Bez obalu 🎙

Svet sa ocitá v područí nezrelých politických lídrov, často s toxickou až patologickou osobnosťou. Namiesto budovania ničia, namiesto konsenzu hľadajú obetné baránky a namiesto spásy prinášajú chaos. Vedú svet šialenci a prečo ich opakovane volíme? Patologickí lídri sú našim zrkadlom, Bez obalu hovorí psychológ Anton Heretik. Správame sa v politike ako sektári a chystajú psychiatri list i pre Igora Matoviča?Za charizmatickou maskou rozhodnosti a boja za spravodlivosť sa nezriedka skrývajú komplexy menejcennosti, hlboká vnútorná neistota a túžba po absolútnej kontrole. Ako dokážu toxickí lídri premeniť spoločnosť na svojho rukojemníka a nakoľko je ich patológia zrkadlom nás samých? Čo poháňa týchto falošných spasiteľov a prečo namiesto spásy budujú pomníky vlastnému Egu? Prečo sa v politike správame ako sektári a čo tento patologický kruh môže zastaviť?“Vždy sa musí stať veľká udalosť – revolúcia, kríza či kataklyzma. Je otázne ako spoločnosť prejde z revolučného nastavenia do toho bežného a aké pravidlá sa nastavia. Naša spoločnosť však na tom nie je tak zle, aby sme sa z tohto stavu nedokázali dostať prirodzene. Sklon k agresivite aj k magickému mysleniu patria k ľudskej povahe a musíme si to priznať, aby sme s tým vedeli niečo robiť.” Bez obalu s popredným klinickým a forenzným psychológom Antonom Heretikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

13. dôchodky by som bez váhania zrušil. Ak majú existovať, tak len ako adresná sociálna dávka pre najodkázanejších.“ Bez obalu tvrdí exminister Jozef Mihál. Systém štátnych penzií je neudržateľný, ružovo to nevyzerá už pre dnešných päťdesiatnikov: Ich penzie môžu klesnúť na úroveň tretiny priemernej mzdy. Čo čaká mladých Slovákov na dôchodku?V Sociálnej poisťovni tiká časovaná bomba. Výber poistného dnes dokáže pokryť len osem z dvanástich dôchodkov, zvyšok je zo štátneho rozpočtu a na dlh, ktorý budú splácať i naše deti. Populistické zavádzanie 13. dôchodkov, ako aj zlá demografia, dostali penzijný systém do dlhodobo neudržateľného stavu. Dôchodky od štátu budú voči mzdám neustále klesať a spoliehať sa v starobe na štát sa tak stáva doslova život ohrozujúcim hazardom.Za prvý polrok sa narodilo len 20-tisíc detí a silná generácia Husákových detí nezadržateľne mieri do penzie. Aké dôchodky nás čakajú a bude sa z nich dať vôbec vyžiť? Bez obalu sa pozrime na tvrdú reč čísel a faktov, o ktorých politici najradšej mlčia:“Systém je neudržateľný. Starší ľudia sa budú mať tak dobre, ako si sami odložia, nainvestujú a vytvoria majetok. Ja osobne sa na štát spoliehať nemienim,” Bez obalu hovorí exminister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál.Sledujete Bez obalu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

2 dediny zrovnané so zemou a stovky zavraždených. Malo odstránenie nacistického kata zmysel, keď odpoveďou bola beštiálna odplata? I to je otázka, ktorú si kladie historik Martin Posch, autor knihy o Jozefovi Gabčíkovi. Slováka, ktorý svojim činom zmenil priebeh Druhej svetovej vojny. Aký bol, odkiaľ čerpal odvahu a čo je dnes jeho odkazom?Približne 5 000 popravených a zavraždených: Otázka, či likvidácia nacistického kata Reinharda Heydricha stála za následný krvavý teror a vyhladenie Lidíc či Ležákov, zostáva jednou z najťažších morálnych dilem našich moderných dejín.Faktom zostáva, že Jozef Gabčík dokázal zlikvidovať jedného z najobávanejších architektov Holokaustu a vrátiť Československo na mapu slobodných štátov. Príbeh muža z malej slovenskej dediny nám preto kladie zásadnú otázku: Mali by sme aj my v sebe dostatok viery a odvahy, aby sme sa postavili zlu a tyranií?Jozef Gabčík. Aký bol, z čoho čerpal odvahu a vedel, že cenou môže byť aj jeho život? No a čo je jeho odkazom dnešku?“Za slobodu treba bojovať. A treba za ňu bojovať vtedy, kým ešte nemusíme kopať zákopy, lebo potom sú obete neporovnateľne vyššie. Nič nie je zadarmo.” Bez obalu odkazuje historik Martin Posch, autor knihy Jozef Gabčík. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koniec ilúziám o sociálnom štáte je tu. Keď štát minie miliardy iba na úroky, na dostavbu diaľnic či nemocníc, tobôž na 13. dôchodky peniaze už nebudú. “V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu. Žijeme si nad pomery.” Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák. Kedy nám veritelia vystavia stopku?Ficove sociálne istoty sú na dlh a tento dlh rovnaký Fico - tentoraz v pozícií premiéra, nie je schopný skrotiť. Vládna konsolidácia sa napriek trom vlnám masívneho uťahovania opaskov doslova rozsypala na prach a Slovensko sa už rúti Gréckou cestou. Sľubovať štedré sociálne balíčky v čase, kedy negatívna demografia, ale aj stagnácia slovenskej ekonomiky, neúprosne tlačí krajinu do priepasti, nie je už žiadnou sociálnou politikou, ale skôr zásadným ohrozením budúcich generácií tejto krajiny.Sociálna poisťovňa rok čo rok generuje miliardové straty a mladšie ročníky sa tak stávajú rukojemníkmi populizmu, ktorý im v starobe už nemusí zaručiť prakticky vôbec nič. Sfušovaná konsolidácia tak presúva bremeno ozdravenia štátu - a jeho masívnej redukčnej kúry, na vládu, ktorá vzíde z volieb. Dočkáme sa -kvôli bezbrehému populizmu poitikov rozdávajúcich na úkor budúcnosti, napokon štátu, v ktorom už nebude peňazí nielen na trináste dôchodky, ale ani na opravy mostov v havarijnom stave či dostavby rozostavaných nemocníc? Budú napokon prepotrebné ozdravné kúry predpisovať Slovensku zahraničný veritelia tak, ako sa to stalo v Grécku a ako opäť naštartovať nádej a ekonomický rast v časoch populistických sľubov a neochoty tejto krajiny pozrieť sa krutej pravde priamo do očí?“Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Bude to bolieť a opasok si budeme musieť utiahnuť všetci. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie. Je však vysoká pravdepodobnosť, že tlak na zmeny príde zo zahraničia - od našich veriteľov. “ Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák.Bez obalu s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme 30 metrové stožiare, vlajky na každej druhej budove a moralizovanie z politických kazateľníc. Naozaj nám ako národu stačí tak zúfalo málo? Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť. Zároveň stále plní funkciu morálneho divadla. Bez obalu hovorí sociológ Dominik Želinský. Prečo je Matovič náš najcharizmatickejší politik a prečo považujú Ficovi voliči premiéra za lepšiu verziu seba samých?"Kríza legitimity demokratických systémov nezasahuje len Slovensko, ale celú západnú politiku. Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, čo súvisí s moderným kapitalizmom a previazanosťou politických a ekonomických záujmov. Vzniká dojem, že politika nereprezentuje záujmy voličov, ale oligarchov. Ľudia volia Roberta Fica, lebo ponuka je obmedzená a majú pocit, že opozícia nezastupuje ich záujmy alebo nedokázala svoje schopnosti pri vládnutí. Fico pre nich predstavuje nutné minimum schopného politika," Bez obalu hovorí sociológ Dominik Želinský.Sledujete Bez obalu, tentoraz so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Univerzita Komenského stojí pred kľúčovou voľbou. Aktuality prinášajú diskusiu, do ktorej sme oslovili oboch kandidátov na post jej hlavy. Hoci úradujúci rektor diskusiu odmietol, otázky o budúcnosti univerzity zostali.Zvolí si kontinuitu alebo reštart? Zastaví sa odliv študentov do Brna a prepad v medzinárodnom šanghajskom rebríčku? Je dekan Burda reputačné riziko a kam zmizol hlas akademikov? Čím chce teda Jozef Tancer presvedčiť?Vypočujte si exkluzívnu diskusiu Aktualít. Jozef Tancer, vy a vaše otázky. Bez obalu s Braňom Dobšinským.

Vládnutie sa zmenilo na bezohľadný boj o udržanie vlastnej moci. Sme svedkami politiky, ktorá nesie všetky znaky psychologickej „temnej triády.” Pri tomto vládnutí nemáme nádej, že sa z toho dostaneme. Slovensko potrebuje Reštart! Bez obalu odkazuje expremiérka Iveta Radičová. K apatií a beznádeji však prispieva aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy. Ako nestratiť nádej a čo Reštart krajiny znamená?Hlboko deficitný rozpočet, berúci nádej na lepšie časy. Zároveň rozpočet, ktorý premiér označil za rozpočet dobrých správ. Rezignácia vlády na ozdravenie štátnej kasy, bolestivá no neúspešná konsolidácia a - rozpad verejných financií a smerovanie na Grécku cestu.Magické myslenie politikov, ktoré sa maľovaním falošných živých plotov, fejkových tehlových stien, štátnymi rituálmi za státisíce - ako i ustavičným krikom premiéra a jeho strašením, pokúša za každú cenu prekryť čoraz očividnejší rozpad štátu i jeho základných funkcií. Kruté zrkadlo slovenskému Potemkinu pritom nastavili naše vlastné deti. Po nedávnom vraždení v Spišskej starej vsi sa v škole vraždilo opäť, tentoraz iba 13 ročný páchateľ pochádza z kysuckého Staškova. Odborníci pritom už dlhodobo varujú, že podobných detských osudov je tu veľa a žiadne garancie, že sa to opäť nezopakuje nemáme. I toto je zrkadlo nás a našej spoločnosti, ktorá už nevie ochrániť ani svoje vlastné deti.Bez obalu s bývalou premiérkou a profesorkou Ivetou Radičovou. Bez obalu s Braňom Dobšinským. Pekný deň a pokoj v duši.

Konsolidácia zlyhala, toto volebné obdobie sme premrhali. Čakajú nás radikálne škrty, inak hrozí bankrot štátu, Bez obalu hovorí Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Budúca vláda musí za štyri roky skonsolidovať viac ako 7 miliárd aby narastajúci dlh Slovenska aspoň stabilizovala. Šetrenie sa tak dotkne úplne každého, bankrot by totiž znamenal stratu suverenity. Oplatí sa ostať na Slovensku?Tri kolá vládnej konsolidácie za viac ako 7 miliárd, vyššie dane i odvody no rozpočtový deficit je napriek tomu rovnako vysoký. Vláda na ozdravenie verejných financií - čo bol inak jeden z jej kľúčových sľubov, fakticky rezignovala. Plánovaný viac ako 7 miliardový deficit ukazuje, že si žijeme na úver, teda na úkor budúcich generácií a ekonomika už ide prakticky iba na výpary.Rapídne rastie i zadlženie Slovenska, ktoré za tejto vlády stúplo o vyše 20 miliárd eur pričom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí až o 30tich miliardách. Trestom finančných trhov sú rastúce úroky a teda zvyšujúce sa náklady na obsluhu nášho štátneho dlhu. Pred Gréckou cestou preto varuje už aj Národná banka Slovenska. Minister financií hovorí o rozpočte dobrých správ, kde teda tie dobré správy sú a komu sú vlastne určené?Kde teda všetky tie skonsolidované miliardy zmizli, prečo štát nedokáže šetriť sám na sebe a namiesto toho neustále loví v našich vreckách a naozaj nám hrozí bankrot štátu? No a prečo máme i po vyše 20. rokoch v EÚ stále nízke mzdy, naše približovanie sa priemeru Únie sa zastavilo a predbiehajú nás už aj Rumuni?Bez obalu s analytičkou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzanou Múčkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To nebol skrat, tam bol dlhodobý a očividný vývoj. To okno príležitosti sa dalo privrieť, ale inak, ako to robili v Staškove. Bez obalu tvrdí bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý sa so situáciou, ktorá viedla k zavraždeniu dlhoročnej učiteľky i maloletej Nely oboznámil osobne, priamo na mieste. Kto mal toho chlapca naozaj rád? Pýta sa Bránik a varuje, že podobných detí, ako páchateľ zo Staškova tu máme mnoho, väčšina z nich ale končí samovraždami.Dlhoročná učiteľka Božena Mariaková a 14 ročná žiačka Nela. To je bilancia nedávneho vražedného útoku iba 13 ročného Daniela v Základnej škole v kysuckom Staškove. Tento hrozný čin pritom prišiel iba necelé dva roky po inej školskej tragédií, tentoraz na gymnáziu v Spišskej starej vsi, kde páchateľ zabil zástupkyňu riaditeľa i študentku Alenu.Brutálne násilie sa však na našich školách nezačalo písať až teraz. Od roku 1989 evidujeme viacero vážnych prípadov, najtragickejšie sa však do našich dejín zapísali Vrútky. Tam v roku 2020 bývalý žiak zavraždil zástupcu riaditeľa Budza a vážne zranil riaditeľku školy ako i dvoch žiakov. Mnohopočetným bodným ranám zasadeným v kabinete podľahla aj učiteľka nemeckého jazyka pri útoku študenta na Strednej škole v Bratislave už v roku 1997.Reakciou na aktuálnu tragédiu v Staškove sú tak rastúce obavy učiteľov - ktorí sa stávajú nielen nedoceneným ale i prekvapivo rizikovým povolaním, ako aj medializovaný vzostup agresívnych incidentov spojených s mládežou či školami. Rešpektovaní odborníci nás pritom varujú už dlhodobo. „Tie trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem - k nám, a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené,“ vyhlásil krátko po tragédií v Spišskej starej vsi šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro.“Takýmto spôsobom prežívajú svoju každodennú existenciu stovky deti a sú blízke hranici nejakého zlyhania. Nám však uniká, že deti - ako je tento páchateľ, oveľa častejšie pristupujú k násilnému útoku na seba samých a to z dôvodov, ktoré sú veľmi podobné až totožné, ako bol dôvod, s ktorým útočil páchateľ v Staškove, varuje Radovan Bránik.Počúvate Bez obalu, tentoraz s Radovanom Bránikom, bezpečnostným analytikom, odborníkom na krízové vyjednávanie ako i zakladateľom Modrého anjela, ktorý poskytuje terénnu krízovú intervenciu ako i psychologickú pomoc obetiam tragických udalostí. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak premiér Fico hovorí, že neúčasť na spoločnej obrane NATO nás bude chrániť, alebo že by sme mali byť neutrálni, tak to sú také mináčovské blúznenia, že budeme sedieť niekde na grúni, bude nám dobre a dejiny pôjdu okolo nás. Tak to ale nie je. Bez obalu tvrdí profesor politológie Jozef Bátora. Podľa neho sa ako spoločnosť stále hľadáme. Nie sme stotožnení s tým ako tento štát funguje, ani kto sme. Sme teda pripravení brániť vlasť?„Vie si niekto predstaviť, že Slovensko dostane pokyn pripraviť päť či desaťtisíc vojakov a poslať ich niekam sa mlátiť? Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku 5.“ I takto oživuje Robert Fico rastúce obavy verejnosti z možného vojnového konfliktu, ktoré tak dobre zafungovali v predvolebnej kampani Petra Pellegriniho. Zároveň slovenský premiér verejne spochybňuje naše aliančné bezpečnostné záväzky a hovorí o tom, ako by Slovensku “svedčala” neutralita.Jeho vlastná vláda pritom aktuálne posiela stovky slovenských vojakov do Pobaltia, priamo na ruské hranice no a ficov minister obrany zasa vybudoval zo Slovenska jeden z najväčších zbrojárskych komplexov v Európe, ktorý deň čo deň zásobuje ostrou muníciou brániacu sa Ukrajinu.To z nevôľou zaregistrovali aj v samotnom Rusko, ktoré si hľadá ďalšie ciele svojej agresie, čo podpredseda SMERu a jeho šedá eminencia považuje za legitímne no a podľa nemeckých médií sa zo Slovenska postupne stala akási materská základňa ruských diverných operácií namierených proti Európe.Pred slovenskou verejnosťou sa tak otvárajú základné otázky o našej suverenite, bezpečnostných garanciách, ale najmä o tom - kto vlastne sme a čo - ako spoločnosť, naozaj chceme a za čím si budeme stáť, ak príde k najhoršiemu a budeme sa musieť za svoje slová i hodnoty aj reálne postaviť.Sme teda národom plebejským, ktorý nemal kráľov ani feudálov, tak ako o tom písal Vladimír Mináč alebo nie sme malým národom, pretože máme srdce, duchovný potenciál a vieme za svoju slobodu zabojovať, tak ako to deklaroval Milan Rastislav Štefánik? Sme dedičmi SNP, Gabčíka a štefánikových légií alebo je v nás kus Tisa, normalizácie i Felvidéku? Zlomila nás sovietska okupácia v roku 1968 alebo sme ju odčinili zamatom Novembra 89?Tak, kto sme ako národ i spoločnosť a kde je naša vlasť? No a nakoľko je dnes naša spoločnosť odolná voči krízam i existenčným hrozbám a ak nie je, tak prečo?Bez obalu, tentoraz s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Bez obalu s Braňom Dobšinským, pekný deň a pokoj v duši.