Mocenský boj sa preniesol na pôdu SIS. Obídu prezidentku a dosadia Pavla Gašpara do tajnej služby?

Slovenské vlastenectvo, národnú alebo politickú identitu môžeme skĺbiť s vyššou nadnárodnou ideou či príslušnosťou k Európskej únii. Túto identitu musíme spájať nie s jazykom a kultúrou, ale viac s politickými inštitúciami Slovenskej republiky. Iracionálna väzba na Rusko – pre nás, keďže sme národ v Európskej únii a NATO – nemá veľký zmysel.Ako doposiaľ vyzeral slovenský nacionalizmus a na akých princípoch stál? Ako vznikla myšlienka o tom, že slovenský národ musí byť založený na identite najnižších vrstiev? Aký typ vlastenectva je potrebné budovať s ohľadom na členstvo v euroatlantických štruktúrach? Nakoľko je v rámci neho možné zohľadňovať existenciu národnostných menšín na území Slovenska?Prečo dochádza k selektívnemu prezentovaniu národných dejín a konkrétnych dejinných udalostí? Ako vznikla myšlienka o slovanstve a ako usmerňovala vzťah s Ruskom? Prečo pomáhala vytvárať idealistický obraz o Rusku? Na čom stojí idea tzv. euroslovanstva a akú má perspektívu? Z čoho vyplýva obdiv k silným charizmatickým lídrom a na čom stojí ich úspech? Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Trenčianskej univerzity Danielom Šmihulom.

Radio and Television of Slovakia (RTVS) will be transformed into Slovak Television and Radio (STVR) according to a new draft law approved by the government.National Parks is to lay off 80 employees. The order came by mail from the environment ministry. Most people are to leave the Tatra National Park Administration. The decision surprised both the employees and the director of our oldest national park. Of the current 160 employees of the Tatra National Park, 30 are to be dismissed.HK Nitra became the Tipos Extraliga champions in the 2023/24 season. In the fourth final playoff game, they defeated Spišská Nová Ves 2:1 after overtime and won the series 4:0. The winning goal was scored by Miloš Bubela in the 62nd minute. It is the second Slovak title in history for the team nicknamed "the Corgoni".

Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej, hovorí v podcaste Barbara Zmušková z Euractivu.Slovensko navštívila eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Dočasne prebrala aj spravodlivosť po eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi. Včera sa stretla s premiérom Robertom Ficom a viacerými členmi vlády. Predseda vlády dnes označil stretnutie s eurokomisárkou za veľmi dobré a dodal že mali veľmi vážny rozhovor.Nedávno mal premiér na adresu eurokomisárky ostré vyjadrenia, hovoril že ich má „rada ako koza nôž."Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona, uviedla včera Věra Jourová. Skritizovala aj návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciach. Čo je záver stretnutia? V podcaste budete počuť analytičku z Euractivu Barbaru Zmuškovú.„Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.

Ako sa postarať o záhradu na jar a kedy je vhodné začať vysádzať rastliny? Na čo si dať pozor pri zakladaní zeleninového či kvetinového záhonu? Všetky podstatné informácie sa dozviete z podcastu portálu Nehnuteľnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou.Ochrana pred mrazmi závisí od regiónu, v ktorom pestujeme rastlinyApríl je veľmi premenlivý mesiac. Jeden týždeň je pomaly leto a na druhý týždeň udrie opäť zima. Pre našu záhradu a najmä samotné rastliny ide o kritické obdobie, ktoré nemusia prežiť. Zvlášť, ak ich pestujete v regióne, kde udrú silné prízemné mrazy. „Čo sa týka úrody, tak tá ochrana je taká diskutabilná. Ak sa bavíme napríklad o našej záhrade na Devíne, tak tam možno stačí prekryť rastliny textíliou, prípadne na nejaké sadenice dať prevrátené sklenené poháre alebo plastové vedro. A je to v poriadku. No mnohí ľudia mi písali, že sadenice poprekrývajú, no aj napriek tomu namrznú. Veľmi to závisí od toho, kde sme a aká mínusová teplota udrie. Pretože, ak budeme mať -5 °C, tak niekde tá textília nepomôže. Môže to trochu stlmiť celý ten dopad toho počasia, ale bohužiaľ niekedy to neustrážime. Je to najmä o tom – neponáhľať sa,“ odporúča v podcaste odborníčka na záhradu Janka Bieliková.Ako si dobre nakombinovať zeleninový záhonRastliny, ktoré majú podobné nároky na obsah živín, sa môžu vysádzať spolu. „Napríklad plodová zelenina, ako sú papriky, paradajky, uhorky a tekvice, obľubujú naozaj humusom obohatenú pôdu na živiny. Na druhej strane tu máme napríklad hrach či mrkvu, ktoré zase až tak veľmi nemajú radi silné hnojenie,“ vysvetľuje Bieliková. „Potom dajme tomu v nasledujúcich sezónach môžeme kolovať dané záhony. Prvý rok si jeden záhon vyhnojíme, napríklad aj maštaľným hnojom, granulovaným hnojom, kompostom alebo čímkoľvek, čo má vysoký obsah živín a tam vysadíme plodovú zeleninu. A o rok neskôr, keď sa už tie živiny z toho záhonu odčerpajú, tak tam môžeme vysadiť napríklad koreňovú zeleninu,“ hovorí Bieliková o možnom kombinovaní zeleniny v záhonoch podľa ich náročnosti na živiny.Viac o tom:-         akými rôznymi spôsobmi môžeme ochrániť rastliny pred mrazmi-         aký by mal mať podklad zeleninový záhon-         či sa inak pripravujú vyvýšené a nízke záhony-         ako vypestovať chutné jahody-         čo potrebujú letničky, aby sa im darilo-         aké kombinácie letničiek a v akom pomere môžeme vysádzaťsi vypočujte v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou a redaktorkou Zuzanou Majerčíkovou.

Ďalšia kapitola papalášizmu, rodinkárstva a nekompetentnosti.Ďalšou kapitolou papalášizmu, rodinkárstva a nekompetentnosti v podaní súčasnej vládnej koalície vás prevedie najnovší Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

 „Krátka pamäť, tak rýchlo zabúdame. Mnohí z nás majú zmraštené čelá a zatvrdnuté srdcia. Prešlo 6 rokov cítim tú úzkosť ako včera. To zlo je späť silnejšie jak vtedy a oni už netušia prečo zomrel Kuciak," hovorí v najnovšej sklabe The rap i ja raper Tono S., vlastným menom Anton Suchota. V rozhovore odpovedá, prečo si myslí, že zlo je späť a ešte silnejšie ako v minulosti.„Nastúpili ľudia, ktorých si pred tým spoločnosť nepriala. Mám pocit, že idú ako dobre namazaný stroj. Vyzerá to, že makajú veľmi svedomito. Mám taký nepríjemný pocit, že veľa ľuďom to vyhovuje alebo to tolerujú a pozerajú iným smerom," konštatuje hudobník a dodáva, že má strach, že sme nepoučiteľný národ a točíme sa v začarovanom kruhu už desaťročia.Skladbou The rap i ja chcel vypustiť frustráciu z diania v spoločnosti a na politickej scéne. „Chcel som to urobiť ako moju osobnú spoveď. Nie nadarmo sa to volá The rap i ja. Je to slovná hračka, therapia - taká moja osobná terapia. Frustruje ma absencia slušného dialógu a vzájomného rešpektu, aj keď spolu nesúhlasíme. Často vidíme vyhrotené reakcie," približe známy slovenský raper.Skladbu Vráť sa domov spred piatich rokov, ktorú zložil spolu s raperom Vecom, považuje za stále aktuálnu. Hovoria v nej o ľuďoch, ktorí odišli zo Slovenska. „Sám som mal myšlienky odísť zo Slovenska aj po parlamentých aj po prezidentských voľbách. No je za čo bojovať a je možno škoda zobrať nohy na plecia. Boli tu aj horšie časy, mnohí za slobodu položili život. Treba si vážiť a nebyť ľahostajní. Začať od seba, budovať si komunitu, vo sovjim ísť príkladom ako pristupovať k susedom, kolegom, ľudom na ulici s rešpektom a úctou. A skúšať tým nakaziť aj iných ľudí. Možno to je recept a možno som len romantik," hovorí.Témou rozhovoru je aj súčasná slovenská rapová scéna a debata, či by sa mali raperi vo svojej hudbe vyjadrovať v politicke alebo sa vyhraniť voči veciam v spoločnosti. Raper Suchota sa vo svojich viacerých songoch venuje aj politickým témam. V minulosti vydal napríklad skladbu Neublížil som, v ktorej reagoval na Mečiarove amnestie. S raperom Vecom a speváčkou Zuzanou Mikulcovou je aj autorom skladby Tváre slobody, ktora je poctou ľudom Novembra 1989.Suchota hovorí, že polarizáciu vidieť aj na rapovej scéne. Posledné voľby podľa neho ukázali, že časť hip-hopových umelcov je názorovo a hodnotovo inde, ako druhá časť.„Tu sa bavíme o tom, že sa viacej ľudí postavilo na stranu, ktorá svojim konaním popiera hodnoty demokracie a rešpektu. Videli sme, že sa tu ľudia bavia s človekom, na ktorého je vydaný zatykač za rasistické výroky. Vidíme, ako tí ľudia komunikujú, je to nebezpečné. Ak vyjadrím podporu niekomu, kto toto toleruje alebo sa pohybuje v kruhoch, kde sa to toleruje, alebo s nimi spolupracuje, tak je to priklonenie na temnú stranu."Moderuje Denisa Hopková.

Verejne ukazujú svoju tvár, aby chránili nezávislosť a verejnoprávnosť. Už teraz však vyjadrujú aj obavy o svoju profesnú i osobnú budúcnosť. Vládna väčšina rozpúšťa aktuálnu verejnoprávnu RTVS a chce z nej STVR. Z rozhlasu a televízie Slovenska chce Slovenskú televíziu a rozhlas. V spravodajstve napríklad vládnu obavy z návratu manierov z čias riaditeľovania Jaroslava Rezníka.„Pravidelne mi strhávali z výplaty. Pravidelne som dostávala pokarhania, ak sa niečo nepáčilo šéfovi, pričom som sa snažila o objektívne informovanie v súlade so štatútom RTVS. Bojím sa, že k čomusi podobnému dôjde aj v najbližších mesiacoch“, hovorí spravodajkyňa Kristína Chrenková, ktorá stojí za protestným listom s vyše 1200 podpismi zamestnancov. Ďalšia z jeho iniciátoriek Soňa Weissová dodáva, že „nechcú určite pochovať verejnoprávnosť. Urobíme všetko pre to, aby sme vyjadrili svoj nesúhlas“. „Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS“ – avizovala Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá vznikla na pôde verejnoprávneho média. Len pred bratislavské sídlo rozhlasovej časti RTVS ju prišlo podporiť v čiernom oblečení približne 150 zamestnancov a spolupracovníkov, či podporovateľov výzvy. „Je to ťažká dilema, čo robiť a čo nie. Každá lúza, ktorá vládne, nebude pri moci večne. Bude teda potrebné postaviť inštitúciu na nohy“, hovorí ďalší z účastníkov stretnutia Michal Vojsovič, ktorý je v rozhlase zvukovým technikom. „Momentálne je vízia taká, že pracujme ako pracovať máme. Poctivo, normálne a keď im to bude vadiť, pôjdeme preč“, dopĺňa. Podporu zamestnancom RTVS vyjadril aj kazateľ Daniel Pastirčák. „Dejú sa tu veci, ktoré sa nediali od Mečiara, bojím sa, že to pôjde ešte ďalej“, povedal.V dnešnom podcaste si môžete vypočuť reportáž z verejného prejavu „smútku i nesúhlasu“ so zákonnými zmenami, ktoré RTVS naordinovala aktuálne vládna moc. Budete počuť aj názory exministerky Silvie Hroncovej, Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc či Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Expert na politiku, predseda Kolégia Paměti národa Jan Dobrovský a renomovaný český novinár Jindřich Šídlo, obaja známi aj z populárneho podcastu Dobrovský & Šídlo “nastavujú zrkadlo” Slovensku a našej politike. Čo si o nás myslia? Sme naozaj podobní Čechom? Alebo sme iní?Sledujte nás aj na Youtube: www.youtube.com/@BardyAndKacer

Minuloročný prieskum agentúry Focus ukázal, že mladí ľudia vo vekovom rozložení od 18 do 25 rokov podporujú naše členstvo v Európskej únii, pričom na popredných priečkach oceňovaných výhod sa nachádza možnosť cestovať bez víz.Svoje skúsenosti s bezpečným pohybom po svete má aj známy dobrodruh, Martin Navrátil.V našom podcaste s názvom Európske Slovensko nám o tom, ako sa so slovenským pasom cestuje po Európe či po svete, povedal viac.Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete? Ktoré krajiny v Európe navštevuje najčastejšie? Čo sa mu páči na sprevádzaní? Aký je rozdiel v tom vybavovať a sprevádzať zájazd v krajinách Európskej únie a v tretích krajinách? Ako si spomína na obdobie, keď boli v Európe hranice?

Možno sa bude obnovovať aj to, čo sa nedávno rušilo.Z rozhovoru šéfky nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej s Jurajom Kemkom vyplýva, že Brusel pri znižovaní trestov za korucpiu napokon možno „dobehne“ koalíciu Roberta Fica.