Sankcie na ruský plyn môžu priliať olej do ohňa pre zdražovanie, tvrdí analytik Radovan Potočár (podcast)

„Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes- rovnako opozičných strán – vtedy a dnes- ako to vyzerá s náladami spoločnosti„Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Masívne zvyšovanie sadzby DPH, okresanie daňových bonusov na deti či faktická likvidácia rodičovských dôchodkov. Okrem toho na nás vláda nachystala úplne novú daň z finančných transakcií či obmedzené zvyšovanie firemných daní. I tak v skratke vyzerá vládou schválený konsolidačný balík za viac ako dva a pol miliardy eur. Okrem prekvapivej zmeny premiérovho politického kurzu v téme DPH, sme sa však nedočkali ani zásadnejších škrtov štátu na sebe samom a hoci vo vláde sedia až dve sociálnodemokratické strany, ani tentoraz nenašli odvahu – či chuť, k zavedeniu zásadnejšieho progresívneho zdanenia bohatých či zásahov do ešte stále pomerne nízkych daní z nehnuteľností alebo kapitálu. Ako takto koncipované ozdravovanie verejných financií vníma bývalá ľavicová ministerka financií a čo hovorí na toľko diskutované zmeny v sadzbách DPH? No a ako Brigita Schmögnerová vídi účinkovanie svojho nástupcu v kresle strážcu štátnej kasy? Tak to už je téma dnešného denného podcastu Aktualít.A na záver vám ešte ponúkneme i pozvánka k novému slovenskému dokumentu Vtáčnik režisérky Evy Križkovej.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Takmer 600 obetí a 1800 zranených, naviac vyše polmilióna vysídlených. Dáta, ktoré opisujú kritickú situáciu v Libanone posledných dní. Oživené a silnejúce útoky Izraela proti militantom hnutia Hizballáh rezonujú aj na aktuálnom valnom zhromaždení OSN a sú na programe Bezpečnostnej rady. Táto vojna musí skončiť čo najskôr – volajú svetoví lídri, na druhej strane je izraelský premiér, ktorý odkladá svoju cestu do NewYorku a stojí na čele operácie s neistým koncom. Hnutie Hizballáh – rovnako ako Hamas – sa mu vyšmykuje z rúk ako ryba. A pozorovatelia aj teraz predpokladajú, že koncovkou bude nanajvýš tak jeho stiahnutie ďalej od hraníc Izraela. Prečo je Izrael a hnutie Hizballáh vo vojne? A prečo práve teraz? A o koho vlastne ide v prípade hnutia, ktorého časť je pre Európsku úniu teroristickou? Téma pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave.„Stratégiou izraelského premiéra Netanjahua je neustála vojna. Jedine to mu zachráni politickú kariéru“, vysvetľuje Kovács. Koniec konfliktu by podľa neho prinieslo stiahnutie sa Izraela z okupovaných území a koniec vojenskej a finačnej podpory Izraela zo strany Spojených štátov. „Ostatní sú totiž malí hráči“, tvrdí Kovács. Obidve podmienky však označuje za nereálne. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Premiér Robert Fico pozval pozval lídrov opozičných strán na stretnutie ku konsolidácii. Pozvanie prijali PS a KDH, zatiaľ čo SaS ho odmietla so slovami, že vláda Roberta Fica s nikým o svojich návrhoch nerokovala a teraz na vlastnej koži pociťuje nálady verejnosti. Čo predseda vlády stretnutím sledoval v rozhovore rozoberáme s politológom Erikom Lášticom.Podľa politológa to spadá do komunikačnej stratégie Roberta Fica. „Diktovať tému, držať ju v rukách a nastavovať mantinely. Ak by opozícia odmietla, tak by hovoril, že nemajú záujem o budúcnosť tejto krajine. Zároveň sa mu podarilo rozbiť opozíciu," hovorí Láštic v rozhovore s tým, že predseda vlády robil všetko preto, aby stretnutie nebolo úspešné, no na druhej strane bude hovoriť, že vytvoril priestor, podak ruku a pokúšal sa zodpovedne vládnuť.V rozhovore hovoríme aj o konsolidačnom balíčku a sporoch Hlasu a Andreja Danka. Politológ Láštic hovorí, že premiér v nejakom momente zasiahne. „Ak sa to začne podobať na konflikt minule vládnej koalície a bude silno personifikovaný, tak to spochybní jednu zo základných kvalít, ktorú Robert Fico ponúkal pred voľbami: stabilitu, neriešime personálne rozpory, ale vládneme. V týchto voľbách bol úspešný, lebo tam bola zlá skúsenosť s vládnou koalíciu, ktorá bola symbolom konfliktov na úkor vládnutia v prospech občanov," uzatvára Láštic.Moderuje Denisa Hopková.

Vláda predstavila svoj konsolidačný balíček za viac ako dve a pol miliardy eur. Už z uvedenej sumy je jasné, že konsolidácií sa zrejme nevyhne skoro nik z nás, vláda však o tejto téme doteraz prakticky úplne mlčala a tému prekrývala odvolávaním šéfa PS z vedenia parlamentu. Konsolidačný balíček je tak síce už na stole, opozícia však túto prihrávku na politický smeč zatiaľ príliš nevyužila a do role opozičníka sa začal štylizovať jeden z koaličných lídrov – Andrej Danko. Ako teda komunikujú túto zásadnú tému koaliční, ale i opoziční lídri? A dokáže vláda prekrývať zdražovanie nekonečným škandalizovaním progresívcov a strašením pred údajnými hrozbami liberalizmu?„Myslím si, že ľudia a aj voliči SMER-u, potrebujú oveľa dlhší čas a oveľa konkrétnejšie zažiť na vlastnej koži dopady tejto vlády. Až vtedy sa s nimi bude dať hovoriť o tom, ako sa im zmenil život odkedy táto vláda nastúpila k moci. Musíme si na to počať ešte nejaké dva, tri roky,“ tvrdí odborník na reklamu a merketing Róbert Slovák No a ako sa zmenila premiérova komunikácia po atentáte? Témy pre dlhoročného odborníka na reklamu a merketing Róberta Slováka no a tému okomentuje aj politický reportér Aktualít Martin Sliz.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Vláda prichádza s konsolidačnými opatreniami, ktoré napríklad zvyšujú základnu sadzbu DPH na 23%, zároveň sa by však mala znižiť sadzba pri potravinách a liekov. Vo verejnosti však najviac rezonovalo práve vyjadrenie Ladislava Kamenického, ktorým vysvetlil zvýšenie DPH na knihy. V podcaste rozoberáme, či idú pri verejnej debate o zvyšovaní DPH na knihy do úzadia opatrenia, ktoré zasiahnu mnohé skupiny o mnoho výraznejšie.„Pozreli sme sa však aj na to, ako je to s analýzou, s ktorou prišiel šéf rezoru financií. Obrátili sme sa na IFP, či nám vedia poskytnúť analýzu, nech vieme z akých dát minister vychádzal. A ukázalo sa, že neexistuje jedna ucelená analýza, ktorá by vyšla pod hlavičkou IFP," približuje novinárka Braxatorová.V podcaste približujeme aj iné dáta, ktoré naopak hovoria, že zvýšenie DPH na knihy zasiahne rovnako chudobných, ako aj bohatých. „Rozdiel môže byť o 1,40," konštatuje reportérka.Moderuje Denisa Hopková.

Na námestia slovenských miest sa vracajú protesty. Stojí za nimi občianska platforma Otvorená kultúra a pozýva k „masovej solidárnej akcii“ Kultúrneho štrajku. Hovorí o deštrukcii, personálnych čistkách, blokovaní obnovy pamiatok či útokoch na ľudí v kultúre, za čím má stáť rezort kultúry vedený ministerkou Šimkovičovou. Otvorená kultúra žiada zabezpečenie odborného a kompetentného riadenia rezortu a zastavenie deštruktívnych zmien v rezorte. Protesty podporuje aj spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.„Žiadame, aby ministerka Šimkovičová a šéf jej služobného úradu Lukáš Machala odišli zo svojich funkcií“, hovorí spisovateľ Hvorecký.Hovorí však aj o priamej zodpovednosti premiéra Roberta Fica za „mizerný stav kultúry“ už tým, že ministerku kultúry podporuje. „Je potrebné mu to stále pripomínať, lebo on tvrdí, že stojí za víziou ministerky Šimkovičovej. Okrem neho však túto víziu nikto nevidel“, uvádza. „Nikto ju nepozná a podľa mňa taká vízia ani neexistuje a premiér klame“, dodáva. Premiérova podpora ministerky Šimkovičovej podľa Hvoreckého stavia premiéra proti tisíckam tých, ktorí sa schádzajú na námestiach, či už v dvoch petíciách žiadali o jej odstúpenie. „Obidve mali pritom podporu na úrovni po 190 tisíc signatárov. Do výstražného štrajku sa zapojilo vyše tri tisíc ľudí. Je tak evidentné, že premiér nechce vidieť realitu, že ministerka Šimkovičová nemá širokú podporu kultúrnej obce“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viacZaplatíme si viac napríklad za benzín či naftu, nákup drogérie, ale aj bankám či mobilným operátorom? V podcaste s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom zhrname konsolidačné opatrenia vlády, ktoré predstavil premiér Robert Fico spolu s ministrami.„Banky môžu o niečo zdvihnúť poplatky. Slovnaft môže mať o nejaký cent drahší benzín a naftu, v prípade mobilných operátorov si tiež možno priplatíme za nejaký paušál o pár centov navyše. No v tejto chvíli nikto nedokáže povedať, ako presne to bude vyzerať. No firmy sú súčasťou spoločnosti a tie cestičky si nakoniec nájdu ku konečnému spotrebiteľovi, ľuďom," vysvetľuje v podcaste.V rozhovore hovoríme aj o tom, či bude skutočne zníženie DPH na niektoré potraviny a lieky kompenzovať najslabším príjmovým skupinám zvýšenie DPH z 20 na 23%, tak ako to tvrdí premiér. „Pôjde o čiastočnú kompenzáciu. Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac," približuje ekonomický novinár.No a rozoberieme si, ako je to so slovami Roberta Fica, ktorý ešte pred niekoľkymi mesiacmi odmietal zvýšenie DPH. „Podľa mojich kuloárnych informácií, sa Robert Fico dlho bránil zvýšeniu DPH. Aj preto sa prestavenie konsolidačných opatrení naťahovalo. A podľa mojich ifnormácií nakoniec pod tlakom aj ministra Kamenického a ďalších nakoniec ustúpil."V rozhovore tiež rozoberáme, že štát bude na sebe minimálne šetriť.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Koalícia odvolala šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Jeho odvolanie v tajnom hlasovaní podporilo 76 zo 79 koaličných poslancov. Jeho odvolanie nepodporili traja poslanci Hlasu, a to Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš Šéfredaktor aktualít Peter Bárdy v podcaste hovorí, čo tým koalícia na čele s Robertom Ficom sleduje.„Po hlasovaní o odvolaní Michala Šimečku prišli koaliční partneri s tým, že idú zvyšovať DPH na 23%. To je niečo, čo pocíti každý. Toto je hlavný dôvod, Šimečkom chceli zakryť, že nedokážu šetriť, že míňajú peniaze na nezmysly, vytvárajú čudné trafiky, ktoré volajú ministerstvo športu, rozdávajú si papalášske doživotné renty. A tvária sa, že všetky tie peniaze, ktoré bezmyšlienkovito míňajú sú v prospech Slovenska," hovorí v rozhovore šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Moderuje Denisa Hopková.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte minulý týždeň komentoval výstrahu pred povodňami, že “je to druhý krát tento rok, čo počúvam, že bude tisícročná voda.” Jeho podriadení však zrejme našťastie názor ministra nebrali vážne a na povodne sa pripravili. Napriek tomu dochádza ku škodám. Dalo by sa im zabrániť, keby sa do protipovodňových opatrení nasmerovalo viac peňazí? Boli sme v zaplavenej Devínskej Novej Vsi.Bývalý šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku a predtým riaditeľ Povodia Dunaja Ladislav Glinda pre náš podcast analyzuje, či si na takéto povodne treba zvyknúť, alebo sa im dá aj ubrániť. Budete počuť aj bratislavského župana Juraja Drobu a našu reportérku Kristínu Braxatorovú, ktorá bola v zaplavených oblastiach a priniesla výpovede miestnych obyvateľov.Moderuje Peter Hanák.