až jeden z troch dostupných nástrojov AI umožňuje tvorbu nedobrovoľnej pornografie. Vytvoriť bezplatne krátke 60-sekundové video zaberie menej ako 25 minút. Stačí použiť jedinú kvalitnú fotografie tváre.Kto je najviac vystavený tvorbe nedobrovoľných deepfake obrázkov či videí? Prečo sme v posledných rokoch zaznamenali rapídny nárast takéhoto obsahu? Ktoré slávne osobnosti sa stali obeťou? Ako môžu obete reagovať na zdieľanie takéhoto obsahu napríklad na sociálnych sieťach? Aké nástroje na odhaľovanie deepfake detskej pornografie existujú?Snažia sa sociálne platformy voči takémuto obsahu zakročiť? Aké pravidlá prijali alebo môžu prijať? Čím môže byť britský Online Safety Act prelomový v riešení daného problému a aká diskusia predchádzala jeho úprave? Ako sa na deepfake obsah pozerá nová európska legislatíva Akt o umelej inteligencii?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Dubóczi.

In his own words, Kovačič's intention with this statement was to provide just a few facts to understand the behind-the-scenes of the media. "Slovakia is right now experiencing a struggle for the orbanisation of our TV stations, the future of RTVS is being debated in public, but in reality, this struggle is happening everywhere. But it is happening quietly and unnoticed. Although it may not look like it now if we do not stop it, it will have devastating consequences for Slovak democracy," the presenter argued.In Slovakia, what is not secret must be public. Citizens have the right to free access to information. Simply send an information request with questions and the municipality or other authority is obliged to respond. Free of charge, regardless of the time taken to collect the information.This status may change. Slovakia has recorded two first places on the highest mountain in the world in two weeks. On Sunday, May 12th, Lucia Janičová successfully climbed Mt. Everest, making her the first Slovak woman to ever do it. On Tuesday, 21 May, Lenka Poláčková also climbed Mount Everest, but without the use of oxygen.This podcast used a short sample from facebook.com/MichalKovacic"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť, hovorí v podcaste Branislav Ondrášik, ktorý sa špecializuje na americké voľby.Dvanásťčlenná porota newyorského súdu uznala vo štvrtok amerického exprezidenta a súčasného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania výmenou za mlčanlivosť a s tým súvisiaceho falšovania obchodných záznamov. Rozsudok nie je právoplatný a Donald Trump avizuje, že sa odvolá.Exprezident môže napriek verdiktu stále kandidovať. S Branislavom Ondrášikom, ktorý roky sleduje americké voľby, v podcaste preto rozoberamé, ako môže tento prelomový verdikt ovplyvniť blížiace sa americké voľby, ktoré Spojené štáty čakajú 5. novembra.Ide o prelomový rozsudok, keďže sa tak Trump stal prvým americkým prezidentom ktorý si vypočul verdikt „vinný". „Americký právny systém je nastavený na systéme poroty. Porotu vyberaju obé strany - aj obhajoba, aj obžaloba. Mali by to byť porotcovia, ktorí sú podobní vám a sú schopní rozhodnúť váš prípad. Určite boli medzi nimi aj prívrženci Trumpa," vysvetľuje Ondrášik v podcaste a približuje aj za čo presne je Trump vinný.Podľa Ondrášika verdikt nie je dobrá správa pre tím Donalda Trumpa. „Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť," vysvetľuje v podcaste.Exprezident bude teraz ešte motivovanejší, aby voľby vyhral. „Vo svete Donalda Trumpa je všetko o Donaldovi Trumpovi. Trump prehral, to je niečo, čo on znáša veľmi ťažko. Keď sa pozrieme na súdne procesy, ktoré boli rozhodnuté, tak tých prehral už pomerne veľa. Prehral pomerne veľa volieb od tých posledných volieb - Republikáni posledné voľby v Kongrese tiež nezaznamenali nejaký veľmi dobrý výsledok. Čiže myslím, že toto vníma niečo ako prehru, veľmi osobne a negatívne," myslí si Ondrášik a dodáva, že Trum vníma, že jeho impérium nie je úplne také veľké a neochvejné.Podľa odborníka ho to bude určite motivovať, aby voľby vyhral, no dodáva, že o tom rozhodnú americkí voliči. „Asi ho to bude motivovať ešte viac používať rôzne úskoky, lži, klamstvá, vymyslené obvinenia. To asi bude akcelerovať," myslí si Ondrášik.Moderuje Denisa Hopková.

Brusel nás už zase ide nemilosrdne „zbuzerovať“.Do europarlamentu si môžeme absolútne slobodne zvoliť aj pološialencov či vypočítavých darmožráčov, no aj tak je v našich končinách populárny mýtus o tom, ako nás Brusel „buzeruje“. Na realitu sa podrobnejšie pozrel Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Líder kandidátky SaS do eurovolieb Richard Sulík tvrdí, že jeho najväčší konkurent v eurovoľbách je PS. Nemecká AfD bola podľa neho ešte pred pár rokmi voliteľná strana, no dnes by s nimi do frakcie už nešiel. Hovorí, že vojnu na Ukrajine môžu rozhodnúť americké voľby, lebo Európa jej podporu sama neutiahne.V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo podľa SaS potrebujeme medzinárodnú komisiu na vyšetrovanie atentátu;– po 2:40 – či chce odísť do europarlamentu aj pre toxickú atmosféru v slovenskej politike;– od 3:40 – že slovenský parlament utrpel na dôstojnosti pre pár kriklúňov;– po 4:00 – čo po ňom zostane v slovenskej politike;– od 5:00 – prečo je pre neho v eurovoľbách konkurentom PS a nie KDH;– okolo 7:00 – ako sa cíti vo frakcii s konzervatívcami z PiS a s talianskymi populistami G. Meloniovej;– po 11:00 – že v nemeckej ultrapravicovej AfD boli podľa neho pred pár rokmi velikáni a bola to voliteľná strana;– od 12:50 – či sa SaS neocitne po voľbách v europarlamente sama mimo frakcií, bez spojencov a vplyvu;– po 16:00 – že hlasovanie v EÚ funguje dobre a pre Orbána sa nemáme vzdať práva veta;– od 18:40 – či právo veta nebude brzdiť celú úniu, ak bude mať ešte viac členov;– po 24:00 – že ukrajinská vojna sa môže rozhodnúť v amerických voľbách;– od 30:00 – prečo treba zrušiť európske dotácie poľnohospodárom;– po 31:00 – či by zrušenie agrodotácií nespôsobilo kolaps európskeho poľnohospodárstva;– od 35:00 – že systém emisných povoleniek by mal platiť aj pre rodinné domy;– po 39:00 – čo treba zmeniť na Zelenej dohode a či sa máme zmieriť s oteplením planéty;– po 43:00 – že už nepodporí Ursulu von der Leyenovú za predsedníčku Európskej komisie;– po 44:00 – či je Robert Fico tým človekom, ktorý najviac spôsobil súčasnú polarizáciu slovenskej spoločnosti;– do 45:00 – kto nastúpi do europarlamentu za SaS, ak ho niekto prekrúžkuje.

Čo sú reálne témy eurovolieb? Zelená dohoda, pomoc Ukrajine či digitalizácia. Najbližších 5 rokov zrejme do EÚ nevstúpi žiadna iná krajina, hovorí vedúci zastúpenia Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek. Ktorí naši europoslanci sú viditeľní a ktorí naopak nuloví? V EP funguje tzv. proeurópska koalícia a zrejme bude fungovať aj naďalej, aj keď sa očakáva aj nárast krajne pravicových strán. Ich problém však je nejednotnosť, napríklad ani Marine Le Pen nechce spolupracovať s nemeckou AfD.Hlavnou kandidátkou na šéfku Európskej komisie je aj na ďalšie obdobie Ursula von der Leyen. Ako sa však eurokomisia tvorí? Je možné, že naša vláda bude musieť navrhnúť dvoch kandidátov na eurokomisára a vyberať si bude práve predsedníčka?Hoci každý europoslanec má plnohodnotný mandát, no kto nemá frakciu, medzi viac ako 700 poslancami nepresadí nič. Vidno to napríklad na Milanovi Uhríkovi ako Miroslavovi Radačovskom. Nezaradená však aktuálne nie je len Republika, ale aj Smer či Hlas. Postavia euroskeptici na čele s Viktorom Orbánom novú veľkú frakciu, alebo budú naďalej fragmentovaní? Mali by sme si tak vyberať europoslancov podľa sily ich frakcií?Ako si vo voľbách vyberá šéf zastúpenia EP na Slovensku? A ako vlastne prakticky budeme o týždeň voliť?Moderuje Peter Hanák.

Voľby do európskeho parlamentu budú už o týždeň. V sobotu 8. júna si budeme voliť 15 poslancov, ktorí nás budú zastupovať v európskom parlamente. Čo by mali o kandidátov vedieť občania pred tým, ako pôjdu voliť? Čo naozaj dokážu zo svojej pozície zmeniť? Čo budú témy, o ktorých budú budúci europoslanci rozhodovať? A objavujú sa počas kampane sľuby či tvrdenia, ktoré sa nedajú splniť, pretože sú mimo kompetencií europoslanca? Odpovedajú Radovan Geist a europoslanci, ktorí majú skúsenosť s európskym parlametnom, no tentokrát už nekandidujú - a to Vladimir Bilčík (nezávislý) a Róbert Hajšel (Smer-SD)Odpovedá odborník na európske témy Radovan Geist a europoslanci, ktorí majú skúsenosť s európskym parlametnom, no tentokrát už nekandidujú - a to Vladimir Bilčík (nezávislý) a Róbert Hajšel (Smer-SD).Radovan Geist hovorí, že téma kampane do eurovolieb sa týka zväčša domácich tém. Vysvetľuje, či sa budú dať praktizovať aj v Bruseli. „Väčšina práce europoslancov v parlamete, napriek tomu, že tam môžu komunikovať domáce politické témy, je zameraná na prijímanie európskej legislatívy," hovorí v podcaste.Róbert Hajšel, ktorý kandidoval do europarlamentu za Smer, v podcaste približuje, čo potrebuje europoslanec k tomu, aby mohol naplniť sľuby. „Budúcim poslancom bez zázemia v relevantnej frakcii a bez odbornosti sa ťažko podarí presadiť akýkoľvek zo svojich sľubov, ktoré by mohli skvalitniť život občanov."Vladimír Bilčík, ktorý kandidoval na kandidátke PS-Spolu hovorí, že európsky parlament je aj slovenským. V europarlamente sa rozhodujú o mnohých veciach, ktoré sa týkajú bežného života u nás. „Europoslanec rozhoduje o každom jednom eure, ktoré putuje aj na Slovensko, ale aj všade inde v EÚ. Každý rok schvaľujeme rozpočet," hovorí v podcaste tým, že kľúčovou právomocou europoslanca je schvaľovať rozpočet a kontrolovať využitie týchto peňazí.Podcast Európa vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Palestínu musí uznať Izreal, až potom tam môže byť pokoj. Rozhodujúci však bude postoj USA, tvrdí analytik Attila Kovács.Dve tisícky verzus vyše tridsaťtisíc. Už toľko ľudských životov stál konflikt medzi radikálmi Hamasu a Izraelom. Za spomínanými dvoma tisícmi stoja radikáli, za vyše tridsiatimi Izrael a jeho vojnová mašinéria riadená premiérom Netanjahuom. Na spravodlivosť si ich už volá medzinárodný tribunál. A hladomor v Gaze mobilizuje medzinárodnú podporu pre samostatný štát Palestínčanov, čo je červené súkno pre izraelského premiéra. Nedosiahol Netanjahu krutosťou vojenskej odpovede opak toho, čo chcel? Namiesto vyhladenia Hamasu je tu vlna podpory pre palestínsku štátnosť. „Vlastne takú reklamu pre Hamas ako Netanjahu doteraz neurobil nik“, tvrdí odborník na región Attila Kovács.Ako sa k palestínskej štátnosti stavia Slovensko? Šéf diplomacie Juraj Blanár odkazuje ešte pred rok 1989. „Slovenská republika preberajúc záväzky po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988. Teraz je to na iných krajinách“, povedal po schôdzke šéfov diplomacií EÚ začiatkom týždňa v Bruseli.Nie je postoj Slovenska a ministra Blanára prílišným zjednodušením? Podľa Attilu Kovácsa je to pokrytecké. „Vlastne ide o postoj, aby sme z toho v každom prípade vyšli dobre a je jedno, čo bude nasledovať“, tvrdí. Je to podľa neho „ničnehovoriace“. Kovács tak reaguje pri porovnaní s postojmi k otázke zo strany českého prezidenta a premiéra. Petr Pavel: „Gaza je v súčasnosti v troskách, nálady obyvateľstva sú skôr radikálne než zamerané na budovanie mierového spolužitia (…) nie sú tam zárodky pre fungujúcu štátnosť“. Palestínsku štátnosť Česká republika zatiaľ neplánuje uznať ani podľa premiéra Petra Fialu. „Jedine vtedy, keď vznikne funkčný model, podporovaný väčšou skupinou významných štátov“, dopĺňa prezident Pavel. Čo bude rozhodujúce pre usporiadanie vzťahov v regione?„Predpokladom bezpečnosti Izraelčanov je bezpečnosť Palestínčanov“, tvrdí Kovács. Kľúčovou otázkou a predpokladom trvalého mieru je podľa neho fakt, že Palestínu musí najprv uznať samotný Izrael. Až potom môže účinne pomôcť podpora medzinárodného spoločenstva, tvrdí analytik. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Michal Handzuš je bývalý slovenský hokejový útočník, ktorý hrával na pozícii centra. V NHL odohral viac než 1 000 zápasov a v roku 2018 svoju kariéru oficiálne ukončil. Ako vidí nielen svet hokeja, ale aj Slovensko a Európu dnes?Aj o tom sme sa porozprávali v podcaste zo série s názvom Európske Slovensko.Čo sa ešte dozviete v podcaste Európske Slovensko?Ako sa podľa neho okrem volieb môžu ľudia zapojiť do celospoločenského a celoslovenského diania?Ľudia by sa mali zaujímať o svoju komunitu, okolie, spoločnosť a pomáhať si, no často vidíme aj nepriateľstvo či hejty. Ako by sme to mohli zmeniť?Ako vníma aktívne občianstvo?

„Ľudí zaujíma iba to, ako to funguje a funguje to iba preto, že si dodatočnými neformálnymi úhradami zabezpečujú službu, ktorú za normálnych okolností majú dostať z verejného zdravotného poistenia. To je to "nepoznáte nejakého doktora? A keď vám ho niekto odporučí, tak čo mu mám dať, aby sa mi vôbec venoval?“ hovorí o stave nášho zdravotníctva exminister Rudolf Zajac. „Jednou z mantier prečo to celé nefunguje je to, že občan má mať bezplatnú zdravotnú starostlivosť, čo je taká volovina, že keby som na to mal niečo povedať, tak by ste ma museli cenzurovať,“ hovorí exminister zdravotníctva a jedna z kľúčových postáv v tejto oblasti, od ktorého zásadnej reformy zdravotníckeho systému uplynulo presne 20 rokov, Rudolf Zajac. Príbeh projektu nemocnice na Rázsochách sa píše už celé desiatky rokov, začal ešte za husákovskej Normalizácie no ani dnes v roku 2024, po tejto nemocnici niet v Bratislave ani stopy. Vláda dnes dokonca rozhodla, že na Rázsochách napokon žiadna veľká koncová nemocnica vôbec nebude. Namiesto toho, kabinet odobril výstavbu novej Národnej nemocnice v bratislavskom Ružinove.Prečo sa stala výstavba nemocníc pre politikov takým fetišom a skutočne Slovensko potrebuje toľko nemocničných kolosov? Prečo vedenie rezortu tak zanedbáva ambulantný sektor a kam miznú absolventi medicínskych fakúlt? Čo nám ukázala pandémia Covidu a prečo sme sa z nej prakticky vôbec nepoučili? Ako to, že sa Penta stala v zdravotníctve takým strašiakom a kde zlyhal štát pri vyjednávaniach s lekármi o zvyšovaní ich platov no a prečo zas a dookola riešime stámiliónové oddlžovania nemocníc? No a napokon, aká je vlastne úloha zdravotných poisťovní v systéme, v ktorom nemáme zadefinované ani len to, čo je to zákonný nárok poistenca a prečo sa tomu jedna vláda za druhou vyhýba?Téma dnešného podcastu s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Podľa neho merania efektivity nášho zdravotníctva ukazujú vysokú mieru jeho neefektivity v rámci všetkých krajín EÚ. „Máme málo peňazí a za to málo peňazí, máme aj málo muziky,“ hovorí exminister Zajac. "V roku 2001 som sa preslávil výrokom, že slovenské zdravotníctvo by aj dobre fungovalo, len keby tí pacienti neboli. No a to stále platí, na tejto vete nemusím ani dnes nič odvolať,"Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.