Modrá vlna podcast

Maďarsko-poľské manévre bez koncovky

0:00
22:59
Recuar 15 segundos
Avançar 15 segundos

Témou podcastu je dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ o sedemročnom rozpočte, Fonde obnovy a o mechanizme EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva. Bude však aj o tom, ako dva členské štáty, Maďarsko a Poľsko, túto dohodu vzápätí zablokovali v snahe vynútiť si ústupky týkajúce sa previazanosti eurofondov a dodržiavania pravidiel právneho štátu. Má takáto taktika založená na vydieraní ostatných šancu na úspech? Spolu sa na to pozrieme.

--- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message

Mais episódios de "Modrá vlna"

  • Modrá vlna podcast

    Vakcíny a vakcinačné pasy

    16:43

    Na začiatok jeden oznam: Pre tých, ktorí sú na novej diskusnej platforme Clubhouse a chceli by sa porozprávať o európskych témach naživo, som založil klub Modrá vlna. Už v najbližších dňoch chystám prvú debatu, takže ak tam ste, tak dajte „follow“ na klub Modrá vlna a platforma vás automaticky upozorní na nové podujatie, akonáhle ho naplánujem. Únia, tak ako ju dnes definujú platné zmluvy, nedokáže účinne riešiť pandemické výzvy. Napriek tomu, že tieto výzvy sa týkajú celej EÚ vo viac-menej rovnakej miere, Komisia nemá právomoc prijímať výkonné opatrenia. Môže len „koordinovať“ aktivity členských štátov a prichádzať s návrhmi, ktoré by túto koordináciu podporili. Ale rozhodujú členské štáty, každý z nich s ohľadom na domácu politickú situáciu. A ak sa ich rozhodnutia časom ukážu ako zlé, ich politickí lídri bez zaváhania ukážu prstom na EÚ – predovšetkým na Komisiu - ako vinníka. Takto sme napríklad dospeli k dnes už všeobecne prijímanému múdru – takzvanému mainstreamovému konsenzu – že EU to s vakcinačnou stratégiou zvrzala. Pričom to samozrejme platí len čiastočne a  len vtedy, ak pod „EÚ“ zahrnieme aj členské štáty. Je to konkrétny príbeh o fungovaní EÚ v rámci existujúcich európskych zmlúv vo veci, ktorá si vyžaduje pružné (a preto centralizované) rozhodnutia, ale Komisia ich nemôže urobiť. Otázka znie, či sa tieto problémy nebudú v nejakej podobe opakovať aj pri zavádzaní tzv. vakcinačného  pasu. Je zrejmé, že tak, ako v prípade spoločnej vakcinačnej stratégie bola na začiatku iniciatíva niektorých štátov (Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko), aj v prípade vakcinačných pasov/certifikátov sú štáty, ktoré prevzali iniciatívu (Grécko, Cyprus, Dánsko, Španielsko, Portugalsko). Aj v tomto prípade snaha Komisie o spoločné riešenie znamená spomalenie procesu je potrebné nájsť konsenzus medzi členskými štátmi ktoré majú rôzne priority. Hrozí preto rovnaký výsledok: sklamanie a nesplnené očakávania vlád aj ľudí. Zároveň je však dobré uvedomiť si, že pri vakcinačnom pase/certifikáte má celý problém nielen vnútroeurópsky, ale aj globálny rozmer: čím skôr bude mať Európa vlastný fungujúci systém digitálnych certifikátov zjednodušujúcich cestovanie v rámci EÚ, tým väčšia je pravdepodobnosť, že európske riešenie sa stane vzorom aj pre globálnu dopravu a turizmus. To je dôležité, pretože približne štvrtinu objemu európskeho turizmu tvoria turisti z tretích krajín (v niektorých členských štátoch je tento podiel výrazne vyšší). Plus sú tu státisíce Európanov cestujúcich po svete. Tak ako pri obchodných dohodách a ochrane osobných dát, aj tu má EÚ šancu definovať globálny štandard, ak bude konať rýchlo. Nie je to len vec prestíže: európsky štandard využívaný globálne by priniesol praktické výhody pre európske turistické destinácie aj európskych občanov cestujúcich do tretích krajín – menej zdržaní a komplikácií, rýchlejšie odbavenie a bezproblémové cestovanie kamkoľvek Autor podcastu „Modrá vlna“ je nezávislým konzultantom v oblasti public affaires registrovaným v Belgickom kráľovstve. Myšlienky vyslovené v podcaste sú jeho vlastné a nemusia odrážať názory jeho klientov. Prípadná inzercia a platené oznamy sú v podcaste jasne označené. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message
  • Modrá vlna podcast

    V Bruseli robíme rezortnú politiku aj diplomaciu: Rozhovor s veľvyslankyňou Petrou Vargovou

    56:35

    Slovensko má od polovice januára novú šéfku Stáleho zastúpenia pri Európskej únii. Stala sa ňou veľvyslankyňa Petra Vargová. Pani Vargová pôsobila na zastúpení donedávna, konkrétne do júla minulého roku, ako takzvaná „dvojka“. V lete sa vrátila na Ministerstvo zahraničných vecí do Bratislavy a bola vymenovaná za generálnu riaditeľku sekcie európskej politiky. A bola by ňou doteraz, keby... ...keby sa na jeseň neuvoľnilo miesto šéfa našej európskej misie. Veľvyslanec Peter Javorčík, ktorý ju dovtedy viedol, bol totiž od 1. októbra vymenovaný za generálneho riaditeľa pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie na sekretariáte Rady EÚ. Že pán Javorčík odchádza, to sa samozrejme vedelo dlhšie. Ale zdá sa, že pán minister zahraničných vecí Korčok postavil pri hľadaní jeho nástupcu latku naozaj vysoko. A tak až začiatkom decembra oznámil, že postu sa ujme pani veľvyslankyňa Vargová. Či urobil dobré rozhodnutie, to nechám na vaše posúdenie. Krátko po jej návrate do Bruselu som ju totiž požiadal o rozhovor a ten vám teraz ponúkam. Dozviete sa z neho niečo o tom, ako také „stále zastúpenie“ funguje a prečo je to naša najdôležitejšia diplomatická misia. Rozprávali sme sa aj o tom, ako pandémia ovplyvnila fungovanie európskych inštitúcií a tiež ako bude na Slovensku prebiehať konferencia o budúcnosti EÚ. Prajem vám príjemné počúvanie. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message
  • Modrá vlna podcast

    Não percas um episódio de Modrá vlna e subscrevê-lo na aplicação GetPodcast.

    iOS buttonAndroid button
  • Modrá vlna podcast

    Potrebujú digitálne platformy pevnejšiu klietku regulácie?

    1:04:34

    Prvá epizóda roku 2021 je o sociálnych sieťach a digitálnych platformách a o tom, či majú byť prísnejšie regulované. Viaceré z nich totiž obmedzili - natrvalo alebo dočasne - komunikáciu amerického prezidenta a tým upozornili na svoj obrovský vplyv a moc. Citovaným dôvodom pre naozaj výnimočné - a ako sa ukázalo, aj kontroverzné - rozhodnutie pozastaviť komunikáciu medzi svetovým lídrom číslo jedna a občanmi (a vlastne celým svetom) bol útok stúpencov Donalda Trumpa na Kapitol, sídlo amerického parlamentu. Ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla spoločnosť Twitter: "(...) vyhlásenia prezidenta môžu rôzne druhy publika vnímať mobilizačne, vrátane podnecovania násilia (...). Po vyhodnotení jazyka v týchto tweetoch sme zistili, že tieto tweety porušujú Pravidlá glorifikácie násilia a používateľovi @realDonaldTrump by mali byť okamžite natrvalo pozastavené služby." Tieto kroky veľkých sociálnych sietí a platforiem však znepokojili nielen pána Trumpa a jeho priaznivcov, ale aj ďalších svetových politikov, vrátane napríklad nemeckej kancelárky pani Merkel, francúzskeho ministra hospodárstva a financií Le Maire-a, ale kritické hlasy zazneli aj od eurokomisárov Bretona a Jourovej. Európska únia sa dlhodobo snaží podriadiť fungovanie digitálnych platforiem pravidlám zohľadňujúcim aj verejný záujem. Európsky štandard pre narábanie s dátami užívateľov digitálnych služieb sa stal vzorom pre mnohé iné krajiny. Navyše, ako v prebiehajúcej diskusii zdôraznili eurokomisár pre vnútorný trh pán Thierry Breton aj podpredsedníčka Komisie pani Věra Jourová, Komisia v decembri zverejnila dva nové legislatívne návrhy o digitálnych službách a digitálnych trhoch. Aby to bolo zaujímavejšie, zavolal som si aj hosťa. Je ním Daniel Duriš, jeden zo zakladateľov a zároveň hlavný konzultant spoločnosti Basta Digital. Daniel dlhé roky pracuje v oblasti optimalizácie pre vyhľadávače, venuje sa digitálnej analytike a automatizácii a integrácii dát. No jeho záber je v skutočnosti omnoho širší, pretože svoju prácu vníma v kontexte internetu ako fenoménu, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. A práve tento presah, táto jeho schopnosť vnímať vzájomné pôsobenie virtuálneho a reálneho sveta robí z Dana ideálneho partnera do tejto diskusie.  --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message
  • Modrá vlna podcast

    Špeciál: 4 otázky pre ministra Korčoka

    20:00

    Týždeň pred Vianocami sa mi podarilo vybehnúť z Bruselu takpovediac na otočku do Bratislavy – samozrejme, s platným PCR testom - a zúčastniť sa diskusie s ministrom zahraničných vecí pánom Ivanom Korčokom. Priamy prenos z celej diskusie nazvanej „Hlboká Online“ (podľa adresy centrály našej diplomacie) bežal aj na portáli denníka N, ako aj priamo na fejsbúkovom profile ministerstva. Na tomto, v poradí už treťom vydaní Hlbokej Online, sedeli oproti ministrovi štyria novinári: šéfredaktorka portálu euractiv.sk Zuzana Gabrižová, komentátorka denníka SME Zuzana Kepplová, zástupca šéfredaktora portálu Postoj.sk Jozef Majchrák a ja ako autor Modrej vlny. No a celú diskusiu moderoval šéf zahraničného spravodajstva denníka N Mirek Tóda. Úprimne musím povedať, že ak toto nie je potvrdením obsahovej kvality tohto podcastu, tak potom fakt neviem, čo je. A práve preto som sa rozhodol, že ako vianočný špeciál dám dokopy štyri otázky, ktoré som položil pánovi ministrovi Korčokovi, a jeho odpovede na ne. Každú z nich síce stručne uvediem, ale nekomentujem. Jednak by to asi nebolo celkom fér k pánovi ministrovi, no tiež si myslím, že žiaden komentár vlastne ani nie je potrebný. Pán minister je totiž zdatný diskutér, stačí ho len pozorne počúvať. Moja prvá otázka sa týkala toho, či má slovenský minister zahraničných vecí bližšie k pozícii „Európa národných štátov“, alebo naopak, ku „Spojeným štátom európskym“. Druhá otázka, ktorú som pánovi ministrovi Korčokovi položil, sa týkala európskeho kontextu reformy slovenskej justície. Formuloval som ju takto: V tretej otázke som reagoval na predchádzajúcu debatu o slovenskej zahraničnej politike v Bielorusku. Otázku som však formuloval širšie, pretože viac ako obsah politiky ma zaujímali jej nositelia, diplomati a politici – špeciálne vtedy, ak sa z bývalých diplomatov stanú politici a naopak. Práve ten prvý prípad sa týka aj pána ministra Korčoka. No a v mojej poslednej otázke som sa dotkol mojej takpovediac srdcovej témy, totiž nadväzovania osobných vzťahov slovenských politikov s ich európskymi kolegami, predovšetkým na tej najvyššej úrovni. Pán minister totiž v predchádzajúcej odpovedi na inú otázku asi mnohých prekvapil, keď povedal, že predseda vlády pán Matovič dokáže aj napriek určitým jazykovým obmedzeniam efektívne komunikovať s inými európskymi lídrami aj bez tlmočníkov, napriamo, takpovediac medzi štyrmi očami. Odpovede pána ministra Korčoka na všetky štyri moje otázky boli zaujímavé. Nájdete ich priamo v podcaste. A pozývam vás aj na moju stránku www.modravlna.eu, kde sa môžete prihlásiť aj k odberu newslettru. Na stránke nájdete aj všetky doterajšie epizódy, prepisy väčšiny z nich a tiež odkazy na moje publikované články o európskej aj slovenskej politike. Nakoniec by som vás chcel poprosiť, aby ste zdieľaním na sociálnych sieťach Modrú vlnu odporučili aj vašim priateľom a známym. Dávajte si pozor na zdravie a nech je k nám rok 2021 láskavejší, než bol tento. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message
  • Modrá vlna podcast

    Maďarsko-poľské manévre bez koncovky

    22:59

    Témou podcastu je dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ o sedemročnom rozpočte, Fonde obnovy a o mechanizme EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva. Bude však aj o tom, ako dva členské štáty, Maďarsko a Poľsko, túto dohodu vzápätí zablokovali v snahe vynútiť si ústupky týkajúce sa previazanosti eurofondov a dodržiavania pravidiel právneho štátu. Má takáto taktika založená na vydieraní ostatných šancu na úspech? Spolu sa na to pozrieme. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message
  • Modrá vlna podcast

    Aj samity majú vtipné momenty

    18:12

    (...) Tento „riadny“ samit mal z môjho pohľadu dva vtipné momenty a jeden z nich súvisel práve s rozhodnutím predsedu Rady pána Michela zavolať v októbri európskych lídrov pre istotu hneď na dve stretnutia. Fínska premiérka Sanna Marin totiž na tom druhom už nevydržala a požiadala Michela, aby nabudúce „veľmi starostlivo zvážil“ (presne tento výraz údajne použila), kedy je treba zvolávať samity a kedy ich môže nahradiť videokonferencia. Zdôvodnila to zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou. Podobnú pripomienku údajne pánovi Michelovi tlmočila aj dánska premiérka Mette Frederiksen.(...) Prvý októbrový samit nemal byť vôbec v októbri, ale už v septembri. Pán Michel však musel termín posunúť, pretože po kontakte s človekom, ktorý testoval pozitívne na Covid-19, musel v súlade s belgickými pravidlami ísť do domácej karantény. Jasnejší signál, že epidemiologická situácia sa po dovolenkách zhoršila, asi ani nemohol dostať. Ale čomu by predseda Európskej rady predsedal, ak by sa jeho inštitúcia prestala schádzať? Videokonferencii? Každý politik v jeho situácii by chápal, že stretnutia jednoducho musia byť. Tak boli v októbri hneď dve. (...) Lenže šéfky a šéfovia vlád nepatria k tým, ktorí nevedia, čo s časom, zvlášť vtedy, keď musia čeliť druhej vlne pandemického ochorenia. Diplomaticky formulovaná zdvorilá prosba, aby predseda Rady v budúcnosti „veľmi starostlivo zvážil“, či sa fakt treba stretnúť aj fyzicky, je v skutočnosti kritika: ten, kto takúto prosbu vyslovil, si totiž myslí, že aktuálne stretnutie bolo v tejto forme zbytočným zdravotným rizikom pre všetkých zúčastnených – zbytočným preto, lebo preberané témy svojou dôležitosťou jednoducho toto riziko nevyvažovali. Zvlášť keď krátko po začiatku samitu z neho narýchlo a nečakane odišla predsedníčka Európskej komisie pani Ursula von der Leyen. Dôvod: musela odísť do domácej karantény, pretože u jedného z jej spolupracovníkov test potvrdil koronavírus. Menej diplomaticky by sa prosba o „veľmi starostlivé zváženie“ dala formulovať aj jadrnejšie: „To fakt kvôli tomuto sme sa sem museli na dva dni trepať, riskujúc pritom zdravie, zatiaľ čo doma zúri korona a my musíme riešiť všetky tie krízové štáby a opatrenia?! Nech ti nešibe!“ --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message
  • Modrá vlna podcast

    Matovič v Bruseli

    19:41

    Možno viete a možno nie, ale Modrá vlna minulý týždeň takmer vyhrala Novinársku cenu za rok 2019 v kategórii občianskej žurnalistiky. Hovorím o tom preto, lebo som na túto nomináciu poroty veľmi pyšný. Jasné, tento podcast nevznikol kvôli cenám, ale je to veľmi príjemný pocit, ak ľudia z prostredia profesionálnej žurnalistiky pochvália to, čo robíte. Naozaj, veľmi príjemný. Dnešná epizóda bude zase raz trochu netypická, lebo veď treba si posúvať vlastné mantinely, všakáno. A takto som si ich posunul aj ja minulý týždeň. Na štvrtok a piatok bol zvolaný samit šéfov vlád a hláv členských štátov EÚ a mne vo štvrtok večer napadlo, že veď to predsa znamená, že tu k nám do Bruselu opäť zavítal aj náš slovenský premiér pán Matovič – a určite bude aj nejaký brífing. A keďže mi nominácia na novinársku cenu dodala guráž, povedal som si – skús ty pekne napísať email na Stále zastúpenie Slovenska pri EÚ a spýtaj sa, či by sa nedalo pánovi premiérovi položiť pár otázok? Aby sme si rozumeli: hovoríme o historicky prvej tlačovke, na ktorú som išiel pod hlavičkou podcastu Modrá vlna. Ako zástupca seriózneho média. Pre šéfa slovenskej vlády som si pripravil tri otázky, ktoré súviseli s témami samitu. Nakoniec som mu položil len druhú a tretiu, ale v podcaste budem hovoriť aj o tej prvej, pretože sa mi zdá zaujímavá. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message
  • Modrá vlna podcast

    Správa o stave Únie a oslabený Parlament

    15:30

    Máme za sebou jeden z highlightov európskeho politického roka – správu predsedníčky Komisie pani Ursuly von der Leyen o stave Únie. Predniesla ju len pred pár dňami, konkrétne v stredu 16. septembra na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu, ktorá sa výnimočne konala v Bruseli, a nie v Štrasburgu. A toto vydanie Modrej vlny budem venovať práve a len tejto správe s dôrazom na niektoré súvislosti, ktoré považujem za dôležité alebo zaujímavé. Pri počúvaní alebo čítaní správy o stave Únie v podaní Ursuly von der Leyen divákovi alebo čitateľovi ľahko môže uniknúť jeden dôležitý moment: hoci prejav odznel v pléne Európskeho parlamentu, veľká časť z neho bola adresovaná premiérom členských štátov, nie poslancom. Predsedníčka Komisie sa zároveň vyhla tomu, aby priamo podporila konkrétne požiadavky Parlamentu týkajúce sa budúceho sedemročného rozpočtu. Pritom v minulosti Komisia rada využila každú príležitosť na to, aby cez spojenectvo s Parlamentom oslabila pozície členských štátov v Rade EÚ. Čo sa zmenilo? Zmenili sa dve veci. Predovšetkým, objavila sa pandémia Covid-19, ktorá si vyžiadala sériu bezprecedentných rozhodnutí od šéfov vlád a štátov. Tieto rozhodnutia nemohol v Únii urobiť nikto iný, no tým, že ich urobili, posilnili šéfovia vlád svoju pozíciu ako kolektívneho krízového manažmentu Únie. A urobili to na úkor paralyzovaného Európskeho parlamentu. Autor podcastu „Modrá vlna“ je nezávislým konzultantom v oblasti public affaires registrovaným v Belgickom kráľovstve. Myšlienky vyslovené v podcaste sú jeho vlastné a nemusia odrážať názory jeho klientov. Inzercia a platené oznamy sú v podcaste jasne označené. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message
  • Modrá vlna podcast

    Politika pravidiel versus politika improvizácie (hosť: Dalibor Roháč)

    58:07

    Po letnej prestávke prichádza nová séria podcastu Modrá vlna. Európu čaká zaujímavá a zároveň aj trochu konfliktná jeseň, pretože na stole je rámcový rozpočet Únie na najbližších sedem rokov a spolu s ním mimoriadny balík určený na obnovu európskych ekonomík postihnutých dôsledkami pandémie Covid-19. No a s tým samozrejme súvisí aj príprava nášho národného plánu obnovy a reforiem. Som si istý, že hľadanie dohody vo vládnej koalícii o politických prioritách a peniazoch nebude ani jednoduché, ani pokojné. A neprekvapilo by ma ani to, ak by poslanci Národnej rady prišli s požiadavkou zapojiť náš domáci parlament do rozhodovania o budúcich reformách ešte predtým, než ich Komisia v apríli definitívne schváli – podobnú ambíciu už totiž avizovali aj hlavné politické skupiny v Európskom parlamente. No je tu aj návrh nástrojov na monitorovanie fungovania právneho štátu v členských štátoch EÚ vrátane automatických finančných sankcií. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, A zdrojom konfliktu môžu byť aj návrhy na zavedenie nových vlastných zdrojov, čiže príjmov európskeho rozpočtu, jednoducho povedané, nových daní. A ďalší návrh na reformu azylového systému, čo znamená, že sa bude hovoriť aj o kvótach. Do toho určite prídu  snahy o harmonizáciu opatrení proti šíreniu pandémie, ďalšie protesty proti noseniu rúšok a pravdepodobne asi sto iných vecí. Bude veselo. Nuž a práve preto budem dnes hovoriť o niečom celkom inom – o knihe Luuka van Middelaara ktorá má názov “Alarums and Excursions” a o jeho myšlienke, že na európskej úrovni existujú dva typy rozhodovania: rozhodovanie o pravidlách a rozhodovanie o reakciách na neplánované a nečakané udalosti. Nebudem hovoriť sám – mojím spoludiskutérom je Dalibor Roháč, zahraničnopolitický analytik, publicista a autor dvoch kníh, jednej o globalizme a druhej o Európskej únii. Literatúra: Luuk van Middelaar: Alarums and Excursions: Improvising Politics on the European Stage https://www.amazon.com/Alarums-Excursions-Improvising-Politics-European/dp/1788211723 --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message
  • Modrá vlna podcast

    Hamiltonovský moment: Spoločný dlh nestačí, treba aj dane

    18:00

    V tejto epizóde hovorím nielen o nástroji na obnovu európskych ekonomík, ale najmä o tom, či prijatie tohto nástroja bude pre Európsku úniu takým významným krokom smerom k federalizácii, ako bolo znárodnenie dlhov vtedy ešte len trinástich amerických štátov centrálnou americkou vládou. Pomáham si pritom myšlienkami historika Timothy Snydera a nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Thomasa Sargenta: Prednáška Timothy Snydera pre Dom európskej histórie, 1.7.2020 Nobelovská prednáška Thomasa Sargenta, 9.12.2011 --- Send in a voice message: https://anchor.fm/modravlna/message

Descobre o mundo dos podcasts com a app gratuita GetPodcast.

Subscreve os teus podcasts preferidos, ouve episódios offline e obtém recomendações fantásticas.

iOS buttonAndroid button