Dejiny

Už čoskoro si budeme pripomínať 17. november ako deň boja za slobodu a demokraciu, no predovšetkým si budeme pripomínať dátum, kedy sa aj u nás v Československu v roku 1989 začal rúcať komunistický režim. Na túto udalosť sme sa až s pozoruhodnou ľahkosťou zvykli pozerať ako na pomyselný posledný míľnik na ceste, pri ktorom sa akoby zastavili dejiny. Veď už predsa viac než tri desaťročia žijeme v relatívne slobodnom spoločenskom zriadení. A ak sa už bavíme o ďalších rokoch, hovoríme o politickom, nie historickom vývoji. Ale naozaj sa všetko skončilo, alebo naopak len rozbehlo? Od transformácie rokov 90-tych – poznačených divokou privatizáciou, stratou zamestnania celých skupín obyvateľstva, ale i nebezpečným vzostupom nacionalizmu - predsa už uplynulo dosť času, aby sme mohli túto dobu začať kriticky posudzovať. O to viac, že dodnes o nej rozprávajú najmä tí, pre ktorých bola úspechom alebo tí, ktorí jednoducho utvárali podobu tejto dekády či neskorší naratív o nej – a to buď z pozície politikov, úspešných podnikateľov či verejne známych osôb. Iné hlasy v tomto príbehu akoby chýbali. A zrejme sa nemýlim, že takýto pocit visí i niekde vo vzduchu, v spoločenskej atmosfére, ktorá nás obklopuje. Ak sa chcete podeliť o svoje spomienky na 90-tky, vyplňte náš dotazník a dostanete i viac informácií o našom projekte. Historická revue preto v spolupráci neziskovou organizáciou Človek v ohrození, s Múzeom mesta Bratislavy a s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami rozbiehajú výskumno-mediálny projekt s názvom Prehliadané hlasy transformácie. O čo nám pôjde v tomto projekte a ako vlastne naštartovať dlho opomínanú, no o to potrebnejšiu poctivú diskusiu o našich deväťdesiatkach – neraz veselých, divokých, dramatických a tragických? Rozprávame sa so Stankou Luppovou a Petrom Ivaničom z mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Aby nemuseli nikdy vidieť ruské tanky blízko svojho domova. Aby nikdy nepocítili ruský mir.“ Aj týmito slovami vysvetľuje aktivistka Helena Hudáčeková, prečo sa rozhodla opakovane cestovať na Ukrajinu a osobne doručovať pomoc ukrajinským vojakom. Je matkou dvoch detí, vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu, no dnes pravidelne cestuje aj do blízkosti frontovej línie. Dejiny poznajú mnohé ženy, ktoré sa rozhodli nezostať iba pozorovateľkami vojny. Patrila k nim aj Chaviva Reiková, ktorá sa počas druhej svetovej vojny dobrovoľne vrátila na Slovensko pomáhať prenasledovaným Židom a protifašistickému odboju, či Zuzana Petreje, ktorá počas Slovenského národného povstania zásobovala partizánov a pôsobila ako spojka. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa cez historické príbehy odbojárok a aktivistiek pozrieme na skúsenosti ženy, ktorá sa rozhodla osobne pomáhať Ukrajine počas ruskej invázie. Čo človeka vedie k rozhodnutiu opustiť bezpečie domova a vydať sa do blízkosti frontu? Ako vyzerajú takéto cesty a ako sa človek vyrovnáva so strachom? Čo znamená toto rozhodnutie pre matku dvoch detí? A pýtali by sme sa na rodičovskú zodpovednosť rovnako často aj muža? Budeme hovoriť aj o ukrajinských ženách, ktoré dnes bojujú, zachraňujú životy a organizujú pomoc. O predsudkoch, ktorým čelia, ale aj o tom, ako sa ich skúsenosti dostávajú do historickej pamäti. A tiež o tom, čo znamená vracať sa z vojnovej Ukrajiny na Slovensko, kde sa o vojne často vedú úplne iné rozhovory. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Helenou Hudáčekovou, scenáristkou, dokumentaristkou a občianskou aktivistkou Helenou Hudáčekovou. Spolu s Marekom Pastornickým organizuje materiálnu pomoc pre ukrajinských vojakov, ktorú osobne doručujú na Ukrajinu. Pôsobí tiež ako ambasádorka 108. brigády teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny (108. brigádu môžete podporiť na www.support108.eu). Dejiny vás potrebujú. Ak chcete podporiť podcast Dejiny, jeho tvorcov a historický výskum na Slovensku, pridajte sa k nám na HeroHero. Svojím predplatným nám pomáhate pokračovať v tvorbe kvalitného historického obsahu a sprístupňovať príbehy, na ktoré by sme nemali zabudnúť. Podporte Dejiny na HeroHero Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Svedectvo niekoľkých na pamiatku mnohých, ktorých hlas nevypočul nikto.“ Týmito slovami sa začína najnovšia kniha Marianny Oravcovej Akcia B II: Bratislava – zakázané mesto, ktorá prináša svedectvá detí z rodín násilne vysťahovaných komunistickým režimom. V rokoch 1952 až 1953 bolo v rámci takzvanej Akcie B z Bratislavy vysťahovaných približne 700 rodín. Komunistický režim ich označil za triednych nepriateľov, pripravil ich o domovy a mnohých prinútil žiť v nevyhovujúcich podmienkach a vykonávať ťažkú manuálnu prácu. Vysťahovanie sa pritom netýkalo len politických predstaviteľov či podnikateľov, ale aj ich manželiek a detí. Niektoré rodiny mali na opustenie svojho domova len dva dni. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na Akciu B predovšetkým očami preživších. Ako prebiehalo vysťahovanie? Ako prežívali konkrétni muži, ženy a deti stratu domova, rozdelenie rodiny či život v nútenom vyhnanstve? Ako sa s touto skúsenosťou vyrovnávali v dospelosti a ako ovplyvnila ďalšie generácie? Hostkou podcastu je historička filozofie, prekladateľka a bývalá diplomatka Marianna Oravcová. Začiatkom 90. rokov pôsobila v Slovenskom helsinskom výbore, kde sa angažovala v oblasti ochrany ľudských práv a rehabilitácie obetí komunistického režimu. Neskôr pôsobila v slovenskej diplomacii, okrem iného ako riaditeľka Slovenského inštitútu vo Viedni a veľvyslankyňa Slovenska v Slovinsku. Marianna Oravcová je autorkou monografie Akcia B a jej najnovšieho pokračovania Akcia B II: Bratislava – zakázané mesto. Svedectvá detí z vysťahovaných rodín, ktoré v roku 2026 vydal Ústav pamäti národa. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Mariannou Oravcovou o jej výskume, novej knihe a osudoch rodín, ktorým komunistický režim vzal domov. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

V júni roku 1924 sa otvorila v Bratislave pozoruhodná umelecká výstava, ktorá na chvíľu rozbúrila stojaté vody kultúrneho života v novej slovenskej metropole. Neodohrávala sa na mieste, ktoré by sme mohli nazvať reprezentačnou galériou, či výstavným priestorom. V školskej telocvični na Ružovej ulici tu po prvý raz v koncentrovanej podobe vystavil svoje diela košický maliar Anton Jasusch. Už názvy vystavovaných diel nám mnohé napovedia: Kolobeh života (Putovanie duší), Zánik planéty, Žltý mlyn, Posledný súd či Príšera vojny. Do dobového kánonu, kedy sa vo výtvarnom umení často hľadalo národné a slovenské, zrazu vtrhol muž s desivou víziou ľudského osudu, neodbytného konca a vojnovej fantazmagórie. I samotné plátna zodpovedali týmto symbolickým a zároveň expresívnym výjavom – viaceré z nich merali 3 x 3 metre a návštevníkov okamžite upútali monumentalitou zobrazenej myšlienky. Dokonca i dobová tlač zareagovala búrlivejšie, než to bývalo v prípade kultúrneho života zvykom. Kým jedni ohlasovali nový fantastický zjav, pri ktorom je potrebné vybehnúť na ulicu a kričať „Heureka“ , iní tomu istému zjavu vyčítali, že je „nestudným ospevovaním ľudského koitu“. To, čo tak upútalo pozornosť bratislavského publika, však vynikalo z osobnej a strašnej umelcovej skúsenosti. Po rokoch strávených na frontoch prvej svetovej vojny, v zajateckých táboroch v Rusku i strastiplnej ceste domov cez polovicu sveta sa na niekoľko rokov zamkol a maľoval. A v akomsi tvorivom záchvate vzniklo jeho životné dielo, ku ktorému sa už azda ani v neskorších rokoch nepriblížil. A čo bolo na ňom tak príťažlivé? Posolstvo, ktoré bolo ukryté v Jasuschovych plátnach, hádam najlepšie charakterizoval historik umenia Tomáš Štrauss. „Honba za peniazmi, kariérou a spoločenským postavením robí z človeka pretekára, ktorý nevie prečo a kam beží. Osobitné miesto v tomto systéme odcudzujúcich síl má podľa autora [...] sexus, ktorý je danej spoločnosti narkotickou „soľou a korením bytia“. Nielen zmechanizovaný a bezcieľne prežívaný život, nedostatok ideálov, ale aj falošné ideály utvárajú prostredie, v ktorom sa rozvíja (ako sa vyjadril sám Jasusch) „dnešný človek, ktorý všetko vie, o všetkom vie, len o tom nie, čo by mal.“ O Antonovi Jasuschovi sa rozprávame s historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga Júliusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Záhrada – na prvý pohľad sa môže zdať, že s históriou toho nebude mať veľa spoločného. V prvom rade jej obraz v nás evokuje pocit úľavy, príležitosť na oddych od každodenných starostí a únik pred neústupčivosťou nášho sveta. Avšak už pri druhom pohľade, či skôr druhom zamyslení, s uznaním musíme konštatovať, že o záhrade museli predsa rovnako uvažovať aj generácie pred nami. A nielen to. Rovnako ako my premietali do nej svoje predstavy o pozemskom raji, svoje túžby i ambície. Keď preto hovoríme o historických záhradách, nemáme pritom na mysli iba esteticky príťažlivé miesto. Pred nami sa vynára aj obraz spoločnosti, ktorá ich vytvorila, jej predstavu o prírode, o kráse, o spôsoboch vyjadrenia vlastne moci a spoločenského postavenia. A ak už do tretice rozprávame o záhrade s toľkými ľudskými prívlastkami, musíme sa vrátiť do jej azda najskvelejšej podoby, a teda do barokovej záhrady. V podcaste Dejiny sa o nej rozprávame s historičkou Annou Fundárkovou z Historického ústavu SAV. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď v októbri 1918 vznikla Československá republika, nová demokracia stála okrem praktických problémov i pred nečakanou symbolickou výzvou. Mala obrovské spoločenské nadšenie a charizmatického prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, no jeho sídlo – Pražský hrad – sa nachádzalo v neutešenom stave. Bolo zrejmé, že po posledných desaťročiach habsburskej vlády pôsobilo niekdajšie mocenské centrum českých panovníkov zanedbane a opustene. Masaryk dokonca vraj váhal, či si nemá dať radšej vybudovať inú, modernú rezidenciu. Nakoniec sa rozhodol rešpektovať dlhú tradíciu sídla hlavy štátu a na Hrade zostať. Hľadal však architekta, ktorý by dokázal z pôvodne stredovekého hradného areálu vytvoriť sídlo modernej demokratickej republiky. Našiel ho v rešpektovanom Slovincovi Josipovi Plečnikovi, ktorý bol už v tom čase považovaný za jedného z najvýznamnejších slovanských architektov. A tu sa začína aj dnešné rozprávanie pravidelného podcastu Dejiny - rozprávanie o jedinečnom vzťahu prezidenta a architekta, a o stopách a dielach, ktoré zanechal práve Josip Plečnik nielen v Prahe, ale i vo Viedni či v jeho rodnej Ľubľane. Naším hosťom bol Zdeněk Lukeš, český architekt a historik architektúry, ktorý už krátko po revolúcii v roku 1989 nastúpil na Pražský hrad, kde sa v ére prezidenta Václava Havla podieľal na jeho revitalizácii a kde pôsobí dodnes. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracoval Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čo sa dá vlastne stihnúť za 30 rokov života? Samozrejme, príliš veľa nie, teda ak by sme takýto časový úsek hodnotili iba štandardnými kritériami, ktorými premeriavame i svoj vlastný život. Odpoveď však môže byť aj diametrálne odlišná či rovno opačná, ak si uvedomíme, že príbeh takéhoto mladého človeka sa odohráva v mimoriadnych časoch a je zavŕšený mimoriadnym činom. A to je presne prípad Jozefa Gabčíka. Jozef Gabčík je muž, ktorého netreba nijako zvlášť predstavovať – bol vojak pôsobiaci v československej zahraničnej odbojovej armáde, účastník operácie Anthropoid, ktorej výsledkom bol atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Bol tvárou protinacistického odporu, vlastencom a dnes je našou národnou ikonou. A predsa ho predstaviť musíme – ako obyčajného vojaka, človeka z mäsa a kostí, odvážneho mladíka, priamočiareho a neraz impulzívneho – a spolu s ním je potrebné predstaviť i desiatky, ba až stovky ďalších ľudí, bez ktorých by bol jeho príbeh neúplný, nevysvetlený a sploštený len na nič nehovoriaci obraz hrdinu. Práve takýto podrobnejší obraz prináša monografia s titulom Jozef Gabčík – človek, vojak, legenda, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Mamaš. Rozprávame sa s jej autorom, historikom Martinom Poschom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Do kín vstupuje zrejme najočakávanejší slovenský film roka – Generál Golian – a od začiatku vyvoláva otázky. Bola pozícia Gustáva Husáka v Slovenskom národnom povstaní skutočne taká, ako ju zobrazuje režisér? A ako môže historik odpovedať na fabulácie, či autorskú umeleckú licenciu, ktorá celý príbeh o povstaleckom veliteľovi posúva do inej roviny? A čo vlastne vieme (i po tomto filme) o generálovi Golianovi? Na festivale Cinematik sme sa rozprávali s historikom Marianom Uhrinom, riaditeľom Múzea SNP. Od príprav na povstanie, cez neľahkú pozíciu v podmienkach, keď sa pôvodný plán nepodarilo naplniť, až po posledné mesiace a týždne v nemeckom zajatí, kde sa stopy strácajú – Ján Golian vystupoval ako muž, ktorý sa držal nádeje na úspech do poslednej chvíle. Nech už filmové kritiky vyznejú tak či onak, je to príležitosť spoznať jedného z najvýznamnejších mužov našich moderných dejín. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Keď som čítala dobové články, veľmi ma prekvapil nesmierne benevolentný postoj k manželovej nevere, alkoholizmu alebo k domácemu násiliu." Hovorí historička Eva Škorvanková, ktorá sa venuje výskumu postavenia žien počas Slovenského štátu. Príbeh Valeriána Čunderlíka a osudy jeho obetí, ktoré sú predmetom najnovšieho true crime románu Dušana Mikušoviča s názvom Sadista, ukazuje, že táto zhovievavosť voči domácemu a partnerskému násiliu nebola len otázkou jedného režimu. Čunderlík, ktorý si ženy získaval poéziou a šarmom, pričom ich následne týral, znásilňoval a v jednom prípade aj zavraždil, dokázal len s malými trestmi pôsobiť naprieč tromi odlišnými politickými zriadeniami. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozeráme nielen na jeho vyčínanie, ale aj na osudy jeho obetí, ktorými boli podľa doteraz zistených informácií minimálne štyri ženy – Anna, Rita, Zuzana a Elena. Annu stál vzťah s Čunderlíkom život. Cez osudy týchto žien a v historickom kontexte budeme skúmať, ako sa menil či skôr nemenil prístup slovenskej a československej spoločnosti, polície a súdov k partnerskému násiliu naprieč tromi odlišnými politickými zriadeniami. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dušanom Mikušovičom, novinárom a dlhoročným reportérom Denníka N, autorom oceňovaného true crime románu Neprišli sme vraždiť a najnovšie aj knihy Sadista: Valerián Čunderlík – Bezohľadný básnik a jeho obete v skutočnom príbehu vernosti a násilia. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku, ktorú vám v Dejinách prinášame každý mesiac, sa pozeráme na známe aj menej známe osobnosti výtvarných dejín bez zjednodušení, ktoré sa diali pod tlakom ideológií či v snahe budovať číry národný kánon. V prípade Ľudovíta Fullu je táto situácia zaujímavo komplikovaná. V istom zmysle podobne ako pri Martinovi Benkovi. Fulla je dnes takmer synonymom slovenského moderného maliarstva – zakladateľská postava, národný umelec, „maliar radosti a jasných dní“. Sám Fulla o sebe raz povedal: „Myslím, že som taký ako tie obrazy... môj svet je farebný a plný života.“ Ako však môže toto dávať zmysel naprieč zložitými a neraz tragickými dejinami dlhého 20. storočia? V tej epizóde Dejín budeme preto hľadať odpovede na otázky: ako si Fulla vytvoril takúto jednoznačnú pozíciu v národnom kánone, či presnejšie kým a ako bola táto pozícia vytváraná? Budeme skúmať aj to, čo z Fullu, jeho života a tvorby sa práve pre túto pozíciu stráca, stáva neviditeľným. V skratke, aký bol Fulla ako umelec a ako človek, ktorý tvoril v troch odlišných politických režimoch? Do akej miery Fullov sebaobraz zodpovedá realite jeho života a diela? Čo znamenalo byť „národným umelcom“ v Československu druhej polovice 20. storočia? A do akej miery je dnešný Fulla – vystavovaný, milovaný, nespochybňovaný – ešte tým istým umelcom, akým bol v skutočnosti? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliusom Barczim, historikom a teoretikom umenia a tiež riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.