Politikom ľudia pri korupcii nedôverujú. Covid19 po troch rokoch

Robert Fico sa pokúsi nastoliť nejakú verziu kremeľského režimu no a bude to tu zrejme podstatne dlhšie, než na jedno volebné obdobie, hovorí publicista Arpád Soltész. Grigorij Mesežnikov vidí vo vládnej politike už i zjavné črty fašizmu. „Fico sa stáva brzdou demokratického vývoja,” dodáva politológ.Ovládnutie a pokus o znormalizovanie verejnoprávnej RTVS, ovládnutie Fondu na podporu umenia, stigmatizácia Mimovládok, útoky na médiá a dokonca i na konkrétnych novinárov, snaha zastrašit a paralyzovať kritickú časť verejnosti a nasadiť opozícií psiu hlavu extrémizmu, obsadzovanie úradov vernými a lojálnymi služobníkmi no a na strane druhej, štedrá ruka trinástych dôchodkov, hoci i na úver a za netrpezlivého čakania veriteľov Slovenska na akýkoľvek zmysluplný plán konsolidácie rozvrátených verejných financií. Dobre známe starorímske heslo cisárov „Chlieb a hry” sa tak v slovenskej praxi mení na akúsi politiku "cukru a biča" tak dobre známej i zo šedivej a beznádejnej praxe husákovskej Normalizácie.Kde budú mať teda tieto ambície vládnej moci svoj strop a nakoľko je občianska spoločnosť schopná – ale najmä ochotná, postaviť sa tomuto mocenskému valcu? A k čomu smeruje slovenská spoločnosť pod taktovkou takýchto politikov? No a čo my- spoločnosť? Čo si necháme vnútiť mocou a nakoľko v nás ožijú všetky tie generačne pestované a rokmi overené normalizačné vzorce kolaborácie s mocou na jednej strane, ale i odporu v povestných ostrovčekoch pozitívnej deviácie na strane druhej? Téma pre publicistu Arpáda Soltésza a politológa Grigorija Mesežnikova.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Keď nie vláda, posielame my.“ Slogan týchto hodín. Na vojenskú pomoc Ukrajine sa za necelé dva dni vyzbieralo vo verejnej zbierke s názvom Munícia pre Ukrajinu už viac ako milión eur. Zuzana Izsáková z iniciatívy približuje, že na prvý milión bolo potrebných len 41 hodín. Lídri Európskej únie sa v tých istých hodinách v Bruseli dohodli, že Kyjevu dodajú svoje protivzdušné systémy. Len hodiny pred odjazdom na ten istý samit však slovenský premiér hovoril aj o Západe, ktorý pri Ukrajine „blbne“.Matej Kandrík z Adapt institut hovorí, že ide o náhľad rovno do premiérovej duše. A s Petrom Bárdym sa ešte vrátime k odchodu avizovanému odchodu dozorujúcich prokurátorov prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnirovej. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Kým po prezidentských voľbách premiér Robert Fico hovoril o vykosťení KDH, dnes hnutiu ponúka: „poďme rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi, o superpotratoch, ja s tým nemám absolútne žiaden problém.Slová premiéra po tom, čo hnutie KDH ponúklo vláde novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o civilnej ochrane - presnejšie sa to má týkať premnožených medveďov. V KDH tiež zaslali list šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Žiadajú, aby Slovensku nestopli peniaze z plánu obnovy, a to napriek tomu že hnutie malo výhrady k rušeniu úradu špeciálnej prokuratúry.V parlamente sme zisťovali, čo myslia poslanci KDH o slovách Roberta Fica - aj o tých prvých o vykostení ich hnutia, aj o ponuke, ktorú dnes premiér smeroval europoslankyni KDH Miriam Lexmann. Budete počuť Viliama Karasa, Martina Šmilňáka, Petra Stachuru a Františka Mikloška. Oslovili sme aj exšéfa KDH Alojza Hlinu, dnes poslanca SaS a Vladimíru Marcinkovú.Podcast si môžete vypočuť aj vo forme textu, ktorý nájdete tu.Moderuje Denisa Hopková.

Kto bude novým šéfom parlamentu? Zdá sa, že dnes sa na túto otázku odpoveď nenájde- Koalícia sa chce téme venovať po eurovoľbách. No minimálne je jasné, že dohoda na mene nie je. SNS podporuje Andreja Danka, Hlas Richarda Rašiho.Celá debata o šéfovi SNS začala po tom, čo premiér Robert Fico cez víkend v Sobotných dialógoch na RTVS povedal, že by bolo najlepšie, ak by sa predsedom parlamentu stal Andrej Danko. On sám ako premiér, Peter Pellegrini ako prezident a Andrej Danko ako predseda parlamentu by boli pre Slovensko najlepšia trojica. Na to však reagoval minister práce a podpredseda strany Hlas Erik Tomáš a pre rádio Expres uviedol, že ich nominantom je Richard Raši.Boli sme sa teda pýtať na túto tému poslancov koalície. Budete počuť poslancov Hlasu Samuela Migaľa a Miroslava Čellára, poslancov SNS Romana Michelka a Dagmar Kramplovú, ale aj poslancov opozície - Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska Branislava Gröhlinga zo Slobody a solidarity.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Robert Fico urobí všetko preto, aby sa Hlas znova spojil so Smerom a vytvoril jednu silnú stranu. "Bude to referendum o strane Hlas. Ak má byť životaschopný, bude si musieť obhájiť stoličku," hovorí.Podľa neho je Andrej Danko drahá nevesta a Robert Fico mu má byť za čo vďačný.Moderuje Denisa Hopková.

Izraelský vojnový kabinet v týchto chvíľach rozhoduje o odvete za víkendový útok Iránu. Celý diplomatický svet, vrátane ich spojencov, vyzýva Izrael, aby neeskaloval konflikt. V izraelskej vláde však sedia aj pravicoví a náboženskí extrémisti, upozorňuje politológ Jozef Lenč. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský si myslí, že Izrael nenechá iránsky útok bez odozvy, ale tá môže byť aj mierna. Išlo by o odvetu za odvetu, tvrdí Jozef Lenč a pripomína izraelský útok na iránsky konzulát v sýrskom Damašku, kde pred dvomi týždňami zomrelo niekoľko vysoko postavených iránskych dôstojníkov. Aj tento incident však vypovedá o tom, ako Irán dlhodobo využíva územia okolitých krajín a polovojenské až teroristické skupiny na útoky proti Izraelu. Dá sa táto špirála násilia zastaviť? A ktorá zo strán Izrael vs. Irán je silnejšia? Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahral Peter Hanák.

O peniaze z EÚ prídu Ficovi voliči v regiónochDôvody, pre ktoré má momentálne Slovensko pozastavené posudzovanie žiadosti o peniaze z Plánu obnovy, sú dva. Jeden je ekonomický a druhý sa týka vládnej politiky v oblasti spravodlivosti. V každom prípade však hrozí, že o peniaze prídu ľudia v slovenských regiónoch. Ide totiž o projekty ako nemocnice v Martine a Banskej Bystrici, opravy železníc pri Fiľakove či Leviciach.Voliči Smeru a Hlasu tak v praxi pocítia dôsledky svojho rozhodnutia, komenture pre náš podcast exminister investícií z úradníckej vlády Peter Balík. Budete počuť aj vysvetlenie vicepremiéra pre Plán obnovy Petra Kmeca z Hlasu, aj lídra opozície Michala Šimečku z PS, alebo Veroniku Remišovú z klubu hnutia Slovensko.Moderuje Peter Hanák.

Ľudia, ktorí nevedia inak vládnuť, tak to robia systémom „rozdeľuj a panuj,“ ale nedochádza im, že časom sa môže situácia meniť a čím väčším tlakom sa víťazstvo dosiahne, tým väčší bude aj ten spätný náraz, hovorí o narastajúcej polarizácií psychológ Dušan Ondrušek. Polarizácia je podľa neho prirodzeným javom, u nás je však príliš priživovaná nezrelými politikmi.Je po prezidentských voľbách, nad krajinou sa však pokoj a mier sľubovaný novozvolenou hlavou štátu nerozhostil. Frustrácia a napätie by sa dalo priam krájať a o stupňujúcej sa polarizácií začali ako o probléme hovoriť už aj politici. Ako je však u nich obvyklé, aj v tomto prípade, vlastné brvno v oku nevidia, no o to hlasnejšie hovoria o smietkach v očiach oponentov a dokonca jeden z dlhodobo najvýraznejších politikov konfliktu dnes z polarizácie obviňuje svojich politických oponentov. Stáva sa teda z konfliktu nová politická téma?„Všetci máme v sebe tendenciu k tzv. atribučnej chybe, respektíve atribučnému skresleniu: Keď sa niečo darí, tak máme tendenciu prisudzovať to sebe a naopak, keď sa niečo nedarí, tak máme tendenciu hľadať vinníkov mimo seba a tak potom vznikajú rôzne komplikované príbehy, kto všetko tú chybu (alebo prehru) spôsobil. No a keď je spoločnosť dostatočne vyzretá, tak sa to neberie tak osudovo. Keď je ale spoločnosť nezrelá a nie je v nej zrelá a kultivovaná diskusia a zvyklosti o tolerancií protivníka, tak sa uchyľuje napríklad k nálepkovaniu a rozdeľovaniu spoločnosti,“ hovorí psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek.Čo je teda za stupňujúcou sa agresivitou v spoločnosti, kto je za ňu zodpovedný, prečo voľby nepriniesli žiadnu úľavu a nejde o nový spôsob politickej taktiky v akejsi permanentnej nikdy nekončiacej predvolebnej kampani? Téma dnešného podcastu s psychológom Dušanom Ondrušekom, politológom Jozefom Lenčom a šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym. „Ak chcú demokrati veriť, že tu môže nastať nejaká zmena k lepšiemu, tak radikalizáciou diskusie, urážaním oponentov a prehlbovaním zákopov, ktoré sú tu dnes vykopané, sa to nedosiahne. Je to obrovská chyba,“ upozorňuje Peter Bárdy.„Keď sú lídri nezrelí, tak im nestačí vyhrať, ale majú tendenciu v konflikte pokračovať a dávať najavo tým, čo prehrali, akí sú nemožní,“ dodáva Dušan Ondrušek.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V parlamente je verejné vypočutie kandidátov na uprázdnený post ústavného sudcu po Jane Laššákovej. Na miesto sa hlási päť uchádzačov, dvoch vyberie parlament, z nich si potom vo finále vyberie hlava štátu. K doplneniu dochádza v čase, keď na rozhodnutie o ústavnosti čakajú citlivé podania napríklad v súvislosti s vládnymi zmenami v trestnej legislatíve. Naviac, ak za personálnymi návrhmi minimálne dvoch kandidátov je vládna moc – poslanec Michelko z SNS či dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda, blízky vládnym stranám? Je potrebné spozornieť a sledovať už verejné vypočutie? „Vždy je dobré byť na pozore, keď sa obmieňa zloženie ústavného súdu“, tvrdí Eva Kovačechová z Via Iuris. Dopĺňa však, že svoje urobí aj potreba ústavnej väčšiny, ktorú potrebuje kandidát na post ústavného sudcu, a to ešte predtým, ako by sa preň rozhodla samotná hlava štátu. Lebo konečný výber robí až prezident. O uvoľnený post sa uchádza Michaela Králová, ktorú navrhuje poslanec SNS Roman Michelko. Líviu Trellovú zas dekan bratislavskej Právnickej fakulty UK Eduard Burda, ktorý má blízko k vládnym stranám (je ich nominant v štátnej komisii pre voľby). Antona Dulaka navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Martinu Jánošíkovú zas dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Zuzanu Pitoňákovú verejný ochranca práv.„Sme v inej situácii, ako to bolo napríklad v roku 2019. Vteda sa z trinástich sudcov ústavného súdu odmieňalo aždeväť. To bola naozaj nadpolovičná väčšina. Bol to kritický počet ústavných sudcov a veľmi, veľmi záležalo na tom, kto sa na ten ústavný súd dostane. V súčasnosti, keď sa dopĺňa jedno uprázdnené miesto z trinástich sudcov, nechcem povedať, že to nie je dôležité. Samozrejme, že je. ale nie je namieste obava dnes v tejto situácii, že by sa nejakým zásadným spôsobom mohlo otočiť smerovanie ústavného súdu“, vysvetľuje Eva Kovačechová z Via Iuris.S Annamáriou Dömeovou z investigatívneho tímu sa pozrieme na najnovší záver preverovania smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. „Preskúmala prípad a pokiaľ ide o zranenie oka a samovraždu, nezistila cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení“, uvádza sa v stanovisku prešovskej krajskej prokuratúry. Bude tak koniec neustálemu spochybňovaniu jeho smrti? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Čas volebný vystriedal čas uťahovania opaskov. Vláda potrebuje konsolidovať verejné financie no a ako prvé ju napadlo, zvýšiť nám dane a pohroziť masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Opozícia vláde neverí a obáva sa, že siahne i na Druhý pilier a napokon sa nevyhne ani zvyšovaniu DPH.Je po voľbách a premiér namiesto Pellegrinim sľubovaného pokoja občanom „doručil“ vyššie dane a hrozí i masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Slovensko má totiž vážny problém a ten problém sa volá prázdna štátna kasa – a permanentný život na dlh, ktorého financovanie je stále drahšie – a je teda dlhodobo neudržateľné. Aktuálne vláda potrebuje nájsť približne 1, 4 miliardy eur – čo predstavuje jednopercentnú konsolidáciu verejných financií. Hľadanie tejto obrovskej sumy sa však vláde zatiaľ príliš nedarí.Kde teda chce vláda hľadať tieto peniaze a ako vníma jej predstavy o ozdravení verejných financií opozícia? Dá sa pri tak vysokej konsolidácií vyhnúť vyššej DPH či škrtom v sociálnej sfére? A nesiahne napokon vláda aj na miliardy sporiteľov v druhom penzijnom pilieri? Téma dnešných Aktualít Nahlas s poslancami parlamentu Štefanom Kiššom za PS a Mariánom Viskupičom za SaS. Počuť však budete aj predstavy premiéra Roberta Fica a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko už pozná meno nového prezidenta. Pellegrinimu zvolenim zanikol poslanecký mandát a prestal byť aj predsedom parlamentu. Aký bude Peter Pellegrini vo funckii hlavy štátu? V podcaste o téme hovoríme s politológom Erikom Lášticom. „Mal som pocit, že Peter Pellegrini v posledných diskusiách išiel na hranu toho, čo musí hovoriť, aby oslovil voličov. Ak sa vráti z vychýlenia, ktoré zapríčinila volebná kampaň, tak by mohol vyvažovať rétoriku vládnej koalície," hovorí v podcaste.Peter Pellegrini dnes povedal, že zostane šéfom Hlasu až do zvolenia nového predsedu, čo očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Politológ tiež v podcaste spomína, čo sa môže so stranou stať po odchode jej súčasného šéfa.„Pellegrinimu sa nikto z hľadiska popularity nepribližuje.Pre Hlas je to obrovská výzva. Zažili to aj iné strany a v mnohých prípadoch strany neprežijú zakladateľa," hovorí politológ Láštic.Témou rozhovoruje aj budúcnosť Ivana Korčoka. Mal by vstúpiť do straníckej politiky?Moderuje Denisa Hopková.