Slováci často hľadajú zástupný dôvod svojej frustrácie. Výsledkom sú aj útoky proti LGBTI+ komunite

Celoslovenský prieskum ukázal, že až takmer 50 % LGBTI+ ľudí zažilo kvôli ich príslušnosti ku komunite nejaký incident, pričom nemuselo ísť o trestný čin, ale o priestupok. V drvivej väčšine išlo o verbálne útoky na verejnosti formou nadávok, urážok, zosmiešňovania, ale aj online útoky prostredníctvom správ či komentárov a násilné fyzické útoky. Alarmujúce je, že takmer 90 % z nich sa rozhodlo incident nikomu nenahlásiť.Ako sa v posledných rokoch vyvíjali klamlivé naratívy o LGBTI+ komunite? Prečo sa terčami dezinformácií stávajú hlavne transrodové osoby? Aký obsah majú dnes termíny ako LGBT či gender propaganda? Prečo názory ľudí na túto komunitu mení najmä osobný kontakt či skúsenosť? Na akej úrovni je dnes na Slovensku akceptácia sexuálnych menších či vnímanie možnosti manželstiev párov rovnakého pohlavia?Prečo sú hrozbou pre LGBTI+ ľudí hlavne online nenávistné prejavy? V akej miere sa ľudia z týchto menšín stretávajú s útokmi a aké obavy majú obete v prípade nahlásenia? Ako možno reagovať na verbálne či násilné činy, ktorých sa staneme svedkami? Ako je možné obete podporiť a aké nástroje sú pre ne dostupné vďaka inPoradni?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom iniciatívy Inakosť Martinom Mackom a právničkou poradenského centra inPoradňa pre LGBTI+ ľudí Dominikou Kardošovou.

Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková priblížila Jurajovi Kemkovi, čo povedal svedok, ktorého súdy uznali za dôveryhodného, o stretnutí súčasného generálneho prokurátora a bývalého šéfa SIS.

Bojovať zvnútra policajti nevedia, pretože ak je vedenie naklonené spôsobom, že budeme servilní politickej moci, tak ich uzemnia veľmi rýchlo. Nemáte manévrovací priestor, je to ozbrojený bezpečnostný zbor a tam sú vzťahy subordinácie, podriadenosti a nadriadenosti. Tam si ani neškrtnete, povedal exšéf polície k masívnym odchodom vyšetrovateľov.Rozhovor vznikol v rámci sérií diskusií Aktuality.sk po Slovensku. Bývalý policajný prezident bol hosťom v Žiline. 

„Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes- rovnako opozičných strán – vtedy a dnes- ako to vyzerá s náladami spoločnosti„Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nejednému našincovi napadlo, že by z rodnej „hrudy“ najradšej utiekol. Otázka znie: kam?Niektorí sú vypočítaví, iní úplne úprimne blbí. A nemáme tentoraz na mysli politikov zo Slovenska.

Vypočujte si ďalší diel podcastu V tieni sankcií, v ktorom odkryjeme nečakané prepojenie východoslovenského mesta s Putinovou mocenskou elitou. Podcast vznikol v spolupráci Aktuality.sk a portálu Infosecurity.Odhalili sme prekvapivé prepojenie medzi malým slovenským mestom a mocnými ruskými oligarchami. V našom najnovšom investigatívnom podcaste sa pozrieme na to, ako sa syn miliardára blízkeho Vladimirovi Putinovi usadil v Bardejove.Prečo si vybral práve toto mesto? Aké sú jeho väzby na Gazprom a ruské elity? A čo to znamená pre Slovensko? Odkryjeme spletitú sieť firiem, luxusných nehnuteľností a pochybných transakcií, ktoré siahajú od východného Slovenska až po Kremeľ. Nepremeškajte tento fascinujúci pohľad do sveta vysokej politiky a veľkého biznisu, ktorý sa nečakane prelína s realitou malého slovenského mesta.

Pred voľbami sme na Slovensku snáď nezažili deň, kedy by sme si neprečítali o prítomnosti medveďa v intraviláne obce, o škodách, ktoré spôsobil či o útokoch, za ktoré mohol. Vyeskalovalo to do mnohých odstrelov, pri ktorých prišli o život neraz dospelé medvede aj maličké medvieďatá.Po voľbách však nastalo ticho a už len ochranári či ekológovia sem tam prinášajú správu o tom, že došlo k odstráneniu medveďa v tej či onej lokalite.Vyštudovaný environmentálny ekológ a bývalý koordinátor Zásahového tímu pre medveďa hnedého Marián Hletko nám v aktuálnom podcaste Ekocaste odpovedal na otázky týkajúce sa medveďov, straty ich plachosti aj na odstrely, ktoré Slovensko.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Medveď je síce šelma, ale v podstate plachá. Mnohí v ňom však vidia iba predátora... Prečo je to tak? Sme v druhej polovici roka, medvede by sa mali pomaly zásobovať a potom ísť na zimný spánok, ktorý sa však vplyvom klimatickej zmeny mení, skracuje. Ako prebieha príprava na zimný spánok medveďov? A v čom sa líši od prípravy medvedice? Medveď nemusí vždy zaútočiť a ak sa tak stane, musí na to byť podnet. Pozrime sa na bezpečie človeka pri pohybe v prírode: Ako sa teda správne správať pri vstupe do lesa alebo už aj pri strete samotnom?

Expremiér úradníckej vlády tvrdí, že Robert Fico sa pri zvyšovaní nemôže vyhovárať na predchodcov. Rudolfa Huliaka nepriamo označil za primitíva. Ľudovít Ódor bol pri dvoch konsolidáciách v minulosti. Táto je podľa neho urobená hulvátsky a bude dusiť ekonomiku. Ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS? Posúva sa strana do stredu, a je vlastne on sám progresívny liberál? V podcaste s europoslancom za PS Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1. minúty – ako reaguje na správanie Rudolfa Huliaka a čo by sa mu po takomto výroku stalo v Európskom parlamente;– po 2:30 – že výhovorky Roberta Fica na minulé vlády neobstoja;– od 4:30 – že najväčší ekonomický problém Slovensku spôsobili práve vlády Smeru;– po 5:00 – ako vláda mohla konsolidovať už tento rok, ale namiesto toho minula 8 miliárd;– od 7:00 – či by sa dala potrebná konsolidácia urobiť aj bez zvyšovania DPH;– po 8:40 – ako Robert Fico kašle na svoje vlastné predvolebné sľuby aj voličov;– od 10:50 – ako bol pri dvoch predchádzajúcich konsolidáciách a či sa to dá robiť lepšie;– po 12:50 – že zvýšenú DPH tu zrejme budeme mať natrvalo;– okolo 15:00 – či sa dá zároveň podporovať rast ekonomiky a šetriť;– po 17:00 – že zvýšené dane v skutočnosti nezaplatia podnikatelia a bankári, ale bežní ľudia;– po 20:00 – či je vláde jedno, že nám stopnú eurofondy;– od 24:00 – že Európanom sa prestáva páčiť posielať nám eurofondy, ak sa u nás rozkradnú alebo nevyužijú;– po 29:00 – aké paralely vidí medzi mečiarizmom a ficizmom;– od 31:00 – či sa PS posúva do stredu a či má priestor aj pre konzervatívcov;– po 32:00 – či je progresívny liberál;– od 33:00 – ako presviedčal Ivana Korčoka na vstup do PS.

Čo znamená kultúra na Slovensku a kto ju naozaj tvorí? Ako bude vyzerať budúcnosť kultúry v rukách nominantov SNS, čo nám hrozí a pomôže kultúrny štrajk? O tom i omnoho viac si môžete vypočuť v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer s Matejom Drličkom.

Babišovo hnutie ANO je jednoznačným vítazom krajských a senátných volieb. Hnutie zvíťazilo v desiatich z 13 českých krajov. Naopak koaličným stranám sa darilo len v dvoch regiónoch – na južnej Morave a v Juhočeskom kraji. Za porazeného volieb niektori označujú stranu Piráti na čele s Ivanom Bartošom, ktorí získali v krajských zastupiteľstvách iba tri mandáty. Šéf pirátov ešte v nedelu večer rezingoval z čela strany spolu aj s celým vedením.No a v utorok premiér Petr Fiala prišiel s nečakaným návrhom odvolať práve predsedu Pirátov Bartoše z postu ministra pre miestny rozvoj a vicepremiéra pre digitalizáciu. Domnieva sa, že jeho koaličný partner nie je schopný dotiahnuť digitalizáciu stavebného konania do úspešného konca. O tom čo sa deje vo vládnej koalícii u našich susedov a prečo je česká vláda medzi mnohými občanmi nepopulárna v podcaste hovoríme s českým komentátorom Jindřichom Šídlom.„Petr Fiala sa rozhodol zahrať rolu, ktorá mu nie je vlastná za posledných 12 rokov v politike. Využil situáciu ukázať, že je politický líder. Či mu to pomôže, tým si nie som istý, ale skúsil to," hovorí v podcaste.V rozhovore rozberáme aj úspech Andreja Babiša v krajských voľbách a jeho budúcnosť v českej politicke. „Získali obrovské sebavedomie a pocit, že návrat k moci majú v ruke. A ako povedala bývala spin doktorka Andreja Babiša, keď si je istý, tak nerobí chyby."Moderuje Denisa Hopková.