Ťažký týždeň: O komunálnych voľbách (31/26)

„Cesta ministra Blanára do Moskvy za energiami je len dymová clona. Skutočným cieľom je masívne navýšenie počtu ruských diplomatov a vytvorenie špionážneho uzla pre Schengen v Bratislave.“ Tvrdí to Ivan Novotný z SaS.📌 V tomto rozhovore sa dozviete:Prečo opozičná SaS označuje oficiálny energetický program Blanárovej cesty do Moskvy za dymovú clonu.Z akých zdrojov z prostredia diplomacie pochádzajú informácie o navyšovaní počtu ruských diplomatov.Aké tri skupiny zamestnancov momentálne fungujú na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.V čom spočíva bezpečnostné riziko voľného pohybu ruských agentov s diplomatickou imunitou po celom Schengene.Za akých konkrétnych podmienok by SaS pristúpila k podaniu trestného oznámenia na ministra pre podozrenie z vlastizrady.Šéf diplomacie Juraj Blanár sa chystá na oficiálnu návštevu Moskvy, kde má koncom októbra na rokovaní slovensko-ruskej hospodárskej komisie riešiť dodávky plynu, ropy a jadrového paliva. Opozičná SaS však bije na poplach a tvrdenia o energiách označuje len za zásterku pre skutočný cieľ – masívne navýšenie počtu ruských diplomatov a vytvorenie nového špionážneho uzla pre Schengen v Bratislave. Minister Blanár obvinenia obratom rázne odmietol a označil ich za nepravdivý výmysel opozície – hrozí mu napriek tomu trestné oznámenie za vlastizradu a dá sa tejto ceste ešte vôbec zabrániť?Téma pre Ivana Novotného z SaS, ktorý ju otvoril.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

PlayStation a Xbox smerujú k novej generácii, no hráčov medzitým trápia rekordné ceny súčasných konzol. Hlad po čipoch zvyšuje AI. Výpočty sa pritom môžu presunúť až na obežnú dráhu Zeme.Samotné teraflopy ešte neprezradia, ako budú nové hry vyzerať. Do výsledku vstupuje AI, upscaling aj dostupnosť komponentov, o ktoré herný hardvér súperí s dátovými centrami.O budúcnosti herných konzol, návrhu čipov pomocou AI a výpočtoch vo vesmíre sa v podcaste SHARE Chipcast rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. Odbornými vstupmi ich dopĺňa profesor STU Martin Weiss, garant výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra.Partnerom podcastu je Slovenské čipové kompetenčné centrum.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Čo naznačujú neoficiálne správy o nových herných konzolách.Prečo zdražujú konzoly aj pamäte a aké dôsledky má dopyt po AI hardvéri.Ako umelá inteligencia zrýchľuje návrh čipov a prečo stále potrebuje dohľad ľudských odborníkov.Že kríza pamätí zasiahla aj Muska: jeho Tesla musela humanoidným robotom okresávať mozog.Ako chce Nvidia obmedziť nebezpečné správanie AI agentov pomocou pravidiel a hardvérového dohľadu.Prečo nový startup plánuje ťažiť bitcoiny vo vesmíre a aké problémy prináša chladenie vo vákuu.Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

V 106. epizóde podcastu Kam si to kopol? rozoberá bývalý ligový brankár Juraj Hajdúch 11. kolo Niké ligy. Ústrednou témou je 171. tradičné derby, v ktorom Slovan zvládol zápas v Trnave pomerom 3:0. Prvým gólom v belasom drese sa presadil Adam Griger, kým v bránke opäť žiaril Dominik Takáč. V epizóde zaznie aj audio vstup redaktora Jána Jasenku pred odletom Slovana do Ríma. Aj to nám ponúklo 11. kolo futbalovej Niké ligy, ktoré sme rozoberali v 105. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Futbalisti DAC Dunajská Streda opäť potvrdili pozíciu ligového lídra, keď v 5-gólovom šlágri 11. kola zvládli drámu pod Dubňom a zvíťazili nad Žilinou 3:2. Na čele tabuľky si tak upevnili neporaziteľnosť aj 5-bodový náskok. Trnavské derby zasa patrilo Slovanu Bratislava, ktorý po výhre 3:0 nad Spartakom získal dôležitú vzpruhu pred súbojom v Lige majstrov na pôde AS Rím.O všetkom najdôležitejšom sa porozprával moderátor Marián Lontoš s futbalovým brankárom Jurajom Hajdúchom, ktorý bol hosťom 106. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

“Mentálne ide u Viliama Karasa o smerácke zmýšľanie – blízke Smeru, Republike a SNS. Vyhlásiť, že Slovensko má bojkotovať európsku pôžičku Ukrajine, je tak populistické, tak smerácke a ficovské, až som tomu nerozumel. V KDH sa o tom vôbec nediskutovalo a nikdy sa o tom nehovorilo. Najhoršie na tom je, že on má ašpiráciu byť predsedom strany” - František Mikloško reaguje na víkendové vyjadrenia podpredsedu Viliama Karasa, podľa ktorých podpredseda KDH podporujej niektoré stanoviská strany Smer.“KDH sa musí rozhodnúť, či má tento človek reprezentovať hnutie. S takým KDH ja nechcem mať nič spoločné a nebudem ho podporovať. KDH sa musí rozhodnúť, či chce byť takouto stranou, alebo tým tradičným, proeurópskym KDH, na ktoré sa dalo spoliehať celých 36 rokov a ktorému išlo v prvom rade o demokraciu”, dodáva.📌 V tomto rozhovore sa dozviete:Ad fontes a aké hlboké korene má hľadanie prameňov múdrosti.Ako stretnutia s osobnosťami disentu a tajnej cirkvi formovali celú generáciu Novembra '89.Prečo Slovensko po takmer 40 rokoch slobody prežíva krízu dôvery a či sa dokáže odraziť od dna.Čo radí František Mikloško mladej generácii a ako ho oslobodila cesta do New Yorku s Václavom Havlom.Aké ostré výhrady má voči vyjadreniam Viliama Karasa či zahraničnopolitickému smerovaniu vlády k MoskvePodcast pripravil Jaroslav Barborák.

Minister Migaľ, trnavský vicežupan Berényi a viacerí kandidáti strany Republika majú problém ukázať financovanie svojej kampane. Vyplýva to z veľkej analýzy Transparency International Slovensko. Na druhej strane sú pozitívne príklady. Centrom transparentnosti sú Košice, kde všetci traja hlavní súperi o primátorské kreslo sú medzi top kandidátmi a košickému kandidátovi patrí aj prvé miesto. Nitriansky župan Branislav Becík podľa TIS zneužíva na kampaň zdroje celej župy.Problém s transparentnosťou má aj druhý kandidujúci minister - Jozef Ráž. Podľa Michala Piška začal kampaň financovať typicky smeráckym spôsobom. Jeho miera netransparentnosti ale nie je na úrovni Samuela Migaľa, a na zistenia analytikov reagoval.Máme voliť podľa transparentnosti kampaní? A čo to znamená, keď niekto obchádza pravidlá, prípadne priamo porušuje zákon? Hovorí nám to aj o možných nekalých záujmoch oligarchov v pozadí? Pýtali sme sa Michala Piška, riaditeľa Transparency International Slovensko, v dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas.Nahrával Peter Hanák.

Čisto automatizované fitká 24/7 bez personálu sú dnes trendom, no Šimon Synek, CEO 77fitness, má na to iný názor. V jeho gyme víta návštevníkov usmievavý personál. Verí, že ľudský kontakt a pozitívna energia sú nenahraditeľné. Prečo odmietol úplnú automatizáciu a z akého dôvodu si myslí, že človek na recepcii je kľúčovou tvárou celého fitness centra? Sledujte nový diel podcastu Predtréningovka, v ktorom sa budeme baviť nielen o tomto rozhodnutí, ale aj o celkovej budúcnosti fitness centier!

Vládnutie sa zmenilo na bezohľadný boj o udržanie vlastnej moci. Sme svedkami politiky, ktorá nesie všetky znaky psychologickej „temnej triády.” Pri tomto vládnutí nemáme nádej, že sa z toho dostaneme. Slovensko potrebuje Reštart! Bez obalu odkazuje expremiérka Iveta Radičová. K apatií a beznádeji však prispieva aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy. Ako nestratiť nádej a čo Reštart krajiny znamená?Hlboko deficitný rozpočet, berúci nádej na lepšie časy. Zároveň rozpočet, ktorý premiér označil za rozpočet dobrých správ. Rezignácia vlády na ozdravenie štátnej kasy, bolestivá no neúspešná konsolidácia a - rozpad verejných financií a smerovanie na Grécku cestu.Magické myslenie politikov, ktoré sa maľovaním falošných živých plotov, fejkových tehlových stien, štátnymi rituálmi za státisíce - ako i ustavičným krikom premiéra a jeho strašením, pokúša za každú cenu prekryť čoraz očividnejší rozpad štátu i jeho základných funkcií. Kruté zrkadlo slovenskému Potemkinu pritom nastavili naše vlastné deti. Po nedávnom vraždení v Spišskej starej vsi sa v škole vraždilo opäť, tentoraz iba 13 ročný páchateľ pochádza z kysuckého Staškova. Odborníci pritom už dlhodobo varujú, že podobných detských osudov je tu veľa a žiadne garancie, že sa to opäť nezopakuje nemáme. I toto je zrkadlo nás a našej spoločnosti, ktorá už nevie ochrániť ani svoje vlastné deti.Bez obalu s bývalou premiérkou a profesorkou Ivetou Radičovou. Bez obalu s Braňom Dobšinským. Pekný deň a pokoj v duši.

Od septembra platí nová definícia križovatky. Zákon presnejšie určuje, ktoré napojenia ciest sa za križovatky nepovažujú. Nejde pritom iba o prednosť v jazde, ale aj známy zákaz státia do piatich metrov od križovatky. Čo sa presne zmenilo?Vodiči sa počas bežnej jazdy denne stretávajú s množstvom križovatiek. Niektoré sú označené dopravnými značkami, iné riadia semafory a na ďalších jednoducho platí prednosť sprava. Nie každé miesto, kde sa spájajú dve cesty, však musí byť z pohľadu zákona križovatkou. Práve na tento rozdiel reaguje novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorú schválil parlament 2. júna 2026 a účinnosť nadobudla 1. septembra 2026.Na prvý pohľad ide o drobnú úpravu, ktorá väčšine motoristov pravdepodobne unikla. V skutočnosti však môže mať význam nielen pri rozhodovaní o prednosti v jazde, ale aj pri posudzovaní toho, kde vodič smie zastaviť alebo zaparkovať.Čo sa zmenilo v definícii križovatky?Aby sme pochopili význam novely, musíme sa najskôr pozrieť na pôvodné znenie zákona. Do 31. augusta 2026 sa podľa § 2 ods. 2 písm. j) križovatkou rozumelo miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú.Išlo teda o veľmi všeobecnú definíciu, ktorá nijako bližšie neurčovala, ktoré napojenia ciest sa za križovatky nepovažujú.Od 1. septembra však zákon používa presnejšie znenie. Križovatkou je miesto, kde sa cesty stretávajú alebo pretínajú na rovnakej úrovni. Zároveň však výslovne vymenúva napojenia, ktoré sa za križovatky nepovažujú.Ide napríklad o miesta, kde sa účelovou cestou pripája parkovisko, garáž, čerpacia stanica, pozemok pri ceste alebo uzavretý areál. Zákon medzi výnimky zaraďuje aj vyústenia poľných a lesných ciest, cestičiek pre cyklistov, obytných či peších zón na inú cestu.Práve posledná skupina je zaujímavá aj z pohľadu parkovania. Ak sa totiž vyústenie obytnej zóny na inú cestu nepovažuje za križovatku, nemožno naň automaticky uplatňovať všetky pravidlá, ktoré zákon viaže výslovne na križovatky.Prečo štát zmenil definíciu? Odpovedá dôvodová správaZaujímavé vysvetlenie poskytuje aj dôvodová správa k novele, ktorú vláda predložila parlamentu. Jej autori uvádzajú, že cieľom je podrobnejšie definovať križovatku a výslovne určiť miesta, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá jazdy cez križovatku, ale pravidlá vchádzania na cestu.Jednoducho povedané, zákon chce jasnejšie oddeliť dve situácie. Prvou z nich je keď vodič prechádza skutočnou križovatkou a druhou zase keď sa iba pripája na cestu, napríklad z parkoviska alebo obytnej zóny.Dôvodová správa zároveň vysvetľuje aj ďalšie spresnenie. Nová definícia výslovne hovorí o cestách, ktoré sa stretávajú na rovnakej úrovni. Z pohľadu pravidiel cestnej premávky sa totiž mimoúrovňové napojenie, napríklad cesta prechádzajúca ponad inú cestu bez ich priameho spojenia, nepovažuje za križovatku v rovnakom zmysle. Novela teda predovšetkým spresňuje existujúce pravidlá. Jej dôsledky však môžu byť širšie než len samotná prednosť v jazde.Mení sa aj parkovanie. Zákaz 5 metrov nemusí vždy platiťTu prichádzame k jednej z najzaujímavejších súvislostí, ktorú samotná zmena definície na prvý pohľad neprezrádza. Slovenský zákon o cestnej premávke v § 25 ods. 1 písm. d) zakazuje vodičom zastaviť a stáť na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako päť metrov pred jej hranicou a za ňou. Zákon obsahuje aj osobitnú výnimku pre náprotivnú stranu vyúsťujúcej cesty na križovatke tvaru T v obci.Ak sa však určité napojenie podľa novej definície vôbec nepovažuje za križovatku, zákaz piatich metrov sa naň z dôvodu blízkosti križovatky nevzťahuje. Predstavme si teda napríklad výjazd z obytnej zóny na bežnú miestnu cestu. Ak by sa takéto miesto posudzovalo ako križovatka, vodič by musel rešpektovať aj príslušné päťmetrové obmedzenie. Po novom však zákon výslovne uvádza, že vyústenie obytnej zóny na inú cestu križovatkou nie je.To znamená, že samotná vzdialenosť menšia než päť metrov od takéhoto vyústenia už nie je dôvodom na uplatnenie zákazu, ktorý platí pre križovatky. Podobný dôsledok môže mať novela aj pri niektorých napojeniach parkovísk, garáží alebo ďalších miest, ktoré zákon vylúčil z definície križovatky.Neznamená to však, že na každom takomto mieste možno automaticky zaparkovať. Jednou z prekážok môže byť napríklad prítomnosť priechodu pre chodcov alebo miesta na prechádzanie, pre ktoré platia osobitné pravidlá. Podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke vodič nesmie zastaviť ani stáť priamo na priechode pre chodcov, na mieste na prechádzanie alebo na priechode pre cyklistov, a to ani vo vzdialenosti kratšej ako päť metrov pred nimi. Toto obmedzenie zostáva v platnosti bez ohľadu na novú definíciu križovatky.Pozor, výjazd stále nesmiete zablokovaťHoci sa na určité napojenia už nevzťahuje päťmetrové pravidlo určené pre križovatky, vodiči musia naďalej rešpektovať ostatné zákazy zastavenia a státia. Podľa § 23 ods. 2 nesmie vodič zastaviť ani stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd alebo výjazd vozidiel.Rovnako § 25 zakazuje zastavenie a státie na miestach, kde by vozidlo mohlo ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť premávky či obmedziť jazdu ostatných vozidiel. Predstavme si preto dve situácie.Prvý príklad: Auto stojí tri metre od vyústenia obytnej zóny na inú cestu. Nezakrýva výhľad, neprekáža vozidlám pri vjazde ani výjazde a neporušuje žiadne ďalšie pravidlo parkovania. Samotné pravidlo piatich metrov od križovatky sa preto v tomto prípade neuplatňuje a vodičovi nemožno uložiť pokutu len za jeho porušenie. Samozrejme, za predpokladu, že neporušuje iné pravidlá zastavenia a státia.Druhý príklad: Vodič zaparkuje meter od toho istého výjazdu, pričom jeho vozidlo zhoršuje rozhľad alebo prekáža autám vychádzajúcim z obytnej zóny. Takéto státie môže byť naďalej v rozpore so zákonom, aj keď nejde o križovatku.Pri parkovaní musí navyše zostať zachovaná zákonom požadovaná šírka voľného jazdného pruhu. V bežnom prípade státia musí zostať pre každý smer jazdy voľný jazdný pruh široký najmenej tri metre. Zmena definície preto nepredstavuje všeobecné povolenie parkovať tesne pri každom výjazde. Znamená iba to, že pri miestach, ktoré nie sú križovatkami, sa neuplatní konkrétny zákaz viazaný na križovatku.Zmenila sa aj prednosť sprava?Nová definícia má význam aj pri určovaní prednosti v jazde, najmä na miestach bez dopravného značenia. Predstavme si klasickú križovatku dvoch rovnocenných miestnych ciest. Ak prednosť neupravujú dopravné značky ani iné osobitné pravidlá, vodič musí dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava.Iná situácia nastáva pri výjazde z parkoviska alebo čerpacej stanice. Aj keď sa takýto výjazd nachádza napravo od vodiča a nie je označený značkou „Daj prednosť v jazde“, vozidlo opúšťajúce parkovisko musí dať prednosť premávke na ceste. Toto pravidlo však nebolo zavedené až septembrovou novelou. Povinnosť dať prednosť pri vchádzaní na cestu z obytnej zóny, parkoviska, garáže, poľnej alebo lesnej cesty existovala už predtým.Novela výslovne spresňuje, že uvedené napojenia nie sú križovatkami, a teda sa na nich neuplatňujú pravidlá jazdy cez križovatku. Do ustanovenia o vchádzaní na cestu zároveň výslovne doplnila čerpaciu stanicu. Vodiči si preto musia zapamätať, že absencia dopravnej značky ešte automaticky neznamená prednosť sprava.Zmena definície križovatky ovplyvňuje aj predchádzanie, platnosť značiek či otáčanieNová definícia križovatky má vplyv aj na ďalšie pravidlá cestnej premávky. Napríklad § 15 ods. 5 písm. g)spravidla zakazuje predchádzanie na križovatke a v jej tesnej blízkosti. Ak sa však určité napojenie už za križovatku nepovažuje, tento konkrétny zákaz sa naň nevzťahuje. Vodič však musí naďalej dodržiavať ostatné pravidlá bezpečného predchádzania.Zmena môže ovplyvniť aj platnosť niektorých dopravných značiek. Pri značkách, ktorých platnosť sa končí križovatkou, sa totiž výjazd z parkoviska alebo iné napojenie vylúčené z definície križovatky nepovažuje za miesto, kde obmedzenie automaticky končí. Dôležité je to napríklad pri obmedzení rýchlosti a zákaze predchádzania, keďže pri týchto značkách prechodné ustanovenia vyhlášky do 31. marca 2029 naďalej počítajú s ukončením ich platnosti na križovatke. Výjazd, ktorý už zákon za križovatku nepovažuje, však takýto účinok nemá.<a...

Bývalý útočník známy svojou rýchlosťou, medailista z MS a dnes jeden z najprogresívnejších koučov na slovenskej scéne. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol hlavný tréner tímu Vlci Žilina Milan Bartovič. S moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom rozobral majstrovské ambície svojho mužstva, zmenu vlastnej horkokrvnej povahy, ako aj trénerskú inšpiráciu.Poslucháči sa dozvedia, aký tlak so sebou prináša pozícia lodivoda v klube, ktorý sa od začiatku sezóny netají tými najvyššími cieľmi. Milan Bartovič detailne opisuje letnú prestavbu žilinského kádra, do ktorého po novom pribudlo viac fyzickej sily a neoceniteľných skúseností. Hlavným zámerom je pripraviť mužstvo tak, aby svoju formu vygradovalo práve v najdôležitejších momentoch play-off. Ako sám priznáva, po menšom hľadaní sa v úvode ročníka sa tím vracia k priamočiaremu a rýchlemu hokeju, ktorý jeho zverencom i jemu samému svedčí najviac.Rozhovor sa následne preklopí k jeho trénerskej transformácii. Kým počas hráčskej kariéry patril k mimoriadne energickým a emotívnym lídrom, na lavičke musel tento prístup postupom času prehodnotiť. Zistil totiž, že prílišná impulzívnosť mužstvu skôr škodí. „Čím som na striedačke ja pokojnejší, tak aj tím reaguje lepšie, takže emócie sa snažím prenášať skôr do príhovorov v kabíne,“ vysvetlil svoj vyvinutý cit pre tímovú psychológiu a prácu so striedačkou.V diskusii odkrýva tiež svoje metódy budovania víťaznej kultúry a zdravej chémie v šatni. Aby sa predišlo vytváraniu skupiniek a izolácii legionárov, primárnym jazykom v žilinskej kabíne sa stala angličtina, čo zároveň pomáha mladým Slovákom v príprave na prípadný odchod do zámoria. Milan Bartovič nešetrí slovami chvály na adresu obrovských pracantov, akým je strelec Šimon Petráš či ukážkový profesionál Brant Harris.Moderný hokej sa nezaobíde bez pokročilých štatistík a inak to nie je ani pod Dubňom, kde realizačný tím úzko spolupracuje s dátovým analytikom. Tréner Vlkov presne vie, aké herné ukazovatele sú pre jeho systém najviac kľúčové. „Tým, že som bol útočne ladený, tak sa veľa pozerám na vstupy do pásma, no obzvlášť zaťažený som na zbytočné straty pukov na modrých čiarach, lebo viem, aké to je pre hráča nepríjemné, keď musí šprintovať 30 metrov dozadu,“ zdôraznil dôležitosť taktických detailov, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú ťažké zápasy.V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk rozobrali spolu s moderátormi aj jeho neustále vzdelávanie a hľadanie svetovej inšpirácie. Hoci ako kormidelník napreduje raketovým tempom, neustále sleduje moderné európske i zámorské trendy. Netají sa tým, že okrem futbalového stratéga Jürgena Kloppa ho momentálne najviac fascinuje práca Roda Brind‘Amoura v Caroline Hurricanes, ktorého tím je v NHL známy enormnou pracovitosťou, charakterom a nepríjemným, priamočiarym hokejom.V diskusii nechýba ani spomínanie na jeho povestnú výbušnú rýchlosť, vďaka ktorej si kedysi zahral aj v zámorskej NHL či vybojoval striebro na šampionáte v Helsinkách. Dozviete sa, prečo si myslí, že tajomstvo dlhodobého úspechu spočíva v prísnej každodennej rutine, ktorú by rád vštepoval už mladým hokejistom v žiackych kategóriách. Okrem toho prezradí aj svoj aktuálny postoj k čerstvej ponuke stať sa asistentom trénera pri slovenskej reprezentácii a prečo je pre neho žilinský klub na ceste za úspechom absolútnou prioritou.

„V puberte som mal pocit, že ako gej mám pred sebou len dve možné životné trajektórie: buď budem na smiech, alebo môj život bude tragédiou. Malo by pre mňa obrovskú hodnotu vidieť, že život môže dopadnúť dobre, aj keď je človek kvír,“ hovorí občiansky aktivista Roman Samotný.Pred štyrmi rokmi útočník pred bratislavským barom Tepláreň zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Miesto, ktoré bolo pre mnohých LGBTI+ ľudí symbolom bezpečia, slobody a prijatia, sa odvtedy spája aj s jednou z najtragickejších udalostí novodobého Slovenska. V čase, keď si pripomíname štvrté výročie teroristického útoku a zároveň 20 rokov od vzniku Iniciatívy Inakosť, sme sa rozprávali s občianskym aktivistom a zakladateľom Teplárne Romanom Samotným.V rozhovore otvorene hovorí o tom, prečo si ani dnes nedokáže spomenúť na svoj bar bez bolesti a ako sa vyrovnával s tragédiou, ktorá zásadne zasiahla jeho život. Opisuje aj obrovskú vlnu solidarity, vďaka ktorej napriek skúsenosti s nenávisťou dospel k presvedčeniu, že dobro v ľuďoch prevažuje. Hoci bar na Zámockej ulici už neexistuje, Tepláreň žije ďalej v podobe komunitných podujatí a diskusií.S Romanom Samotným sa však vraciame aj do jeho dospievania, k prvému coming outu a k šestnástim rokom aktivizmu v Inakosti. Rozprávame sa o tom, ako sa za posledné dve desaťročia zmenil život LGBTI+ ľudí na Slovensku, prečo podľa neho spoločnosť v prijímaní menšín predbehla politikov a aký dosah má nenávistná rétorika na mladých ľudí.Čo mu napriek všetkým sklamaniam dáva nádej, že Slovensko môže byť láskavou krajinou, v ktorej sa každý bude cítiť doma? Aj o tom je dnešná časť Aktuality Nahlas. Moderuje Monika Vatrálová.