Sme svedkami cieleného oslabovania politických práv a slobôd. Privádza ma to až k hnevu, tvrdí Katarína Batková z Via Iuris (podcast)

Blackout či cenzúra pre osemdesiatku západných médií z rozhodnutia Kremľa ako odpoveď na sankcie Bruselu voči dezinformačným webom Moskvy. Únia k tomu siaha Moskve aj na možnosť ziskov z plynu.Po Putinovi zatykače Medzinárodného trestného tribunálu už aj na exministra Šojgua a náčelníka Gerasimova. A podľa súdneho dvora v Štrasburgu Moskvou porušované ľudské práva po anexii Krymu. To všetko v kontexte oživenej vojnovej diplomacie Vladimíra Putina, ktorý po Severnej Kórei navštívil aj Vietnam. Napadnutá Ukrajina zas volá po vojenskej pomoci Aliancie, na čo sa z Moskvy ozývajú výrazy o „riziku eskalácie“. A Nato sa už pripravuje na prepriahanie. Jensa Stoltenberga nahradí Mark Rutte, o čom už padla definitívna dohoda aliančnej 32ojky. Spojené štáty naviac čaká výmena na poste prezidenta, pričom tieň Donalda Trumpa je pre krajinu stále silnejší.Aké je pred nami leto a následná jeseň z pohľadu globálnej bezpečnosti? Téma pre Mateja Kandríka z Adapt Intitute. Na otázku o prípadnom potenciáli eskalácie, ktorou hrozí ruská strana, obranná analytik Kandrík reaguje výrazom „nie príliš reálny“. Hovorí dokonca o „eskalačnom evergreene“, teda o opakujúcich sa výstrahách eskaláciou. „Kedykoľvek sa situácia nevyvíjala v ich prospech, Rusko začína hrať kartu eskalácie“, ilustruje Kandrík. Hovorí o psychologickej finte, ktorou sa Putin a jeho mašinéria snažia odstrašiť od podpory Ukrajiny. „Mali by sme sa už konečne poučiť a znefunkčniť eskalačnú kartu, lebo je to len psychologická hra“, uzatvára Kandrík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur od Úradu na ochranu oznamovateľov za postup v prípade policajtov známych aj ako čurillovcov. Totiž obvinení vyšetrovali mali status chránených oznamovateľov, no Matúš Šutaj Eštok ich bez diskusie s úradom postavil mimo služby. Ide o takmer o najvyššiu možnú pokutu, hovorí v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská a približuje pozadie prípadu.Vysvetľuje, že nielen títo policajti, ale každý občan, ktorý oznamuje protispoločenskú činnosť v úrade, inštitúcii či firme má možnosť požiadať o ochranu. „Robí sa to preto, aby motivovali ľudí, aby nahlasovali podvody, korupciu vo svojich zamestnaniach a nebáli sa, že dostanú vyhadzov. Napríklad, ak majú obavy, že keď budú vypovedať o nejakom podvode, tak zo strany zamestnávateľa príde pomstva, odveta," vysvetľuje v podcaste novinárka.Dopĺňa, prečo v prípade Jána Čurillu a ďalších policajtov koná Úrad na ochranu oznamovateľov. „Napriek tomu, že čurillovci mali statu chránených oznamovateľov, tak Matúš Šutaj Eštok túto skutočnosť odignoroval, bez súhlasu úradu ich postavil mimo službu."Nie je to len o známych vyšetrovateľoch či ministrovi. Laura Kellö Kalinská v podcaste hovori aj o tom, aký signál prípad vysiela samotnej verejnosti. „Ak nebudú predstavitelia štátu plniť zákon a konať v súlade s ním, tak neviem, aký príklad dávajú občanom a zamestnávateľom. Predstavme si, že nejaký zamestnávateľ vidí, že si minister vnútra nemusí pýtať súhlas a myslí si, že je to tak správne, tak bude konať tiež rovnako. Pretože si povie, keď môže minister, tak môžem aj ja. Takto to fungovať nemá," konštatuje.Dodáva, že ak sme sa celospoločensky, vrátane politikov, zhodli na tom, že chceme podporovať transparentnejšie Slovensko, znižovať korupciu a povzbudzovať oznamovateľov, aby sa nebáli, tak musia ísť príkladom inštitúcie.Moderuje Denisa Hopková.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Aká je prognóza počasia na leto 2024 podľa odborníkov?Automaty na vratné zálohované fľaše hnevajú mnohých zákazníkovOchranár Jozef Martinský opísal pokojné stretnutie s medvedicouPri kosení pozor na mláďatá, upozorňujú ochranáriV blízkosti biokoridoru na Považí  auto zrazilo vlčicu

V Európskej únii lacné volania a dátovanie veľmi riešiť netreba a výhodná je naďalej aj Veľká Británia. Ak idete ďalej, máte niekoľko tradičných možností, no aj jednu nečakanú ponuku od Slovak Telekomu.O tom, ako volať a dátovať lacno a bezpečne takmer kdekoľvek na svete sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké obmedzenia sa vzťahujú na volajúcich z Veľkej Británie.S akou nečakanou ponukou práve prišiel Slovak Telekom.Prečo je doslova revolučná a čo ho k nej viedlo.Kedy sa oplatí siahnuť po lokálnej SIM karte.Ako výhodné sú ponuky medzinárodných predajcov eSIM kariet.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Telekom veľmi výrazne zníži cenu dát v zahraničí. Až v 115 krajinách, má tri nové balíčkyZisťovali sme, či operátori vylepšia roamingové balíčky. Nevylučujú prekvapivú spoluprácuRevolut začína predávať eSIM karty. Na úvod ponúka malý dátový balíček zadarmoIdete do sveta? Takto ostanete online za rozumnú cenu a efektívnePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. 

Koniec kultu o neomylnom učiteľovi, ktorý má vždy pravdu. Menej uniformity a tlaku na výkon, viac inklúzie, rešpektu k diverzite, ale i k právu na názor žiakov. To sú postrehy úspešných a talentovaných študentov Emy Križanovej a Richarda Vaška, ktoré by podľa nich pomohli nášmu školstvu. A prečo je kritické myslenie dnes tak dôležité? "Naše školstvo je nastavené tak, že 30 detí sedí v laviciach, učiteľ hovorí a oni píšu. To je v podstate definícia nekritického prijímania informácií. Ten výkonovo orientovaný prístup je zásadný problém. Ja by som radšej videl budovanie takej kultúry, kde je v poriadku robiť aj chyby a dokonca si priznávať, že všetci občas chyby robíme. Hovorí Richard Vaško. "Kľúč je dať deťom možnosť o veciach, ktoré sa učia, myslieť a dať im podnety na diskusiu, nielen si ich namemorovať a hneď to zabudnúť. Študenti sa často vyslovene boja vyjadriť svoj názor lebo je to vykresľované tak, že učiteľ je ten, ktorý všetko vie, musí mať pravdu a čo povie učiteľ, tak to platí, dopĺňa ho Ema Križanová. I toto je naša mladá generácia. Talentovaná, angažovaná, plná nadšenia, ideálov i nádejí.Ema Križanová, momentálne dokončuje prvý ročník vysokoškolského štúdia na Sciences Po v Paríži. Richard Vaško zasa mieri na Univerzitu v Cambridgi kde sa plánuje venovať vzdelávacím politikám. Oboch spája aj ich dlhoročné a veľmi úspešné pôsobenie v Slovenskej debatnej asociácií, kde dnes pôsobia ako metodici a tvorcovia programu Olympiády kritického myslenia.Čo týchto mladých ľudí motivuje k ich nadštandardným výkonom, prečo odchádzajú študovať do zahraničia a plánujú sa sem ešte vôbec vrátiť? O čom je Slovenská debatná asociácia no a ako práve oni vnímajú naše školstvo a jeho slabiny? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Slovenský futbalista Lukáš Haraslín má za sebou jednu z najlepších sezón v kariére, vďaka čomu prišiel na EURO 2024 v skvelej forme. Sieť našich súperov zatiaľ síce nerozvlnil, ale v predchádzajúcom zápase s Ukrajinou si pripísal na konto asistenciu.V najnovšej epizóde relácie Striedame! sa s ním naša turnajová dvojica moderátorov Jaso a Lonti porozprávala priamo v Nemecku o všetko možnom i nemožnom.Neobišli naše zápasy proti Belgicku i Ukrajine a nechýbali ani otázky smerom k stredajšiemu rozhodujúcemu duelu s Rumunskom.A 28-ročný ofenzívny hráč sa nevyhol ani otázkam o budúcnosti v pražskej Sparte, s ktorou prednedávnom predĺžil zmluvu.

Hrozí nám drahší plyn? Európske sankcie voči Rusku sa prvýkrát dotkli práve tejto komodity. Obsahuje ich 14. balík sankcií. Plynom tak na Moskvu Brusel tlačí po uhlí a rope. Môžu takto európske krajiny účinne zatlačiť na Putinov energetický koktejl, ktorým kŕmi vojnu? A nezaplatíme to vyššími faktúrami za plyn? Téma pre Radovana Potočára, analytika energie-portálu. „Hlavný dosah pre nás vidím cez dianie na trhoch“, tvrdí Potočár. „Nové kolo sankcií, resp. 14. balík sankcií, ktorý prvýkrát obsahuje aj opatrenia namierené voči plynu, môže byť udalosťou, ktorá potlačí ceny plynu hore“, dopĺňa. Dodáva však, že tam nie je priamy vplyv na bezpečnosť dodávok. „Na to, ako sa plyn prepravuje na Slovensko. Aspoň zatiaľ tam nevidím nejaké priame riziká, ktoré by ohrozili dodávky plynu na Slovensko“, uvádza. Riziká však vidí v inom. „Napríklad v tom, že ku koncu tohto roka má vypršať kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou o preprave plynu, čo znamená, že potrubný plyn, ktorý k nám prúdi z Ruska, sa úplne zastaví a to môže byť problémom do budúcich rokov, pokiaľ nebudeme mať dostatočne diverzifikované možnosti“, tvrdí Radovan Potočár. V podcaste sa dozviete, ako na naše ceny plynu vplýva štátny regulátor a rovnako vláda. Kto bude v závere tým, čo ich určí? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ešte v roku 2023 Ministerstvo životného prostredia rokovalo o zonácii Národného parku Poloniny. Na zámer zmenšovať rozlohu upozornili ochranári, nesúhlasí ani kraj. Poloniny sú pritom nielen národným parkom, ale aj územím medzinárodného významu. Patria medzi držiteľov Európskeho diplomu Rady Európy pre chránené územia a zároveň sú súčasťou národného parku aj Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát, ktoré sú zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.V národnom parku sa nachádzajú vzácne horské lúky nad hranicou lesa, takzvané poloniny, po ktorých park nesie meno. Prírodné bohatstvo je tiež dotvárané tradičnou rusínskou kultúrou a folklórom.Zuzana Burdová, manažérka pre prírodný turizmus z Centra podpory prírodného turizmu a rozvoja destinácie Poloniny, nám v podcaste Ekocaste povedala viac o tom, prečo je v NP Poloniny dôležitá zonácia aj o aktivitách, ktoré tu môžu turisti zažiť.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ochranári nedávno upozornili na zámer zmenšiť rozlohu Národného parku Poloniny. Ako danú situáciu vnímate?Vytvárate množstvo aktivít, aby ste Poloniny predstavili milovníkom prírody. Organizujete zážitkové a vzdelávacie exkurzie, výlety a túry do Karpatského pralesa. Ako dlho ste tieto aktivity pripravovali? Ako ste formovali program jednotlivých exkurzií? Národný park Poloniny bol bez Horskej záchrannej služby, potom pár rokov fungovala a pred rokom ju opäť zrušili. Prečo k tomu vôbec došlo?

„Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu“ – veta, ktorá má presne sedemdesiat rokov a jeden deň. Zaznela pred súdom z úst väzňa komunistického režimu Silvestra Krčméryho. 24. júna 1954. Len pár minút predtým, ako si vypočul rozsudok štrnásťročného väzenia za „velezradu“. A vinou mu bolo len vlastné presvedčenie a vernosť postojom, ktoré z neho vyplývali. Čiže osobná integrita. Už štvrtý rok je tento deň aj Pamätným dňom obetí komunistického režimu. A tento rok si pripomíname aj storočnicu narodenia Silvestra Krčméryho, ktorý v našich končinách pripravoval cesty slobode a upozorňoval na nešváry mocných. Jeho dnes už povestná obhajoba spred sedemdesiatich rokov obsahuje aj tieto slová: „Kto má v rukách moc, ten si často myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať! Ale pravda dosiaľ vždy vstala zmŕtvych!“ Na Silvestra Krčméryho ako na svedomie spoločnosti a mocných sa pozrieme s Františkom Mikloškom, ktorý bol v najužšom kruhu jeho spolupracovníkov. „Silvo bol človek vnútornej premeny človeka“, spomína František Mikloško. „Keď som za ním zašiel, vždy sa ma ako prvé pýtal, aký je tvoj duchovný život“, vyvetľuje. „Silvo odmietal nacionalizmus“, hovorí František Mikloško. To bolo podľa neho aj za jeho rozchodom s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom, ktorý sa nechal opantať Vladimírom Mečiarom. „Rovnako odmietal autoritatívny režim“, dopĺňa. Aktuálny poslanec parlamentu to hovorí v kontexte vládnych krokov rušenia RTVS či rýchleho prijímania tzv. „lex atentát“, či skoršej úpravy trestných kódexov a zrušenia špeciálnej prokuratúry. Ide pritom všetko o kroky, ktorými sa podľa Mikloška táto vládna zostaval prioritne „stará o seba“. „Slovenská televízia a rozhlas sa vlasnet stane majetkom jednej strany“, upozorňuje poslanec Mikloško. „Bude ju mať v rukách SNS, z radou ktorej jeden hovorí, že tu nebola pandémia, iný zas, že zem je plochá. Tak toto má byť jadro slovenskej kultúry a šírenia osvety? Veď my sme sa dostali na hranicu úplnej absurdity“, konštatuje František Mikloško. „Som presvedčený, že oni (vládna koalícia) – po všetkých tých čistkách a zahladzovaní stôp prídu s tým, že poďme sa zjednotiť. (…) To je faloš autoritatívnych režimov“, hovorí poslanec. Prirovná to k situácii, keď ruský prezident Brežnev po vpáde jeho vojsk do Afganistanu vyhlásil celosvetový mierový program! Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Naša krajina prejde cez dosť turbulentné obdobie. Na to, aby politickí plochozemci prestali ovplyvňovať politiku a náš život bude potrebné veľa energie, úsilia a sústredenej práce demokratických aliancií, teda nielen demokratických politikov, ale aj médií, vedcov, intelektuálov ako i celej občianskej spoločnosti. Nemám však pochybnosti, že Slovensko prežije ako demokratický štát, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Lex atentát a zrušená rtvs pripravená na ovládnutie vládnou mocou. Takto končí aktuálna politická sezóna, rámcoval ju najmä atentát na premiéra, no pokus o zmier sa zatiaľ nevydaril. Už na jeseň pritom ústami šéfa SNS vládna moc avizuje ďalší legislatívny víchor, ktorý by mal ešte viac upratať prakticky všetkých kritikov moci – médiá, mimovládky a dokonca i samotný parlament a jeho pravidlá fungovania. Toľko skloňovaný zmier, po ktorom volali politici po šokujúcom atentáte na premiéra sa tak nielenže nekonal, ale zrejme sa tak rýchlo ani konať nebude.Kam teda smeruje naša politická scéna po atentáte na premiéra? Prečo sa zmieru nedarí a nestane sa toto magické slovo iba zásterkou na ďalšie utužovanie vládnej moci? No a kam kormidluje našu spoločnosť vládny splnomocnenec s jeho čoraz šokujúcejšími krokmi a výrokmi a čo hovorí o vláde jej neochota dať mu konečne stopku hovoriť v mene Slovenska?„To, čo táto vládna koalícia v mnohých témach robí je to, že svojou rétorikou zasahujú rôzne segmenty spoločnosti a to tak aby svojou rétorikou nikoho nevylučovali, čiže nevyhraňovať sa voči protirečeniam, ktoré môžu nastať (a aj nastávajú) i vo vláde. V princípe sa v tom ale nechcú príliš vŕtať a nechať nech si každý hovorí ku svojmu elektorátu. Fráza, účel svätí prostriedky, je v tomto asi veľmi trefná,“ takto to hodnotí politológ Samuel Spáč.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes s politológmi Grigorijom Mesežnikovom a Samuelom Spáčom. Pekný deň a pokoj v duši želá Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.