Čo si o Slovákoch a našej vláde myslia Česi?

To dno je dovtedy, kým budú ľudia akceptovať poslancov, ktorí dýchajú dym do ikebany a budú to brať ako seriózny postup. Kým toto bude ľudí baviť, tak na tom nie sme dobre, ale ja verím, že toto ľudí donekonečna baviť nemôže, hovorí šéf Nadácie Ekopolis Peter Medveď. Podľa neho útoky voči mimovládnemu sektoru pocítia na vlastnej koži všetci občania. „Trval som na tom, že musíme byť tolerantní, ale rovnako sa tak domnievam, že aj tolerancia má svoje medze. Nesmieme veriť tým anti-humanitárnym náboženstvám, ktoré nielen kážu o deštrukcií, ale podľa toho, čo kážu, aj konajú. Pretože, pokiaľ by sme ich tolerovali, stali by sme sa spoluzodpovednými za ich činy. Tí, ktorí nám sľubujú raj na zemi, nikdy nevyprodukovali nič iného než peklo,“ hovorí jeden z najznámejších filozofov modernej doby a autor diela Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia Karl R. Popper, v ktorej kladie práve otvorenú spoločnosť do ostrého protikladu k totalitným tendenciám uzavretých politických systémov. No a dnes – tu u nás, môžeme i my sledovať ako sa vládnuca moc postupne pokúša ovládnuť a podriadiť si - rad za radom, všetky slobodné, nezávislé a kritické zložky spoločnosti. Začalo to pri Špeciálnej prokuratúre, postupuje to cez verejnoprávnu RTVS, ako i nezávislých a kritických novinárov až napokon na rad prichádza aj takzvaný tretí sektor so slobodnými a na vládnej moci nezávislými občanmi. „Beriem nádej v tom, že im nebude fungovať štát, že Slovensko naozaj na tom nie je ekonomicky dobre a vláda sa nevenuje riešeniu skutočných problémov, ale namiesto toho sa venujú vyrábaniu nepriateľov a pripravovania Slovenska na to, že tu bude zle a môžu za to všetci, len oni nie,“ hovorí šéf nadácie Ekopolis Peter Medveď. „Určitá skupina ľudí, dokonca politicky činných sa naučili žiť z peňazí tretieho sektora. Chceme mať jasno, kto týchto ľudí platí. Rôzne nadácie za záhadných okolností sa vyjadrujú k politike a financujú tak kampane stranám. Ak chcú robiť politiku, tak nech sa zaregistrujú v politickej strane,“ otvorene a jasne deklaruje vládne zámery predseda koaličnej SNS Andrej Danko a zastrája sa, že s mimovládkami urobí poriadok a "klepne ich po prstoch". Čo je to teda tá občianska spoločnosť, kde všade - a pre koho, pôsobia mimovládne organizácie? Komu všetkému pomáhajú všetky tie tisícky a tisícky neziskoviek a napokon, prečo vlastne tak veľmi vládnej moci prekáža, keď sa občan - ten jediný skutočný nositeľ moci v tomto štáte, svojbytne a nezávisle organizuje? No a prečo snaha nálepkovať a stigmatizovať mimovládky kvôli príjmom zo zahraničia uškodí napokon nám všetkým? „Ľudia pravdepodobne precitnú vtedy keď na vlastnej koži pocítia, že veci v tejto krajine nefungujú. Mnohí to cítia už teraz, ale zrejme to ešte nie je dostatočne silné,“ tvrdí šéfka Karpatskej nadácie Laura Dittel. Témy pre šéfku Karpatskej nadácie Lauru Dittel a riaditeľa nadácie Ekopolis Petra Medveďa. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď chcú politici alebo dezinformátori nastoliť nejaké kauzy, musia novinárov zdiskreditovať. Tvrdia o nich, že sú zaujatí, prípadne že niekomu slúžia a že im niekto diktuje, čo majú robiť. Politici tiež často ďakujú alternatívnym médiám za prácu, ktorú robia, keď otvorene chvália vládnu koalíciu a rozhovory s politikmi vedú veľmi nekriticky.Aké taktiky využívajú politici na diskreditáciu kritických novinárov? Ako sa môže spoločnosť brániť voči útokom na nezávislých novinárov? Čo môžu robiť samotní novinári a novinárky a ako im pomáha platforma Bezpečná žurnalistika ICJK? Prečo médiám pomáha zvyšovanie počtu predplatiteľov?Do akej miery majú médiá a nezávislí novinári kritizovať politikov a vládne politické strany? Prečo zväčša dezinformačné médiá pôsobia voči politikom nekriticky? Akú podobu má obsah dezinformačných webov či alternatívnych online televízií a nakoľko dodržiavajú etické štandardy? Nakoľko sa osobám z dezinformačného sveta darí prenikať do politiky a prečo je to problematické?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorom Aktuality.sk Matejom Príbelským.

Slovakia's journey to the European Union began shortly after gaining independence in 1993. Slovakia joined the EU on May 1, 2004, culminating more than ten years of preparation and integration.The Slovak government's position on sending military aid to Ukraine is no. According to the Prime Minister, weapons are equal to war and the Government of the Slovak Republic supports peace. But not all citizens share the same view, and that is why they have largely added to the collection of ammunition for Ukraine with the message "If not the government, we send it."The Judicial Council is the body responsible for administering the judiciary and ensuring its independence. In Slovakia, the Judicial Council consists of 18 members who deal with issues relating to the organization, conduct, and functioning of the judiciary. Ján Mazák and Andrej Majerník are no longer members of the Judicial Council. Their dismissal was decided by a secret ballot at today's parliamentary voting."The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život, hovorí novinár.Mikuláš Černák chce dožiť život na slobode. Po 26 rokoch vo väzení má súd rozhodnúť, či ho podmienečne prepustí. Na pojednávaní bývalý bos podsvetia hovoril, že urobil zlé rozhodnutie, keď vstúpil do štruktúr podsvetia. Pojednávania sa zúčastnil aj novinár a autor knihy Slovenská mafia - príbehy písané krvou.Petrovič v podcaste hovorím, že kým súd rozhodne môže trvať mesiace. Dnes sa nedá povedať, aký bude verdikt, no Černák je historicky prvý doživotne odsúdený človek na Slovensku, ktorý dostal k návrhu na podmienečné prepustenie pozitívne hodnotenie ústavu, v ktorom si odpykáva trest, teda leopoldovskej väznice.„Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život," približuje novinár Petrovič a dodáva, že veria, že prekonal prerod počas výkonu trestu.Približuje tiež, v čom je prípad Mikuláša Černáka výnimočný. „Černák je prvolezec. Na jeho prípade sa ukáže, ako súdy hľadia na takéto žiadosti. Čo všetko sa v nich musí posúdiť. A ako odôvodňujú svoje verdikty. Mňa bude zaujímať zdôvodnenie," dodáva.Témou podcastu je aj minulosť bosa bosov.Moderuje Denisa Hopková.

Tretí máj ako svetový deň slobody tlače nám pripomína význam médií a ich nezastupiteľnú úlohu v boji za pravdu a transparentnosť. Je preto na mieste pýtať sa či robíme dosť preto, aby sa novinári cítili slobodne a bezpečne.Slovensko, ktoré za rok prepadlo o 13 miest na 29. mieste v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc, si dnes pripomína nielen úspechy, ale najmä výzvy slobodnej žurnalistiky, ktoré má pred sebou.Aký bol zrod slobody tlače po páde komunizmu? Čo by mali robiť politici pre ochranu novinárov? Je vôbec záujem mladých o veci verejné?To všetko i omnoho viac si môžete vypočuť v dnešnej špeciálnej diskusii v spolupráci spravodajského portálu Aktuality.sk a veľvyslanectva Spojeného kráľovstva na Slovensku. Hosťami budú veľvyslanec Nigel Baker a bývalý slovenský politik Peter Weiss.Moderoval Zorislav Poljak.

Naše hlavné mesto ponúka pestrú paletu aktivít, ktoré môžu zaujať nielen turistov, ale aj domácich. O to, aby sa do Bratislavy dostávali turisti, sa zaujíma aj Bratislava Tourist Board, organizácia rozvíjajúca a propagujúca všetky formy cestovného ruchu a ktorá zároveň iniciuje a koordinuje rozvoj cestovného ruchu v Bratislave.Vladimír Grežo, predseda predstavenstva, nám v podcaste povedal viac o fungovaní organizácie aj o tom, či dostatočnevyužívame potenciál mesta a rieky Dunaj.Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete? Ktoré miesta či pamiatky patria medzi najobľúbenejšie turistické miesta? Blíži sa letná sezóna. Kedy sa začína? A čo od nej očakáva? Čo od nej môžu tiež očakávať samotní obyvatelia a turisti? Aké zaujímavé projekty či iniciatívy máte pripravené?

Priestor znovu dostala aj opozícia.Čo sa hlásalo pred voľbami a čo po nich, zmapoval Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Vládna „mobilizácia súkromných dôchodkov“ narazí na Úniu, tvrdí Miroslav Kotov z asociácie dôchodkových správcov Nie Spojené štáty, ale infraštruktúra a strategické podniky na Slovensku – aj tam by mali podľa premiéra Fica končiť súkromné dôchodkové úspory z druhého piliera. Ich aktuálna výška už presiahla 15 miliárd eur, pričom si v systéme sporí takmer milión deväťsto tisíc sporiteľov. Jeho vlády doteraz systém otvorili štyrikrát a odklonili z neho takmer polmilióna sporiteľov a s nimi presunuli do štátnej Sociálnej poisťovne vyše miliardu. Negatívnymi zásahmi ho mali podľa ekonómov doteraz pripraviť najmenej o 18 mld. Len nedávno pritom opäť znížili príspevok, ktorý si ľudia pravidelne odvádzajú na svoje účty. Jedného 35ročného sporiteľa s mesačným hrubým prijmom 1500 eur tak pripravia o 35-tisíc eur - podľa iného modelového prepočtu. Máme spozornieť, ak aktuálne ten istý Robert Fico hovorí nie o otváraní druhého piliera, ale o „otváraní možností, ako využiť jeho úspory“, aby sa krajina vrátila k prosperite? Čo môže priniesť súkromných dôchodkovým účtom jeho „mobilizácia všetkých zdrojov“, ako o nej hovorí? Môže byť výhodná?Téma pre Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. „Pokiaľ sa dôchodkovým spravcovským spoločnostiam otvoria možnosti, kde budú môcť investovať na základe vlastných rozhodnutí, to by nebolo pre druhý pilier škodlivé“, hovorí Kotov. „Iná téma by bola, keby dostali správcovské spoločnosti cez zákon prikázané, kam majú umiestniť časť svojich investícií. Od začiatku tvrdíme, že ak sme správcovia a v garantovanom fonde k tomu ešte ručíme za zhodnotenie a vývoj majetku sporiteľov svoji majetkom, tak musíme mať stopercentnú kontrolu nad tým, kde tie peniaze investovať“, dodáva. „Ak by bola v zákone ukotvená akákoľvek povinnosť pre dôchodkových správcov investovať priamo do slovenských infraštruktúrnych projektov, proti tomu budeme vystupovať“, hovorí Miroslav Kotov.V takom prípade by v tom neboli sami, lebo by to bolo v rozpore s jedným z princípov, na ktorých stojí Európska únia a tým je „voľný pohyb kapitálu“. Diskusia je však ešte len na začiatku a dôchodkoví správcovia čakajú na konkrétne návrhy. Miroslav Kotov pripomína, že téma nie je nová a podpore výstavby diaľnic či nájomných bytov už v minulosti rokovali s predchádzajúcimi vládami. Pre komplikovanosť a nejednoznačné výhody sa však nedopracovali k výsledkom. „To je taká komplikovaná téma, že sme sa ani vtedy nedopracovali k riešeniam, ktoré by boli výhodné tak pre štát ako aj pre dôchodkových sporiteľov (…) Tie diskusie sa ukázali tak komplikované, že sa nakoniec od toho upustilo“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Rezort vnútra udelil útočisko prokremeľskému propagandistovi z českého sankčného zoznamu. Ide o krok, ktorý je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Česka i EÚ a tak sa natíska otázka, či naša vláda kryje kremeľských propagandistov až tak, že si kvôli tomu pohnevá aj našich najbližších spojencov. Je nám ozaj bližšia Moskva ako Brusel či Praha a prečo sa Ficova vláda bije za ľudí, ktorých nechcú ani v Česku? Slovensko poskytlo ochranu jednému z hýbateľov proruskej vplyvovej dezinfoscény Arťomovi Marčevskému. Rezort vnútra mu dal dočasnú ochranu a stalo sa tak pritom v priamom rozpore s bezpečnostnými záujmami nášho suseda – Českej republiky, ktorá Marčevského zaradila na vysoké miesto svojho sankčného zoznamu. Dôvodom boli najmä jeho aktivity v mediálnej platforme Voice of Europe, ktoré mali podľa českej tajnej služby BIS napomáhať rozkladu EÚ ako i promoskovským záujmom. „Slovensko – či už si vedomo alebo nevedomo, robí kroky, ktoré vedú krajinu k naprostej izolácií od svojich partnerov v EÚ a NATO. Myslím si, že Ficova vláda - i on sám, úplne zle kalkuluje, že bude balansovať medzi Bruselom a Moskvou, ale medzinárodná situácia sa od jeho ostatnej vlády zásadne zmenila a takéto balansovanie už dnes prípustné nie je,“ tvrdí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné vzťahy. Kým však Ukrajina - a potom už i Česko, mali s proruským propagandistom problém, Slovensko sa naopak stalo jeho útočišťom. Natíska sa preto logická otázka: Kryje naša vláda kremeľských propagandistov a ak áno, prečo to robí a v mene koho potom vlastne koná? „Chodí to ako kačka, kváka to ako kačka a tak už i naši najbližší bezpečnostní a zahraničnopolitickí partneri začínajú chápať, že to skutočne kačka aj je a naša vláda naozaj dlhodobo a konzistentne tlačí ruský záujem nielen na Slovensku, ale aj v EÚ či NATO,“ hovorí bývalý šéf odboru strategickej komunikácie a hybridných hrozieb rezortu obrany Victor Breiner. Prokremeľská propaganda a jej zásadne odlišné vnímanie v EÚ - či Česku, a tu u nás, na Slovensku. Je nám ozaj bližšia Moskva než Brusel a sme ochotní kvôli Kremľu obetovať už aj Prahu? Téma dnešného podcastu s Pavlom Havlíčkom z českej Asociácie pre medzinárodné vzťahy a šéfom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom. „Tento krok ide priamo proti zahaničnopolitickým a bezpečnostným záujmom nielen Česka, ale i celej EÚ. Ak toto niekomu prospieva, tak je to jednoznačne Moskva,“ dodáva Pavel Havlíček. Informácie o prípade Arťoma Marčevského priniesol denník N. Ten ďalej informoval aj o neochote ministra vnútra sa k prípadu vyjadriť a stanovisku rezortu, v ktorom sa píše: „Vzhľadom na prebiehajúce úkony sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať. Informácie poskytneme po skončení vyšetrovania.“ A v čom je vlastne celý problém? Nechajme radšej prehovoriť kompetentnú tajnu službu –českú BIS. „Podľa českej kontrarozviedky Marčevskij využíval finančné zdroje Viktora Medvedčuka k financovaniu spolupráce s novinármi a k skrytej finančnej podpore vybraných jednotlivcov z radov kandidátov vo voľbách do Europského parlamentu, a to za účelom podpory zahraničnopolitických záujmov Ruskej federacie a politickej a propagandistickej činnosti zameranej proti územnej celistvosti, nezávislosti, zvrchovanosti, stabilite a bezpečnosti Ukrajiny.“Dodajme, že v spomínanom médiu účinkovali aj na Slovensku dobre známi Erik Kaliňák, Milan Uhrík alebo Ján Čarnogurský

Toto nie je normalizačný pohyb, to je klasická konzervatívna a krajne pravicová politika, hovorí o aktuálnej situácií jeden zo zakladateľov Smer-SD a bývalý poslanec Boris Zala. A ako dodáva, toto, čo sa tu dnes deje tu bude dovtedy, kým volič nepochopí, že nechce ísť touto ľudáckou cestou. Jednoznačné víťazstvo tak v parlamentných, ale aj prezidentských voľbách. Vládna koalícia vedená stranou Smer politicky doslova valcuje krajinu a zdá sa, že ju nič zatiaľ zastaviť nedokáže. Navyše, s jedlom zjavne rastie i chuť a tak vládny valec oprášil staré a osvedčené heslo „vyhraj voľby a môžeš všetko,“ v mene ktorého frontálne zaútočili na verejnoprávny telerozhlas, mimovládny sektor, médiá, ale aj Ústavný či Najvyšší súd.Ani opakovaná výhra vo voľbách teda proklamovaný pokoj do spoločnosti zjavne nepriniesli, ba práve naopak – napätie a polarizácia by sa dala krájať a nevraživosť voči neustále novým a novým "nepriateľom štátu" výdatne živí i sám premiér. A od parlamentných volieb pritom neuplynul ešte ani jeden celý rok no preferenciám vládnych strán sa darí a tak sa takáto politika voličom zrejme páči.„Toto bude realita Slovenska kým volič nepochopí, e nechce ísť touto ľudáckou cestou. Toto by mal byť dnes ten hlavný ideový zápas, ktorý permanentné opakovanie mantry o východe a západe neprekryje. Ten skutočný boj je tu dnes medzi konzervatívnym nacionalizmom, ktorý reprezentuje partia okolo Andreja Danka a ktorých by som celkom pokojne nazval aj neoľudákmi. Robert Fico v týchto vodách veľmi dobre vesluje, aby si permanentne udržiaval voličskú základňu, ale nie je to jeho produkt. No veslovať v týchto vodách znamená permanentne vyhrocovať rozdelenie medzi občanmi. Podľa mňa to však už dnes nie je schopný kontrolovať,“ tvrdí bývalý poslanec i europoslanec Boris Zala.„Už dlho hovorím, že reči o populizme sú prázdnou frázou, realitou je nástup ultrakonzerva­tívnych síl, ktoré len čakajú na vhodnú chvíľu nastoliť diktatúru svojej vízie. Takisto zvrátenej, ako bol fašizmus 30. rokov… Posledné vyjadrenia Andreja Danka o potrebe silnej ruky sú jasnou výstrahou. A pani ministerka je len bábkou v prúde tejto lávy…“ napísal nie tak dávno Boris Zala. Zároveň však v rozhovore pre Ráno Nahlas pripomína, že náš dnešný zápas nie je o Robertovi Ficovi.„Ten zápas nie je o Robertovi Ficovi, ale je o tom, že sú tu nejaké politické línie a že Slovensko (ale aj mnohé iné štáty aj na Západe) sú dnes rozdelené v tom, či sa vrátia k tomu národnému konzervatívnemu tradicionalizmu, izolácii a protekcionizmu alebo sa v rámci EÚ posilníme,“ dodáva Zala.Kam smeruje slovenská spoločnosť pod štvrtou vládou Roberta Fica a kam ho zavlečú čoraz silnejšie no i temnejšie prúdy ožívajúceho ľudáctva a radikálnej polarizácie, ktorá v politickom oponentovi už ani len nechce alebo nedokáže vidieť človeka a spoluobčana? Hráme tu dnes o samotnú demokraciu a bude mať vládna moc vôbec nejaké červené čiary v boji o ovládnutie štátu? Kam zmizol hlas Hlasu, aký bol odkaz týchto prezidentských volieb a čo nám nimi voliči vlastne povedali?No a napokon, akej budúcnosti bude čeliť Ukrajina a prečo Európska únia akútne potrebuje vlastný vojenský priemyselný komplex, ktorý by dokázal účinne našim východným susedom pomôcť a zastrašil by svojou silou aj Putina? Nie je na čase prestať váhať o práve veta a vydať sa cestou reálnej federalizácie Európskej únie? A záverom, ak Ukrajina prehrá, nelegitimizuje to i veľkomaďarské ambície oživenia Trianonskej traumy a nebudeme čeliť ére nielen nestability, ale už aj nových a nových vojen?Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň praje Braňo Dobšinský.